Čo vám napadne ako prvé, keď sa povie Liga majstrov? Takmer s určitosťou si spomeniete na prestížnu futbalovú súťaž, ktorú každoročne sledujú milióny divákov po celom svete.
Koncept s najlepšími európskymi klubmi funguje aj v iných kolektívnych športoch, od futbalu cez basketbal, volejbal, hádzanú, futsal, rugby či pozemný hokej. V každom odvetví ide o veľkú prestíž.
Obdobný nápad ale v hokeji neláka. Hokejová Liga majstrov, alebo v skratke CHL (Champions Hockey League), každý rok bojuje o priazeň fanúšikov po celej Európe a nedokáže naplniť potenciál.
Napriek tomu vo štvrtok odštartuje už 12. ročník súťaže. V sezóne 2026/27 bude mať po dvoch rokoch aj slovenského zástupcu - Nitru.
Projekt bez ruských peňazí zanikol
Koncept spojenia európskych hokejových klubov do jednej súťaže sa spomínal už v 90. rokoch. Prvý ročník sa však uskutočnil až v sezóne 2008/09 ako ambiciózny projekt Medzinárodnej hokejovej federácie (IIHF).
Impulzom bolo napodobniť futbal či basketbal - spojiť najlepšie tímy z Európy a fanúšikom priniesť zápasy, ktoré by bežne v domácich ligách nevideli.
Do premiérového ročníka zasiahlo celkovo 14 klubov zo siedmich krajín, pričom 12 z nich sa predstavilo v hlavnej fáze.
Garantom bol silný finančný partner z Ruska, energetická spoločnosť Gazprom. Aj vďaka nemu sa podarilo pripraviť atraktívny model s bohatými odmenami a účasťou elitných mužstiev. V súťaži vtedy pôsobil aj HC Slovan Bratislava.
Víťazom historicky prvej edície sa stal ZSC Lions Zürich, ktorý vo finále zdolal ruský Magnitogorsk.
Projekt však vydržal iba jedinú sezónu. Hneď po prvom ročníku sa rozpadol, keďže hlavný sponzor odstúpil a IIHF nedokázala získať adekvátne finančné krytie.
Myšlienka však úplne nezanikla. Po rokoch príprav sa CHL vrátila v sezóne 2014/15 v novej podobe. Za projektom stálo 26 klubov, šesť popredných európskych líg (z Švédska, Fínska, Švajčiarska, Česka, Nemecka a Rakúska) a IIHF.
Odvtedy sa hrá pravidelne, s výnimkou sezóny 2020/21, ktorú organizátori zrušili pre pandémiu koronavírusu. Jej prestíž a ekonomická váha však stále nedosahujú pôvodné ambície.
Málo peňazí aj nezáujem fanúšikov
Dôvodov, prečo hokejová Liga majstrov hľadá svoju identitu aj po viac než desaťročí, je hneď niekoľko.
V prvom rade chýba ekonomická atraktivita. Finančné odmeny a príjmy zo vstupného častokrát nedokážu pokryť vysoké cestovné náklady, a tak sa účinkovanie v CHL neraz ukázalo pre kluby ako stratové.
Každý účastník hokejovej Ligy majstrov dostane v ročníku 2026/27 90-tisíc eur, čo je oproti minulej sezóne nárast o 10-tisíc eur.
Po postupe do ďalších fáz (osemfinále, štvrťfinále a semifinále) dostanú kluby po 30-tisíc eur. Úspešný finalista si na svoje konto pripíše 100-tisíc eur, tím na druhom mieste 50-tisíc.
Najlepší tím súťaže si v súčte prilepší o 280-tisíc eur. To je len zlomok sumy, ktorú zarobia kluby vo futbalovej Lige majstrov.
Slovan Bratislava si po postupe do ligovej fázy prilepšil o viac než 18 miliónov eur, ďalšie môže zarobiť na bonusoch. K tomu treba prirátať aj príjmy zo vstupného.
Nízky záujem sa odráža predovšetkým na návštevnosti. Pre fanúšikov hokeja má totiž väčší význam sledovať lokálne derby než súpera z opačnej strany Európy.
V porovnaní s domácimi ligami chodí na zápasy Ligy majstrov citeľne menej divákov, atmosféra je slabšia a súťaž pôsobí druhoradým dojmom, čo v konečnom dôsledku vnímajú aj samotní hokejisti.
