Slovensko sa po rozdelení Československa vydalo vlastnou cestou. Aj v hokeji. Účasť na ZOH 1994 v Lillehameri a dva rýchle postupy až do A-kategórie majstrovstiev sveta spôsobili v krajine eufóriu.
Vytriezvenie z úspechu však prišlo na prvých majstrovstvách sveta v roku 1996. Slováci obsadili až 10. miesto, čo bolo sklamaním.
V tom istom roku sa však predstavili aj na ďalšom prestížnom podujatí. Slovenskí hokejisti pred 30 rokmi hrali na premiérovom Svetovom pohári v hokeji.
Bolo to prvé stretnutie malého Slovenska s veľkou hokejovou realitou.
Na turnaji s hráčmi NHL prehrali v skupine s Ruskom, Kanadou a USA všetky tri zápasy a vďaka lepšiemu skóre skončili v celkovom poradí pred posledným Českom.
„Boli sme outsideri, čo sa možno ukázalo aj na našej hre, no aj vďaka účasti na Svetovom pohári sme sa dostávali na hokejovú mapu sveta," spomína po rokoch pre Sportnet kapitán vtedajšieho výberu Peter Bondra.
Už vtedy sa však začal tvoriť nový reprezentačný tím, ktorý o zopár rokov neskôr priniesol striebro z Petrohradu, zlato z Göteborgu a bronz z Helsínk.
Proti nám stojí elita, nie Rumuni
Svetový pohár organizovala zámorská NHL. Nový turnaj nahradil Kanadský pohár, ktorý sa hral v rokoch 1976 až 1991 a až na jednu výnimku (v roku 1981 zvíťazil Sovietsky zväz) ho vždy vyhrali hokejisti Kanady.
Na premiérovom ročníku Svetového pohára sa zúčastnilo osem tímov: Kanada, USA, Švédsko, Fínsko, Rusko, Česko, Slovensko a Nemecko.
Požiadavkou NHL bolo, aby na turnaji hralo čo najviac hráčov z ligy. Kým tímy z top šestky dokázali poskladať celé kádre takmer výlučne z hokejistov zo Severnej Ameriky, v sezóne 1995/96 korčuľovalo v najlepšej lige sveta 10 Slovákov.
Hviezdami boli Peter Bondra (Washington) a Žigmund Pálffy (NY Islanders), etablovaní hráči v zámorí už boli aj Jozef Stümpel (Boston) a Róbert Švehla (Florida).
Vedenie profiligy oznámilo organizáciu turnaja na jar 1996. Na tlačovej konferencii v New Yorku sa osobne zúčastnil aj Bondra, ktorého obliekli do slovenského dresu s kapitánskym céčkom.
„Cestoval som na jeden deň vlakom z Washingtonu. Spolu so mnou tam boli aj iní hráči z ostatných krajín, no už si nespomeniem, ktorí," vraví Bondra.
Slovensko bolo pridelené do severoamerickej skupiny, kde hralo spolu s Kanadou, Spojenými štátmi a Ruskom. Fanúšikovia mohli zápasy sledovať na vtedajšej STV 1.
„Nechceme sľubovať, tak ako to bolo zvykom v minulosti, tituly, postupy a víťazstvá. Hrávali sme proti Rumunom, Japoncom, proti hráčom, ktorí nevedeli poriadne korčuľovať. Teraz stojí proti nám elita. My sme radi, že sme sa tam vôbec dostali," hovoril pre vtedajšiu tlač nový tréner Jozef Golonka.
Mužstvo prebral krátko pred štartom turnaja po nezhodách v hokejovom hnutí. Jeho asistentami boli Vincent Lukáč a Dušan Žiška.
Golonka označil európsku skupinu s Fínskom, Švédskom, Českom a Nemeckom za ľahšiu.
Za outsiderov turnaja považoval Slovensko aj Bondra. „Prakticky sme ešte boli takmer neznámou hokejovou krajinou. Pre nás to bol hlavne dobrý zážitok a nová skúsenosť."
Niektorí hráči ale mali zdravé sebavedomie. „Podľa mňa môžeme vyhrať jeden alebo aj dva zápasy," predpovedal pred turnajom druhý najmladší hráč výberu Richard Zedník. O možnej výhre nad Ruskom hovoril aj tréner Golonka.
Smelé ambície Slovákov však pribrzdila už príprava. V dvojzápase proti Nemecku (3:4 a 4:2) uspeli iba raz, s Kanadou prehrali 4:7 a s USA vysoko 2:9.
Keď Dragan vykopol puk, hala stíchla
Zámorskí experti pred prvým zápasom vyčísili, že proti Slovensku bude stáť 120 miliónov dolárov. Takú hodnotu mal v tom čase výber Ruska, poskladaný výlučne z hráčov NHL.
Montrealská hala Molson Centre (dnes Bell Centre) zaplnená iba spolovice sledovala dlho vyrovnaný zápas.
„Slováci odviedli výkon na hranici svojich možností, zohrali dôstojnú partiu. Nebyť niektorých individuálnych chýb v obrane a zbytočných vylúčení, mohlo sa zrodiť aj prekvapenie," písal Denník Sme.
Lenže senzácia sa nakoniec nepodarila, aj keď Slováci v zápase dvakrát viedli. Už v 5. minúte otvoril skóre Bača a po ruskom vyrovnaní poslal Slovensko opäť do vedenia (2:1) Bondra, ktorého tréner Golonka označil za najlepšieho hráča zápasu.
Bondrovi po 30 rokoch utkvel zo zápasu v pamäti jediný moment.
