Keď bol malý chlapec, zápasy Nitry sledoval spoza brány a sníval o tom, že si raz oblečie dres A-mužstva.

Teraz ako 18-ročný vyhral s klubom extraligový titul a v siedmom zápase finálovej série proti Slovanu strelil v predĺžení víťazný gól.

TOMÁŠ CHRENKO má za sebou výnimočnú sezónu plnú mnohých vrcholov. Okrem klubovej eufórie dominoval aj na MS do 20 rokov, prešiel draftom NHL a stal sa najlepším slovenským hokejistom do 20 rokov.

Mladému centrovi nechýba sebavedomie. Na otázku o tom, aký musí byť hráč, aby sa presadil v zámorí, odpovedal jasne: "Taký, aký som." Potom však dodal, že stále potrebuje byť rýchlejší a silnejší.

Máte za sebou veľmi pestrú sezónu. Ako ju hodnotíte?

Bola dlhá a úspešná, hodnotím ju veľmi pozitívne. Dala mi veľa do ďalšej kariéry, za čo som rád. Mám z nej najmä množstvo spomienok, lebo hokejom sa treba predovšetkým baviť.

Počas roka ste zažili množstvo svetlých momentov. Najproduktívnejší Slovák na svetovom šampionáte do 20 rokov, víťazný gól v extralige, titul, draft a najnovšie aj ocenenie pre najlepšieho hráča do 20 rokov. Čo z toho bolo najlepšie?

Určite ten titul s Nitrou.

Poďme si to rozobrať na drobné a začnime práve klubovou sezónou. S Nitrou ste vyhrali titul a vám sa podarilo niečo, o čom mnohí hráči snívajú celú kariéru. V 18 rokoch ste v predĺžení rozhodli siedmy zápas finálovej série. To je asi ako z najkrajšieho sna. Ako to vnímate s odstupom pár mesiacov?

Stále tomu ťažko verím, lebo je to naozaj ako z filmu. Nečakal som to. Keď som išiel deň predtým spať, vizualizoval som si, čo by sa stalo, ak by som náhodou rozhodol. Vôbec som pritom neočakával, že príde predĺženie a naozaj sa to stane.

Noc predtým som si predstavoval svoju gólovú oslavu tak, že hodím hokejku do publika. Nakoniec to presne tak vyšlo. Bol som prekvapený a zároveň nesmierne šťastný, že sa to podarilo a mohol som tú hokejku vyhodiť do vzduchu.

VIDEO: Víťazný gól Tomáša Chrenka v čase 10:07

Predĺženie býva veľmi vypäté, hráč má v hlave, že najbližší gól rozhodne a nechce spraviť chybu. Do toho momentu ste dali v celom play-off iba jeden gól. Ako si spomínate na atmosféru predĺženia?

Pamätám si, že tri tretiny som nad tým ešte veľa uvažoval a rozmýšľal nad hrou. Keď sa však začalo predĺženie, akoby mi vyplo hlavu a hral som už iba podľa inštinktu. Vtedy sa mi hralo najlepšie, lebo som nad absolútne ničím nerozmýšľal a išiel som si svoje. A nakoniec to prišlo.

Bol to inštinkt postaviť sa do priestoru, kde ste čakali na prihrávku a vystreliť z prvej?

Dúfal som, že mi to tam spoluhráč hodí, a našťastie mi to prihral naozaj krásne. Som rád, že to tak dopadlo.

Aké boli oslavy so spoluhráčmi priamo na ľade a v šatni? Museli ste niečo priniesť do kabíny?

Nie, to sa už veľmi neriešilo.

A čo neskoršie oslavy titulu? Aké to bolo?

Fú, boli búrlivé, ale bola to veľká zábava. S chalanmi sme to ťahali asi týždeň. Z tých osláv budem mať nezabudnuteľné spomienky do konca života.

Bol to náročný týždeň?

Áno, dosť. Málo spánku, ale zaslúžene.

V 18 rokoch ste sa stali majstrom extraligy. Ako vám to znie?

Neuveriteľne. Ešte pred ôsmimi rokmi som stál v Nitre za bránou a iba som dúfal, že niekedy vôbec nastúpim za áčko. Teraz som rozhodol finále a vyhrali sme titul, čo je fakt neuveriteľné.

Kto vám po zápase gratuloval, prípadne aká správa vás najviac potešila?

Písalo mi veľmi veľa ľudí. Niektorým som odpisoval ešte nedávno, za čo sa im ospravedlňujem, ale niektoré gratulácie som si všimol až pred týždňom či dvoma. V tú noc mi prišlo obrovské množstvo správ. Každá jedna ma potešila a bol som vďačný za každú gratuláciu.

V prvom tíme ste sa už naplno usadili. Aké to je byť v kabíne mladým hráčom medzi dospelými mužmi? Patria vám stále tradičné mladícke povinnosti?

