Bodovanie slovenskej extraligy v posledných rokoch ovládajú legionári. O to viac však vedia spraviť rozdiel kvalitní slovenskí hokejisti.
Tí do ligy prichádzajú aj tento rok. Kluby najvyššej slovenskej súťaže zbrojili opäť vo veľkom štýle. Okrem zahraničných hráčov (o ktorých sme už písali) sa tak fanúšikovia môžu tešiť aj na viaceré návraty výborných Slovákov.
Pozrite si prehľad najzaujímavejších prestupov slovenských hokejistov pred novou sezónou Tipsport ligy.
Tomáš Jurčo (Lada Togliatti ➔ HC Košice)
Košický odchovanec sa vracia domov po dlhých 17 rokoch. Skúsený 33-ročný krídelník naposledy obliekal dres Košíc v juniorskej kategórii v ročníku 2008/09 ako 16-ročný mladík.
V roku 2011 ho z 35. miesta draftoval Detroit Red Wings. Avšak portál The Hockey Writers ho neskôr zaradil medzi sedem najväčších draftových sklamaní klubu od roku 2004.
V najprestížnejšej lige sveta si Jurčo obliekol dresy Red Wings, Chicaga, Edmontonu a Vegas, pričom v 221 zápasoch získal 53 bodov. V zámorí bol známy svojou palicovou technikou a trikmi s pukom, z ktorých videá rezonovali aj na sociálnych sieťach.
Výraznejšie sa síce v NHL nepresadil, ale vystriedal aj šesť klubov v nižšej AHL, kde slávil veľké úspechy – dvakrát zdvihol nad hlavu Calder Cup, dvakrát vyhral juniorskú QMJHL a triumfoval aj v prestížnom Memorial Cupe.
Posledné sezóny strávil aj napriek súčasnej politickej situácii v KHL, kde naposledy v Lade Togliatti nazbieral 13 bodov v 32 zápasoch.
Držiteľ bronzovej medaily zo ZOH 2022 si teraz vôbec prvýkrát vyskúša slovenskú extraligu, ale nejde do neznámeho prostredia.
„Návrat domov pre mňa veľa znamená. Košice sú mesto, kde sa začala moja hokejová cesta, a veľmi sa teším, že oblečiem dres HC Košice.
Košická organizácia funguje na výbornej úrovni, už roky tu absolvujem letnú prípravu, a prichádzam do známeho prostredia. Verím, že nás čaká úspešná sezóna a spravíme fanúšikom veľa radosti,“ uviedol pre klubový web.
Jurčo nebude nosiť svoje tradičné číslo 13 – to je totiž pod stropom Steel Arény vyvesené na počesť trénerskej legendy Jána Selveka. Namiesto toho bude hrať s číslom 92, ktoré symbolizuje rok jeho narodenia.
V Košiciach opäť postavili mužstvo na Slovákoch a Jurčo bude patriť medzi hlavné hviezdy ofenzívy.
Samuel Buček (HK Nitra ➔ HC Slovan Bratislava)
Prestup, ktorý vyvolal v slovenskom hokejovom prostredí najväčší rozruch.
27-ročný obávaný kanonier sa rozhodol opustiť materskú Nitru a namieril si to priamo k rivalovi, ktorého ešte na konci minulej sezóny zdolal vo finále. Ide už o druhý Bučekov presun spod Zobora do Slovana Bratislava, prvýkrát tam pôsobil v ročníku 2020/21.
V minulosti pritom sám deklaroval, že na Slovensku nechce hrať nikde okrem Nitry.
„Dlhšiu dobu som vnútorne cítil, že potrebujem zmenu, nový nádych aj impulz. Z mojej hry a celkovo z nitrianskeho prostredia sa mi vytratil 'drive', spadol som do stereotypu,“ vysvetľoval dvojnásobný majster extraligy.
