Také horúce leto slovenský hokej nikdy predtým ani potom nezažil. Mal za sebou premiéru v elitnej kategórii majstrovstiev sveta, zákulisnými ťahmi poznačenú voľbu nového reprezentačného trénera a vrcholom bola pozvánka medzi hokejovú smotánku, na turnaj najlepších hráčov planéty organizovaný severoamerickou NHL. To všetko sa odohralo v priebehu niekoľkých mesiacov roku 1996.
Na olympiáde zaujali svet
Po rozdelení spoločného štátu s Čechmi pripadlo v hokeji nástupníctvo našim susedom, Slovensko začínalo v tretej najvyššej C-kategórii majstrovstiev sveta. Ešte predtým však dostalo šancu zabojovať o účasť na olympijskom turnaji v Lillehammeri.
Partia okolo kapitána Petra Šťastného vyhrala kvalifikáciu v Sheffielde a o niekoľko mesiacov neskôr, pod piatimi kruhmi v Nórsku, zaujala hokejový svet.
Slováci vyhrali bez prehry svoju skupinu (zdolali v nej Kanadu, remizovali s USA, aj so Švédskom) a v dramatickom štvrťfinále proti Rusom vypadli gólom v predĺžení.
Výkony zverencov Júliusa Šuplera vyvolali v krajine vlnu eufórie. Na tej sa hokejisti viezli aj pri úspešnej snahe prebojovať sa do elitnej kategórie.
V domácom prostredí zvládli dva náročné turnaje MS (1994 a 1995) a v najkratšom možnom čase postúpili medzi tucet najlepších.
Premiéru vo Viedni 1996 sprevádzali veľké očakávania. Najväčší optimisti skloňovali medailu, realisti by sa uspokojili aj s postupom do štvrťfinále. Slováci však v skupine nezvládli súboj s domácim outsiderom a prehrali s Rakúšanmi 1:2.
Desiate miesto vyvolalo rozpaky a mierne sklamanie. Trénerovi Šuplerovi, ktorý stál tri roky na slovenskej striedačke, sa po šampionáte vo Viedni končila zmluva, ale mal opciu na jej predĺženie.
Vedenie hokejového zväzu si ju neuplatnilo. Šupler zamieril za oceán trénovať Portland Winter Hawks v kanadskej juniorskej lige WHL.
Tréner bude Šťastný. Tak nie, Golonka
Vtedajší šéf SZĽH Ján Mitošinka sa dohodol s Petrom Šťastným. Výkonný výbor SZĽH mu adresoval ponuku, aby sa stal na dve sezóny šéfom realizačného tímu a hlavným trénerom, no napokon bolo všetko inak. Začiatkom júla 1996 zväz angažoval Jozefa Golonku.
„Spôsob, akým ma odstavili, smrdí,“ vravel Šťastný pre denník Pravda zo svojho sídla v St. Louis. „Jediné, čo tu smrdí, je Dimitrovka,“ reagoval na jeho slová Golonka.
V tejto atmosfére sa rozbehla príprava na Svetový pohár. Golonka si vybral za asistentov Vincenta Lukáča a Dušana Žišku, reprezentácia si rozložila svoj kemp tradične v Bojniciach a Prievidzi.
Udalosti posledných dní rezonovali aj medzi hráčmi. „Svoj štart na turnaji som podmienil tým, že tréner musí byť Július Šupler. Potom sme spolu telefonovali a on mi povedal, že už podpísal zmluvu s Portlandom.
Ak by som odmietol ísť na Svetový pohár, vlastne by to bolo zbytočné, lebo by sa nič nezmenilo. Šiel by som sám proti sebe,“ vysvetľoval pre denník Šport obranca Floridy Róbert Švehla.
Top 6, Nemecko a Slovensko
Svetový pohár organizovala zámorská NHL a mal byť pokračovateľom Kanadského pohára. Päť ročníkov turnaja, na ktorom hrali aj hráči z NHL, sa v Kanade uskutočnilo v rokoch 1976 až 1991.
Až na jednu výnimku (v roku 1981 vyhral Sovietsky zväz) ho zakaždým ovládli domáci hokejisti.
Organizátori rátali s účasťou ôsmich mužstiev. Okrem tímov Top 6 (Kanada, USA, Fínsko, Švédsko, Rusko, Česko) pozvali aj Nemecko a Slovensko.
Kým zámorské a aj elitné európskej tímy skladali svoje zostavy prevažne z hráčov NHL, Slovensko a Nemecko sa považovali za outsiderov turnaja. Osem tímov rozdelili do dvoch skupín.
V európskej hrali Fínsko, Švédsko, Česko a Nemecko, v zámorskej Kanada, USA, Rusko a Slovensko. Víťazi skupín postupovali priamo do semifinále, druhé a tretie tímy čakalo play off do kríža, pre štvrtých sa turnaj končil.
V sezóne 1995/96 nastúpilo aspoň na jeden zápas NHL desať slovenských hokejistov. Žigmund Pálffy už bol ofenzívna hviezda New Yorku Islanders, Peter Bondra obávaný snajper tímu Washington Capitals.
Zdeno Cíger mal za sebou šesť sezón v NHL v drese New Jersey Devils a Edmonton Oilers, ale rozhodol sa vrátiť do Európy a pokračovať v kariére v Slovane Bratislava.
Róbert Švehla (Florida) aj Jozef Stümpel (Boston) už patrili k pilierom svojich tímov. Miroslav Šatan mal za sebou prvú sezónu v drese Edmontonu (62 zápasov, 35 bodov) a Pavol Demitra bojoval o miesto v prvom tíme Ottawy (31 zápasov).
Róbert Petrovický (Dallas) a Ivan Droppa (Chicago) nahliadli v tej sezóne do profiligy na zopár zápasov a Richard Zedník (Washington) odohral jediný.
„Dovolím si tvrdiť, že zaoceánska skupina je ťažšia než európska. Vieme, akú kvalitu predstavujú mužstvá, Kanady, USA a Ruska, takže nemáme veľké oči.
Je však začiatok sezóny a preto nie každý hráč, i tá najväčšia hviezda NHL, je už v pohode a forme. Preto majú všetci šancu prekvapiť.
Hrací systém je taký, že stačí vyhrať nad jedným z troch súperov a ste v druhom kole. Boli by sme radi, keby sme aspoň jeden zápas vyhrali,“ vravel pred odchodom do Severnej Ameriky tréner Golonka.
Rozhodli ruské presilovky
Do turnaja vstúpil slovenský tím 31. augusta v Montreale zápasom proti Rusku. „Slováci hrali trpezlivo, mysliac najmä na defenzívu. Kouč New Jersey Jacques Lemaire by bol na nich hrdý.
Tento plán im dlho vychádzal, ale neplatil na dvojicu rýchlych útočníkov súpera Sergeja Fiodorova a Alexandra Mogiľného. Lietali po ľade ako rakety a obaja strelili po dva góly, ku ktorým pridali dve asistencie,“ referoval po súboji reportér denníka Toronto Star.
Najmä gól Fiodorova na 5:3 necelé dve sekundy pred koncom druhej tretiny bol pre vývoj zápasu veľmi dôležitý, hoci Slováci ešte raz znížili na rozdiel gólu. Rusi napokon vyhrali 7:4.
„Prehrali sme, lebo niektorí naši hráči spravili hrubé osobné chyby. Veľmi dobre sme vedeli, že presilovky súpera budú smrtiaca zbraň. Tak sa aj stalo, ale nedokázali sme s tým nič robiť,“ hodnotil tréner Golonka.