Jasné, povinnosti mám, to k tomu patrí. Inak v tom však nie je žiadny rozdiel, či ste starý alebo mladý. V šatni sme ako jedna rodina, sme si dosť blízki a to je hlavné.

Zbieranie pukov poznáme, ale čo všetko dnes obnášajú povinnosti mladíkov?

Vyniesť koše, alebo keď niekto donesie obed do kabíny, tak poumývať riady, plechy a spraviť všetko, čo treba. To robia mladí hráči.

Máte šťastie, že v Nitre je vždy mladších hráčov viac.

Chvalabohu. Nedávno som sa tešil, lebo konečne prišiel Oliver Botka, takže už nie som najmladší a môžem občas určiť, kto čo pôjde spraviť.

Počas sezóny ste hrali aj na majstrovstvách sveta do 20 rokov, kde ste boli najproduktívnejším Slovákom. Turnaj však z tímového hľadiska nevyšiel podľa predstáv. Ako spomínate na šampionát v Amerike?

Spomienky mám dobré. Výsledok nám síce nevyšiel, čo nás veľmi mrzí, lebo sme boli super partia a dúfali sme v iný koniec. Napriek tomu nám zostali pekné spomienky.

Z MS do 18 rokov máte dve štvrté miesta a v zime vás čakajú ďalšie MS do 20 rokov s podobnou partiou. V tíme asi vládne veľká túžba po medaile. Pôjdete na turnaj s väčšími ambíciami?

Pôjdeme od zápasu k zápasu. Ambície máme veľké, ale nechám si ich pre seba.

Takže v tíme ste sa už bavili o tom, čo by ste chceli dosiahnuť?

Áno, v kabíne už máme nastavený cieľ.

Po sezóne prišiel draft do NHL a z 81. miesta si vás vybrali New York Rangers. Aké pocity ste prežívali priamo na drafte?

Bolo to pomalé. Čakanie bolo dlhé a náročné. Nie je to príjemný pocit, keď ste v neustálom napätí, čakáte, či vás vyhlásia, a stále nič. Keď to konečne padlo, bol som veľmi šťastný. Je to nezabudnuteľný zážitok. Každý mladý hokejista o tom sníva. Mne sa to navyše podarilo do tímu z Original Six.

Očakávali ste, že prídete na rad skôr?

Myslel som si, že to bude oveľa skôr.

Na základe vašich rozhovorov s mužstvami alebo na základe rebríčkov?

Nie, na základe mojej kvality. Mal som v hlave, že som lepší než hráči vybraní predo mnou, a verím, že to neskôr aj ukážem.

Jeden z hráčov vybraných pred vami, o deväť miest skôr, bol Adam Nemec. Aj to vás nahnevalo?

To nie, to som sa tešil. Hneď som mu písal, že Ottawa. On bol doma a prenos išiel neskôr. Prezradil som mu to skôr, než to videl.

Ako reagoval?

Písal len: „Čo? Čo?“ A potom už neodpísal, lebo to asi videl.

Nepodpichoval vás teda, že išiel skôr?

Nie, vôbec.

Aké boli vaše prvé kroky po drafte a ako sa o vás klub postaral?

Po drafte sme absolvovali mediálne povinnosti a rozhovory a ešte v ten večer som letel do New Yorku. Tam sme mali štyri či päť dní rozvojový kemp, kde sa o nás starali a pracovali na našom zlepšovaní.

V New Yorku ste boli prvýkrát. Čo hovoríte na mesto?

Je obrovské. Keď sme išli autobusom cez centrum, ľudia behali po cestách a bolo im úplne jedno, či ide auto. Tam by som sa aj bál šoférovať.

Povedali ste si pritom, že by ste tam žili rád? Alebo ste zatiaľ spokojný v Nitre?

Všade dobre, doma najlepšie, ale určite by som tam žil rád, keďže by to znamenalo, že za Rangers aj hrám.

V organizácii pôsobí aj Adam Sýkora, ktorý hokejovo takisto vyrástol v Nitre. Boli ste v kontakte?

Písal mi hneď po drafte, gratuloval mi a hovoril, že je rád, že idem do New Yorku. Nedávno sme si písali ohľadom leteniek na nováčikovský kemp, kde pocestujeme spolu.

Ozvali sa vám aj nejaké iné hviezdy klubu? Stáva sa, že nováčikom po drafte gratulujú služobne starší hráči.

Nie, nikto sa neozval.

Aký bol spomínaný rozvojový kemp a ako vyzeral?

Pocity som mal výborné. V klube boli mimoriadne nápomocní ľudia, ktorí sa nás snažili posúvať dopredu. Veľmi ma prekvapilo, ako sa každý snaží pomôcť. Tréningy aj celkové podmienky mali obrovskú úroveň. Niečo také som v živote nezažil. Bola to super skúsenosť, ktorá ma posunula vpred.