„Pre mňa je to najlepšie rozhodnutie, pretože nikto nemá obuté moje topánky. Nevie, ako sa v danom momente cítim na svojej hokejovej ceste. Či to niekto berie v dobrom alebo zlom, neberiem mu to, je to jeho rozhodnutie. Ja však robím to, čo je najlepšie pre mňa a moju rodinu.“
Manažér Nitry Tomáš Chrenko sa vyjadril, že Buček týmto krokom robí chybu a svoje vybudované postavenie v Nitre zahodil do koša.
Útočník prichádza do Slovana čerstvo po zisku majstrovského titulu s Nitrou, s ktorou vo finále zdolal svojho nového zamestnávateľa.
V extralige patrí medzi elitných útočníkov– v 293 zápasoch základnej časti a 95 dueloch play-off nazbieral takmer bod na zápas (365 bodov).
Marek Ďaloga (HC Kometa Brno ➔ HKM Zvolen)
Ostrieľaný obranca sa po rokoch vracia domov. 37-ročný obojsmerný bek, známy svojím dynamickým a rýchlym korčuľovaním, strávil posledných päť sezón v Komete Brno, kde vybojoval aj majstrovský titul.
Ďaloga odohral v českej extralige celkovo 11 ročníkov, pričom na Slovensku doteraz v seniorskej kategórii neobliekal iný dres než ten zvolenský.
Skúsený hokejista má na svojom konte aj bohaté reprezentačné skúsenosti – Slovensko reprezentoval na šiestich svetových šampionátoch.
Zvolenu dal prednosť aj pred finančne výhodnejšími ponukami z iných klubov.
„Teším sa, že si opäť oblečiem zvolenský dres a urobím všetko pre to, aby sme mali dôvod na radosť a hrdosť. Domov sa nevraciam len kvôli pohodliu, ale kvôli srdcu,“ povedal Ďaloga, ktorý počas prípravy nastupoval aj s kapitánskym „C“.
Július Hudáček (Fischtown Pinguins ➔ HK Poprad)
Po 15 rokoch strávených v zahraničí sa na slovenské klziská vracia výrazná brankárska osobnosť. 38-ročný rodák z Levoče a odchovanec Spišskej Novej Vsi podpísal s HK Poprad dvojročnú zmluvu.
Hudáček vystriedal za dva a pol roka štyri kluby v nemeckej DEL, predtým dlhé roky žiaril vo švédskej SHL (kde bol aj MVP celej ligy) a v ruskej KHL.
Má aj striebro z MS 2012. Celkovo bol na siedmich svetových šampionátoch, pričom na prvých troch plnil rolu náhradníka, na ďalších štyroch aktívne zasiahol do bojov.
Fanúšikovia ho poznali nielen pre brankárske kvality, ale aj pre ikonické pozápasové ďakovačky známe ako „HudaShow“.
Na začiatku roka 2024 po odchode z Astany podpísal s českým Kladnom, no pre vlnu kritiky a protesty fanúšikov kvôli jeho predchádzajúcemu pôsobeniu v KHL v klube nakoniec neodohral ani jeden zápas.
Hudáček je trojnásobným majstrom Slovenska s Košicami z rokov 2009 až 2011. Titul získal v každej extraligovej sezóne, v ktorej na Slovensku chytal, a k premiérovému titulu by chcel pomôcť aj v Poprade:
„Rozhodol som sa pre Poprad, lebo chcem hrať v dobrom klube. Bolo tam viacero faktorov, ktoré to ovplyvnili. Prvým bola rodina, máme tri deti, takže som chcel byť viac s nimi.
Poprad je jeden z najtradičnejších klubov na Slovensku, mám to blízko domov, je tu krásne prostredie a profesionalizmus z každej strany.
Vždy som si hovoril, že návrat na sklonku kariéry bude domov a teraz prišiel ten čas. Verím, že tieto dva roky budú pekné pre každého z nás.“
Adrián Holešinský (České Budějovice ➔ HK Nitra)
Do známeho prostredia pod Zoborom sa vracia 30-ročný útočník a bronzový medailista z Pekingu.
