Juraj Slafkovský je aktuálne najpopulárnejší slovenský hokejista a športovec vôbec. Počas leta, ktoré trávi na Slovensku, však veľa rozhovorov neposkytuje.
Zopár ich absolvoval na galavečere Hokejista roka, na ktorom získal štvrté víťazstvo v hlavnej kategórii a tiež cenu pre najlepšieho útočníka.
Výnimku urobil pre portál Naše Košice, kde hovoril o ambíciách Montrealu, vlastnom progrese aj o olympijskom sklamaní v Taliansku.
Boli sme zdravo nahnevaní
Do novej sezóny NHL zostáva niečo vyše mesiaca. V tej minulej si Slafkovský vytvoril maximá v bodoch (73), góloch (30) aj asistenciách (43). Ďalších 12 bodov (6+6) pridal v 19 zápasoch play-off.
Z individuálneho hľadiska to bola veľmi vydarená sezóna a rovnako sa dá konštatovať aj úspech na klubovej úrovni.
VIDEO: Juraj Slafkovský po galavečeri Hokejista roka 2026
Montreal prekvapivo postúpil až do finále Východnej konferencie, kde podľahol neskoršiemu víťazovi Stanleyho pohára Caroline.
Slafkovský priblížil, že v kabíne nevládla porazenecká nálada, práve naopak.
„Boli sme zdravo nahnevaní. Keď sme videli, ako oslavuje Carolina, chceli sme tam byť my," vraví s odstupom času.
„Tento zdravý hnev nás ženie dopredu, hoci vieme, že v ďalšej sezóne si už na nás tímy dajú oveľa väčší pozor."
Mladému tímu však narástli ambície. Každý hráč v tíme chce zažiť úspech a urobí pre to čokoľvek. Zodpovedajú tomu aj pre klub výhodné zmluvy, ktoré hráči Canadiens podpísali za menej, ako by dostali inde.
„Hráči, ktorí sme tam, chápeme, o čo nám ide. Zmluvy, ktoré máme podpísané, nám zaručia pekný život, ale pre hokejistu je najviac vyhrať Stanleyho pohár. Žiadna suma peňazí sa tomu nevyrovná," tvrdí Slafkovský.
V play-off chce prebrať väčšiu zodpovednosť
Posun očakáva Slafkovský aj sám od seba. Po individuálne najlepšom ročníku nechce ďalší krok merať iba počtom gólov a asistencií.
Najväčšiu rezervu vidí v play-off, kde sa podľa neho hrá úplne iný hokej ako počas základnej časti.
Vlani dokázal v sérii proti Tampe streliť hetrik, proti Buffalu mal zase v jednom zápase tri asistencie. Zároveň však absolvoval bitku, inkasoval tvrdý hit a v zámorí sa tiež špekulovalo, že bol zranený.
„Rád by som dal ešte viac gólov, nazbieral viac asistencií a zahral si finále. Chcem byť pre tím ešte prínosnejší, najmä v play-off.
Chcem na seba zobrať zodpovednosť, rozhodovať zápasy a byť jedným zo strojcov tímového úspechu.“
Veľkú časť úspechu Montrealu v uplynulej sezóne tvorila jeho spolupráca so Suzukim a Caufieldom. Kapitán Canadiens pokoril hranicu 100 bodov, Caufield nastrieľal 50 gólov a Slafkovský tridsať.
Slovenský útočník ich súhru nevysvetľuje iba hokejovými kvalitami. Trojica je blízko aj mimo ľadu a za dôležitú považuje najmä vzájomnú otvorenosť.
„V prvom rade sme vynikajúci kamaráti. Za tie roky sa dokonale poznáme a trávime spolu veľa času na tripoch i na večeriach. Veľmi si sedíme ľudsky a sme k sebe maximálne úprimní.
Keď sa darí, potľapkáme sa po ramene, ale vieme si na rovinu povedať aj to, keď jeden od druhého potrebujeme na ľade viac. Táto otvorenosť nás posúva dopredu,“ vysvetlil.
Dobré vzťahy má aj s ďalšími mladými hráčmi Montrealu. Ako dodáva, blízko má najmä k ruskému útočníkovi Ivanovi Demidovovi a českému brankárovi Jakubovi Dobešovi.
„Sme si vekovo aj mentalitou veľmi podobní. S ‚Demim‘ sme boli dokonca susedia. Keď som nemal auto, chodili sme spolu na štadión, po zápasoch sme uňho hrali FIFU alebo niečo pozerali. Máme rovnaký zmysel pre humor a pomáhame si na ľade aj mimo neho.
‚Dobi‘ je síce brankár, takže je trošku svojský, ale všetci ho máme radi. Mne veľmi vyhovuje, že sa s ním môžem porozprávať po našom. Jeho mama je navyše Košičanka, tak si ho rád doberám. Je super mať v tíme Čecha a Slováka pohromade, nestáva sa to často.“
Na jeho prízvuku sa bavia spoluhráči
Slafkovský patrí po štyroch rokoch v Montreale aj medzi hlasnejších členov kabíny.