„Liga majstrov nie je ani tu vo Švédsku veľmi populárna. Hodnotím to najmä na základe diváckeho záujmu. Na ligový zápas príde 8-tisíc fanúšikov, na play-off Ligy majstrov nebola ani polovica," hovoril v minulosti pre Sportnet slovenský útočník Marián Studenič.
Podľa oficiálnych údajov chodí priemerne na súboje Ligy majstrov niečo cez 3-tisíc fanúšikov. Pre porovnanie, slovenská Tipsport liga dosiahla vlani počas základnej časti priemernú návštevnosť okolo 2 500 divákov na zápas.
Ďalším problémom je aj kalendár. Súťaž sa odohráva počas sezóny od začiatku septembra až do februára, čo pre kluby zvyšuje už tak veľkú porciu zápasov.
Pre tímy so silnou domácou ligou je Liga majstrov často len doplnkom a málokto má ambíciu ju vyhrať, čo napokon vedie k rotácii zostáv či nižšiemu marketingovému nasadeniu.
Súťaži nepomáha ani formátová nestálosť. Kým v prvej sezóne (2014/15) mala súťaž 44 tímov, ďalšie dve sezóny až 48 účastníkov. Neskôr sa na dlhšie roky hralo vo formáte s 32 tímami, posledné tri ročníky mala súťaž 24 členov.
Od sezóny 2023/24 sa hrá, podobne ako vo futbalovej Lige majstrov, systémom ligovej fázy, v ktorej každý účastník odohrá šesť zápasov - tri doma a tri vonku. Šestnásť najlepších tímov následne postúpi do play-off.
Okrem iného sa pridávajú aj prípady, keď kluby otvorene spochybňovali prínos účasti. Napríklad Banská Bystrica sa svojho času vzdala miestenky (2020/21), vo Fínsku sa opakovane diskutuje o neudržateľnosti formátu.
Navyše, rozhodnutia organizátorov, keď sa niektoré krajiny či ligy ocitnú bez zástupcu, logicky znižujú záujem fanúšikov a médií v týchto regiónoch.
Konečne so slovenským zastúpením
Posledné dve sezóny nemalo v súťaži zastúpenie ani Slovensko. Prednosť dostali kluby z Dánska či Poľska.
Vedenie ligy uviedlo ako hlavný dôvod slabé výsledky slovenských klubov v predchádzajúcich ročníkoch.
V základnej časti sa doteraz predstavili štyri kluby - HC Košice (2014/15, 2015/16, 2016/17, 2023/24), Banská Bystrica (2017/18, 2018/19, 2019/20), HK Nitra (2015/16, 2016/17) a Slovan Bratislava (2021/22, 2022/23).
Do vyraďovacej časti sa podarilo postúpiť dvakrát Košiciam a raz Nitre. Inak bola účasť slovenských klubov skôr sklamaním.
Naposledy sa v CHL predstavili pred dvoma rokmi Košice. V základnej skupine odohrali šesť stretnutí a nezískali ani bod. Boli najhorším tímom súťaže.
Miestenky do Ligy majstrov sa rozdávajú nasledovne:
- jedno miesto je vyhradené pre úradujúcich majstrov (v sezóne 2026/27 Frölunda)
- 18 miest patrí klubom zo zakladajúcich krajín - Švédsko, Fínsko, Nemecko, Švajčiarsko, Česko a Rakúsko
- päť tímov súťaží na základe pozvánky (tzv. Challenger Leagues)
„Miestenky pre Challenger Leagues sú každoročne prehodnocované, konečné rozhodnutie sa robí na základe niekoľkých kritérií, ako je športová konkurencieschopnosť, štruktúra riadenia, infraštruktúra a návštevnosť,“ uvádza vedenie CHL.
Pozvánky dostali tento rok kluby z Dánska (Herning Blue Fox), Francúzska (Bordeaux Boxers), Nórska (Storhamar Hamar), Poľska (GKS Tychy) a Slovenska (HK Nitra).
Oproti minulému roku sa v súťaži nepredstaví žiadny klub z Veľkej Británie.
Nitra privíta európsku elitu
Nitra sa v Lige majstrov predstaví ako aktuálny majster Tipsport ligy. Na pozvánku od organizátorov povedalo vedenie klubu jasné áno.