Holešinský v Nitre pôsobil v ročníkoch 2020 až 2022. Pôvodne prišiel len na skúšku, no vypracoval sa na kľúčového hráča a odrazil sa k zahraničnej kariére.
Uplynulé sezóny strávil v českej extralige v drese Plzne a naposledy na hosťovaní v Českých Budějoviciach. Kým v prvých dvoch ročníkoch v Česku patril k veľmi produktívnym hráčom, neskôr jeho bodové konto mierne pokleslo.
Za jeho návratom na Slovensko stoja predovšetkým osobné dôvody.
„Prežíval som náročné obdobie, v súkromnom živote i celkovo. V Nitre o tom vedeli. Stále som dostával ponuky z Česka. Premýšľal som, či ostať alebo sa vrátiť. Po veciach, ktoré sa mi stali, som sa však potreboval vrátiť domov.
Do prostredia, ktoré poznám, kde poznám ľudí a cítim sa naozaj ako doma. Som rád, že som v Nitre. Má najlepších fanúšikov, akých som kedy zažil.“
Holešinský zdôraznil, že hoci mal tri až štyri ponuky z Česka, v rámci Slovenska preňho iná možnosť ako Nitra neprichádzala do úvahy.
Šimon Latkóczy (Greenville Swamp Rabbits ➔ HK Dukla Trenčín)
Návrat domáceho hráča hlási aj Trenčín. 24-ročný brankár Šimon Latkóczy začal svoju profesionálnu seniorskú kariéru paradoxne až v závere minulého ročníka.
Latkóczy si zvolil cestu cez americký univerzitný systém: tri roky chytal v juniorskej USHL a následne štyri roky hájil farby University of Nebraska-Omaha v lige NCAA.
V poslednom ročníku bol dokonca kapitánom tímu, čo je pri brankároch mimoriadna vzácnosť. Popri hokeji úspešne vyštudoval odbor biznis manažment a marketing.
Vo svojej záverečnej sezóne na univerzite zaznamenal v 25 zápasoch najnižšiu úspešnosť zákrokov počas štúdia (89,5 %) a následne si odkrútil štyri zápasy v ECHL za Greenville Swamp Rabbits.
Váhal, či zabojuje ďalej o AHL, ale rozhodol sa pre návrat domov do Trenčína. Slovenskí fanúšikovia si ho pamätajú najmä zo svetových šampionátoch do 20 rokov, kde sa blysol pamätným zákrokom proti Švajčiarsku.
VIDEO: Latkóczy počas MS do 20 rokov
V Trenčíne vytvorí spolu s Dávidom Hrenákom a Adamom Kukučkom brankársku trojicu zloženú výhradne z odchovancov.
„Veľmi sa teším, že sa môžem vrátiť do klubu, ktorý ma vychoval. Milujem toto mesto i ľudí žijúcich v ňom.
Po niekoľkých rokoch v USA som cítil, že návrat do Dukly bude pre mňa a pre môj rozvoj najlepšou voľbou. Tímu chcem pomôcť vrátiť sa na priečky, kam podľa môjho názoru patrí,“ povedal Latkóczy.
Jaroslav Janus (HC Slovan Bratislava -> Vlci Žilina)
Slovan Bratislava svojmu brankárovi jasne naznačil, že v budúcej sezóne s ním neráta a v posledný augustový deň sa rozhodlo o tom, že novým pôsobiskom skúseného veterána bude Žilina.
Janus sa tak vyberie do štvrtej extraligovej destinácie za posledné tri roky. Do roku 2025 hral v Košiciach, v lanskej sezóne začal v Prešove a skončil v Slovane Bratislava, kde mal v 21 zápasoch úspešnosť zákrokov 92,4 percent a pomohol mu až k postupu do finále proti Nitre.
36-ročný brankár je dvojnásobný majster extraligy a stále má čo ponúknuť. Bude to pre neho piata sezóna v slovenskej najvyššej súťaži, do ktorej zamieril po úspešných rokoch v AHL, KHL či Českej extralige.
