Utorok, 3. augusta, 2021Meniny má Jerguš

Hokej pospájal srdcia Slovákov

Sportnet|24. apr 2001 o 00:00

Krajina pod Tatrami je po čase opäť jednotná, srdcia Slovákov doma, ale aj v zahraničí pospájal fenomén hokej.

Krajina pod Tatrami je po čase opäť jednotná, srdcia
Slovákov doma, ale aj v zahraničí pospájal fenomén hokej.

Reprezentácia, ktorá pred tromi týždňami potichu odchádzala na
majstrovstvá sveta do Petrohradu, sa ocitla na pleciach národa.
Dzurindovcov, ficovcov aj mečiarovcov, úspech v športe nemá
politickú dimenziu. Hokej je najčastejšou témou rozhovorov týchto
dní, meno trénera Jána Filca sa naučili aj žiačikovia v škole.

Šport na chvíľu potlačil politické sváry a ekonomickú biedu,
potešil dušu obyčajného človeka. Závideli sme Čechom, ako sa
zomkli, keď pred dvoma rokmi vítali svojich zlatých hokejistov po
návrate z olympijského turnaja v Nagane. Už ten pocit poznáme,
stovky ľudí hlboko v noci na letisku a potom tisíce na Námestí
SNP pripravili našej výprave nezabudnuteľné privítanie. Jednako
Česi vždy musia byť o čosi lepší, oni tie majstrovstvá sveta
vyhrali a Slovensko odsunuli na druhé miesto.

Sledovať historický úspech nášho mužstva zblízka v meste na
Neve bol zážitok aj pre novinára. Ako si po úvodnom víťazstve nad
Rakúskom (2:0) v základnej skupine naši hlboko vydýchli, lebo
povinné víťazstvá sa nerodia ľahko a svojím spôsobom navodia
atmosféru v kolektíve. Platí to aj o víťazstve Slovenska nad
Talianskom (6:2). Vyrovnávajúci gól Pardavého (2:2) 61 sekúnd
pred koncom stretnutia s Fínskom, ale najmä spôsob hry v
poslednej tretine, keď naše mužstvo vlaňajšieho finalistu MS
priklincovalo pred bránku, svedčil o veľkom potenciáli Slovenska
na tomto šampionáte. Partia okolo kapitána Mira Šatana si z dlhej
chvíle pripravila v kabíne z plastikových fliaš na vodu "kópiu"
Stanleyho pohára s vtipnými textami - z tejto maličkosti sa dala
vyčítať dobrá pohoda aj vysoké ciele tímu. Deň voľna pomohol
hráčom, aby sa skoncentrovali na jediného "ľahšieho" súpera v
kvalifikačnej skupine - Nórsko. Výsledok 9:1 hovorí za všetko.

Prestížny zápas s Českom (2:6) po nešťastných aj hlúpych chybách
v obrane a taktiež nasledujúca prehra s Kanadou (3:4) v správnom
čase vrátili mužstvo na zem, keď už začalo poletovať v oblakoch.
"Možno to hviezdy na nebi tak chcú," vravel po súboji s
javorovými listami tréner Filc, keď ho už prešla zlosť na
nespravodlivého amerického rozhodcu Hansena. Slovensko totiž
postupovalo do play off až zo 4. miesta a za súpera dostalo z
druhej kvalifikačnej skupiny mužstvo USA, ktoré dovtedy v
šiestich zápasoch ako jediné na MS ani raz neprehralo. Dve
predchádzajúce zakopnutia prinútili trénerov zvýšiť dôraz na
obrannú činnosť, Rybára v bránke vystriedal menej známy Lašák.

Slováci vo štvrťfinále šokujúco poslali z Ruska domov Američanov
(4:1) a plní sebavedomia s podobnou taktikou i výborným Lašákom
zlomili v semifinále aj Fínov (3:1). Vo vysnívanom finále
"veľkého a malého brata" na MS Šatanova partia veľmi chcela
obrátiť nepriaznivú bilanciu s ČR, no lacné góly v prvej tretine
v našej sieti a možno aj menej skúseností nášho mužstva z
takýchto dôležitých zápasov priniesli šťastie na tváre Čechov a
slovenských hokejistov po prehre 3:5 na chvíľu rozosmutnili.

Naše mužstvo urobilo Slovensku vo svete reklamu, o akej sa
nám ani nesnívalo. Reprezentanti päťmiliónového národa hrali vo
finále svetovej súťaže, kde mocnosti ako Kanada, Rusko, USA,
Švédsko, Fínsko, Česko vyberajú hráčov z niekoľkonásobne väčšej
základne. Slovensko má 12 000 registrovaných hráčov, kým
napríklad Kanada 508 000, USA 383 000, Švédsko 62 000, Fínsko 60
000, Rusko 58 000, Česko 53 000, ale aj Japonsko, Nemecko,
Švajčiarsko, Francúzsko prevyšujú možnosti nášho výberu. To
svedčí o dobrej práci slovenských trénerov s talentmi, ale vo
vrcholovej fáze najmä o skvelú tímovú robotu v národnom mužstve.

Tréner Ján Filc mal cit pri výbere kapitána Šatana, najlepšieho
hráča na MS, ktorý svojimi výkonmi i prístupom strhával
spoluhráčov. Mužstvo zbornej komandy Ruska je opačným príkladom
Slovenska, hviezdam z NHL nezahoreli srdcia pre kolektív a
domácej krajine pripravili ťažké sklamanie.

Brankárovi Jankovi Lašákovi sa po finálovom zápase s Českom
v Petrohrade stratil úsmev z jeho večne optimistickej tváre.
Zdalo sa, že prehra ho bolí viac ako ostatných. Lašák má však 21
rokov a celú kariéru pred sebou. Ak fenomén hokej nájde doma
väčšiu podporu štátu, sponzorov a Slováci vytvoria podobné
hokejové partie ako v Petrohrade aj na najbližších veľkých
podujatiach, môžeme si vítajúce davy zopakovať po MS 2001 v
Nemecku či po ZOH 2002 v Salt Lake City.

ONDREJ GAJDOŠ,
Petrohrad - Bratislava

Súvisiace články