Žreb prisúdil slovenskému zástupcovi mimoriadne silných súperov. V kontexte európskeho hokeja možno dokonca hovoriť o zvučnejších menách, než aké dostal futbalový Slovan medzi európskou elitou.
Nitra sa stretne so švédskym majstrom Skellefteå, finalistom SHL Rögle a semifinalistom Växjö. Čaká ju aj švajčiarsky majster Fribourg-Gottéron, fínsky finalista KooKoo a bronzová SaiPa.
„Akoby sme dostali Barcelonu, Real či Arsenal," vyhlásil prezident Nitry Miroslav Kováčik.
„Je to pre nás športová česť popasovať sa s najlepšími, preto je to zaujímavé a atraktívne. Aj pre našich fanúšikov," doplnil ho generálny manažér klubu Tomáš Chrenko st.
Všetky spomenuté tímy patria medzi európske hokejové značky, majú oveľa vyššie rozpočty aj drahších hráčov.
Kým Nitra dala vlani na platy hráčov približne 1,5 milióna eur, slovenský útočník Oliver Okuliar, ktorý hral za Skellefteu v minulej sezóne, zinkasoval ako najlepšie platený legionár sumu 220-tisíc eur.
Príjem švédskeho majstra len z televíznych práv sa pohybuje okolo piatich miliónov eur.
„Uvedomujeme si, že súperi sú tej najvyššej možnej kvality, je to naozaj reálna Liga majstrov. Bude to veľmi ťažké, ale chceli by sme postúpiť do play-off," neskrýva ambície Chrenko.
Kým futbalový Slovan zarobil na postupe do prestížnej európskej súťaže milióny, Nitra zrejme aj prerobí.
Ako účastník základnej časti si prilepší o 90-tisíc eur, no 20-tisíc hneď zaplatí ako vstupný poplatok.
„Je to určite lepšie ako pred desiatimi rokmi, keď sme iba platili štartovné 12-tisíc eur. Začínali sme teda rovno v mínuse. Teraz sme v pluse zhruba 70-tisíc. Ale nemusíme si klamať, keby sme sa na to pozerali len takto ekonomicky, neoplatí sa nám vôbec hrať hokej.
Toto nie je futbal, kde sa dajú reálne zarobiť peniaze. My od toho zárobky neočakávame, chceme priniesť fanúšikom zážitok a zábavu. Nerobíme to s cieľom zarobiť," priblížil Chrenko.
Nitra pred štartom Ligy majstrov musela riešiť aj problémy s mantinelmi. Podmienka organizátorov bola, aby na domácich zápasoch boli flexibilné mantinely, ktoré v Nitre doteraz nemali.
Klub ich stihol včas objednať, no chybou dodávateľa ich nevedeli priamo na štadióne namontovať.
„Mantinely sme zohnali, zaplatili a reálne sú v Nitre. Žiaľ, stala sa chyba pri zakreslení, nejaké dva diely tam boli zlé, respektíve chýbali, a firma to nestíhala dorobiť načas. Liga videla našu maximálnu snahu a udelila nám nakoniec výnimku," ozrejmil Chrenko.
V hre bolo aj odohratie zápasov na inom štadióne ako v Nitre, no vedenie klubu túto možnosť zamietlo.
„Nikomu by nepomohlo, keby Nitra hrala na prázdnom alebo poloprázdnom štadióne niekde mimo svojho domovského stánku."
Oficiálnym vysielateľom Ligy majstrov na Slovensku je spoločnosť AMC, ktorá bude zápasy uvádzať na staniciach Sport 1 a Sport 2.
Kto vyhral Ligu majstrov?
Aktuálny majster Ligy majstrov je švédska Frölunda. Ako jediná ju vyhrala viackrát ako raz, a to dokonca päťkrát. V novodobej histórie súťaže zostáva najúspešnejším tímom CHL.
Titul slávili tiež Rögle a Luleå zo Švédska, Jyväskylä a Tappara z Fínska a tiež Ženeva a Zürich zo Švajčiarska.
Hokejovú Ligu majstrov doteraz vyhrali piati slovenskí hokejisti. Vôbec prvý ročník (2008/09) spolu s tímom ZSC Lions Zürich ovládli obranca Radoslav Suchý a útočník Peter Sejna.
Z titulu sa radovali aj Christián Jaroš a Peter Cehlárik (Lulea, 2015) a Michel Miklík s tímom JYP Jyväskylä v roku 2018.