„Ísť do sezóny s kvalitnými slovenskými brankármi bolo pre nás jedno z kľúčových športových nastavení pre aktuálnu sezónu. Pridáva nám väčšiu variabilitu z hľadiska skladby tímu, kvality a sily,“ uviedol pre klubový web výkonný riaditeľ a predseda predstavenstva František Skladaný.
Pod Dubňom bude Janus tvoriť tandem s Andrejom Košarišťanom a Romanom Rychlíkom.
Šimon Petráš (HC Košice ➔ Vlci Žilina)
30-ročný strelec precestoval na Slovensku viacero adries, no teraz mieri naspäť tam, kde zažil úspech a kariérny zlom.
V sezóne 2021/22 hral Petráš za Žilinu v druhej najvyššej súťaži a v 45 zápasoch nazbieral skvelých 62 bodov a skončil druhý v bodovaní celej ligy. Práve tým si vybojoval pevné miesto medzi elitou, čo sa mu predtým v Slovane či Košiciach z dlhodobého hľadiska nepodarilo.
Po dvoch rokoch v Trenčíne a dvoch v Košiciach (s ktorými získal aj majstrovský titul) prichádza k žilinským Vlkom už ako zrelý a skúsený strelec.
Petráš má za sebou najproduktívnejšiu sezónu v extralige – v 49 dueloch nazbieral 50 bodov, bol druhým najproduktívnejším Slovákom a ôsmym celkovo. V najvyššej súťaži má na konte už 325 zápasov a 179 bodov.
Do Žiliny prichádza z dôvodu vysokých klubových ambícií, ale aj kvôli rodine – v meste pod Dubňom má snúbenicu, s ktorou očakávajú bábätko.
Michal Chovan (HC Košice ➔ MHk 32 Liptovský Mikuláš)
Dnes už extraligová legenda mení dres. 38-ročný útočník, trojnásobný majster extraligy a dvojnásobný najlepší nahrávač súťaže, opúšťa Košice, kde bol šesť rokov kapitánom.
Liptovský Mikuláš bude pre Chovana štvrtým extraligovým klubom v kariére po Zvolene, Poprade a Košiciach.
V historických štatistikách extraligy mu v súčte základnej časti a play-off patrí štvrté miesto v produktivite.
Hoci jeho posledná sezóna v Košiciach patrila k menej výrazným (24 bodov v 48 zápasoch), stále ide o kreatívneho tvorcu hry s obrovským prehľadom.
Ukončenie zmluvy v Košiciach inicioval on sám.
„Verím, že všetci pochopia moje rozhodnutie a budeme na seba spomínať len v dobrom. Teraz je čas na zmenu a po vzájomnej dohode s klubom sme sa rozhodli, že nebudem pokračovať. Ďakujem, Košice,“ odkázal Chovan.
Rolu v jeho príchode na Liptov zohral aj majiteľ klubu Robert Ľupták, s ktorým sa dlhšie pozná.
Aurel Nauš (HK Poprad ➔ HKM Zvolen)
Zvolenskú ofenzívu posilní 28-ročný krídelník, ktorý má za sebou šesť extraligových sezón prešpikovaných poctivou prácou v Detve, Prešove, Liptovskom Mikuláši a Poprade.
Práve v Poprade prežil Nauš svoje doteraz najproduktívnejšie obdobie. Žiaril najmä v minuloročnom play-off, kde v 11 zápasoch zaznamenal 8 bodov, v základnej časti získal 31 bodov v 54 zápasoch.
Nauš je známy svojou poctivou obojsmernou hrou a vysokým nasadením, ale v extralige dokáže prispievať aj smerom dopredu.
Vrchol svojej doterajšej kariéry zažil Nauš v máji, keď sa svojimi výkonmi prebojoval až do záverečnej nominácie na majstrovstvá sveta vo Švajčiarsku, kde odohral päť zápasov.