Čo konkrétne vás prekvapilo z hľadiska profesionálneho prístupu?

Najmä práca na mentálnej stránke. Každý deň sme mali minimálne hodinu míting o hlave a o tom, v čom sa môžeme mentálne posunúť a zlepšiť.

Dali vám tréneri aj spätnú väzbu k vašej hre?

Moja hra sa im páčila, keďže ma draftovali. O konkrétnych detailoch sme sa zatiaľ veľmi nebavili. Zaželali mi veľa šťastia a povedali mi, že rozhodnutie o zotrvaní v Nitre je na mne. Niektoré kluby posielajú hráčov do kanadských junioriek striktne, ale New York mi nechal voľnú ruku a podporí ma v mojom rozhodnutí.

Vy teda preferujete zotrvanie v Nitre?

Asi áno. Uvidíme po nováčikovskom kempe, ale nateraz je to najpravdepodobnejšia možnosť.

Kedy odlietate na nováčikovský kemp?

Ôsmeho septembra letíme so Sykym z Viedne.

S akým cieľom tam idete?

Chcem im ukázať svoju najlepšiu hru, svoje najväčšie prednosti a uvidíme, ako to dopadne.

Aký hokejista musí byť Tomáš Chrenko, aby sa presadil v zámorí a v NHL?

Taký, aký je teraz, len rýchlejší a silnejší.

Experti o vás hovoria, že vám chýba výška. Snažíte sa to kompenzovať kreativitou? Čím by ste chceli byť známy ako hokejista?

Tým, čím už som – svojou kreativitou. Výška ma podľa mňa neobmedzuje. Ak si to niekto myslí, snažím sa mu to vyvrátiť svojou hokejovou kvalitou, hokejovým IQ a kreativitou. Fyzická hra nie je nikdy viac ako hokejové myslenie.

Je niečo konkrétne, na čom pracujete počas letnej prípravy?

Stále sa snažím zosilnieť, zrýchliť korčuľovanie a byť silnejší v osobných súbojoch.

Na drese nosíte číslo 29 a vaším vzorom je Nathan MacKinnon. Je to kvôli nemu?

Nie, je to kvôli otcovi, ktorý ho nosil počas kariéry. Ale k MacKinnonovi to pekne zapadá.

Prečo práve MacKinnon? Čo vás na ňom inšpiruje?

Asi všetko, od neho sa nedá vybrať iba jedna vec.

Za uplynulú sezónu ste získali ocenenie pre najlepšieho hráča do 20 rokov. Čo to pre vás znamená?

Veľmi ma to potešilo, ani som to nečakal. Ocenenie si nesmierne vážim. Uplynulá sezóna po tomto zavŕšení asi ani nemohla byť lepšia. Za toto ma však chalani v kabíne už chcú kasírovať. Nebude to zadarmo.

Cenu za vás prevzal tréner reprezentácie do 20 rokov Peter Frühauf, ktorý prítomných pobavil vtipnou ďakovnou rečou vo vašom mene. Ako ste na to reagovali?

Práve sme sa vracali zo zápasu zo Zlínu, keď mi to mama poslala. Dosť som sa nasmial. Podľa mňa to bolo vtipné a tréner to zvládol super.

Nevedeli ste o tom dopredu?

Vôbec. Natočil som odkaz a vedel som, že cenu prevezme za mňa, ale netušil som, že bude niečo hovoriť.

Reagovali ste na to nejak?

Áno, napísal som mu, že to bolo super.

V Košiciach tým pobavil celé publikum.

Tréner je veľmi zábavný človek. V reprezentácii s ním máme dosť srandy.

Ako vyzerá vaše leto? Je to najmä o príprave alebo stíhate aj oddychovať?

Medzi sezónami som mal dohromady asi iba dva týždne voľna. Po skončení ročníka a oslavách som išiel po dvoch týždňoch znova trénovať. Letel som do Colorada do Aspenu, kde mám agenta a trénoval som tam pred draftom.

Po drafte som absolvoval kemp v New Yorku, potom som bol na dovolenke v Chorvátsku s rodinou a kamarátmi a hneď nato som išiel na reprezentačný zraz. Odvtedy som už v novej sezóne. Dva týždne som oddychoval a inak stále trénujem, ale baví ma to.

V minulom ročníku ste dosiahli obrovské úspechy a bude náročné ich prekonávať. S akými cieľmi pôjdete do novej sezóny?

Sám som sa nad tým zamýšľal, že čo sa teraz musí stať, aby to bolo ešte lepšie. Ciele mám však vždy tie najvyššie, budem na seba klásť stále väčšie očakávania a budem sa snažiť dominovať všade, kde prídem.