Priznal, že už sám pomerne často zabáva spoluhráčov. Tí si radi uťahujú najmä z jeho anglického prízvuku.
Za najveselšieho spoluhráča však označil Caufielda.
„Samozrejme, vie sa aj nahnevať, no vtedy nás to baví najviac, keď ho vidíme trochu nahnevaného. Sme skvelá partia, dopĺňame sa. Keď nemá niekto svoj deň, hneď si z neho spravíme srandu a spestríme mu to,“ vraví Slafkovský.
Počas leta však prišiel aj o jedného z dlhoročných spoluhráčov. Brendan Gallagher po 14 sezónach vymenil Montreal za Vancouver.
Skúsený útočník patril na začiatku Slafkovského kariéry medzi jeho mentorov, v šatni sedeli blízko seba.
„‚Gally‘ je v prvom rade skvelý človek. Neustále sme sa rozprávali. Na začiatku robil nám mladým rôzne pranky a vtípky, no neskôr sme ho prečítali a robili si z neho srandu my.
Mne osobne veľakrát pomohol. Vždy, keď som niečo potreboval, mohol som sa ho opýtať. V šatni nám bude veľmi chýbať. To, čo odovzdal Montrealu, z neho robí ikonu klubu a fanúšikovia si ho zaslúžene vážia,“ povedal Slafkovský.
Štvrté miesto stále mrzí
Výraznou súčasťou Slafkovského minulej sezóny bola aj olympiáda v Miláne.
Slovensko na nej v konkurencii najlepších hráčov sveta obsadilo štvrté miesto a Slafkovský sa s ôsmimi bodmi opäť dostal do All-Star tímu turnaja.
S odstupom času dokáže výsledok oceniť viac, stále ho však mrzí premárnená šanca na bronz.
„Štvrté miesto je síce bez medaily, v podstate rovnako ako posledné, ale v takejto obrovskej konkurencii to bol slušný výsledok.
Mrzí ma najmä zápas s Fínmi o bronz. Semifinále s Amerikou bolo ťažké, tí boli fakt o úroveň vyššie, ale proti Fínom sme do tretej tretiny išli za stavu 2:1. Tam sme spravili zbytočné fauly, či už z únavy alebo z iných vecí, a postavilo sa to proti nám.“
Prehra ho mrzela o to viac, že tentoraz mali Fíni na rozdiel od olympiády v Pekingu k dispozícii najlepších hráčov z NHL.
„Vybojovať bronz proti takému tímu by ľudia na Slovensku pamätali možno ešte viac než Peking. Bola by to nádherná vec, mať dve olympijské medaily po sebe.
Na ‚keby‘ sa však nehrá. Ciele do ďalšej olympiády sú jasné, i keď ľahšie to už určite nebude.“
V Košiciach žije bežný život
Po vypadnutí Montrealu zostal Slafkovský ešte niekoľko dní v Kanade. Absolvoval výstupné lekárske prehliadky a rozhovory s vedením klubu aj trénerom Martinom St. Louisom.
„V mojom prípade bolo hlavné, že som dostal pečiatku o tom, že som stopercentne zdravý. Po tímovej večeri s majiteľom klubu sa už každý rozutekal svojím smerom. Ja som išiel na pár dní za kamarátom na dovolenku a odtiaľ rovno domov do Košíc.“
Doma podľa vlastných slov nerobí nič výnimočné. Leto využíva najmä na čas s ľuďmi, ktorých počas sezóny v zámorí prakticky nevidí.
„Zájdeme si zahrať golf, niekedy si oddýchneme pri FIFE alebo sa ideme najesť do mesta," priblížil.
Súčasťou leta je už ôsmy rok aj príprava s kondičným trénerom Danielom Kičurom.
„Dano to dokáže každý rok okoreniť. Cez sezónu prichádza na nové metódy a mám pocit, že každý rok je tá príprava ťažšia a ťažšia. Mne to však nesmierne sedí a na každú sezónu som bol vďaka nemu pripravený najlepšie, ako som v daný rok mohol byť.
Či už pridáme nejaké behy alebo nové veci v posilňovni, vždy to mení a sám niekedy nechápem, kde na tie novinky chodí.“
Po lete sa však Slafkovského pozornosť opäť presunie k Montrealu a veľkému cieľu, ktorý s Canadiens ešte nesplnil.
Stanleyho pohár by najradšej priviezol do rodných Košíc čo najskôr.
„Najlepšie by bolo už o rok, ale sezóna je dlhá. Hlavne si želám, aby sa nám to podarilo vyhrať a ideálne aj zopakovať, nech je tu pohár viac než raz.
Teraz sa však plne sústredím na to, aby sme zvládli ten prvý krok. Ak to nebude o rok, nech je to o dva či o tri, ale nech je to čo najskôr.“
