V slovenskom hokeji vrcholí spor medzi zväzom a klubmi. Nemci naň kedysi tvrdo doplatili

BRATISLAVA. Majstrovstvá sveta v Tampere a v Rige sú minulosťou, ale v slovenskom hokeji sa hrá naďalej o veľa.

31. mája mala uplynúť lehota, počas ktorej sa môžu kluby prihlásiť do nového ročníka najvyššej súťaže riadenej Slovenským zväzom ľadového hokeja. Doteraz to deklaroval iba jediný - Slovan Bratislava.

Deväť účastníkov uplynulého ročníka extraligy, vrátane Prešova, ktorý vypadol, deklarovalo v minulých dňoch zámer pôsobiť v alternatívnej súťaži PHL. Tú si chcú riadiť kluby.

V stredu popoludní SZĽH informoval, že kluby požiadali zväz o predĺženie lehoty na prihlásenie sa do súťaže do 9. 6.2023.

Prinášame otázky a odpovede na príčiny sporu, aktuálnu situáciu a možné scenáre vývoja.

Kto sú aktéri sporu?

Vedenie Slovenského zväzu ľadového hokeja (SZĽH) a zástupcovia viacerých extraligových klubov.  

Čo je predmet sporu?

Najvyššia hokejová súťaž, jej marketingové a vysielacie práva. Extraligu doteraz riadil SZĽH, ktorý tiež vlastní marketingové a vysielacie práva na súťaž.

Viaceré kluby volajú po nezávislosti. Chcú si riadiť súťaž sami, podobne, ako sa to deje v Česku, Nemecku, Švajčiarsku, Švédsku a ďalších krajinách. Argumentujú nedostatkami v riadení súťaže, ale kľúčovým motívom sú peniaze. Produkt s názvom hokejová extraliga chcú sami čo najlepšie speňažiť. Hokejový zväz sa tomu bráni.

Prečo nechce zväz odovzdať extraligu klubom?

Podľa postoja zväzu by extraliga mala byť súčasťou celého hokejového ekosystému, kde sa pod ňou nachádza mládež a nižšie súťaže.

Šéf SZĽH Miroslav Šatan navyše viackrát označil Asociáciu profesionálnych hokejových klubov za neseriózneho partnera. Dôvodom sú neštandardné kroky zástupcov klubov z nedávnej minulosti.