Slovenský hokejový útočník JAKUB DEMEK zažil sezónu, akú nechce žiaden hokejista. Zranil sa, odohral štyri zápasy za Henderson Silver Knights a potom prišlo opäť to isté zranenie.

V rozhovore pre Sportnet prezradil ako to celé zvládal, ako sa mu žije vo Vegas, či chodí do kasína, a povedal aj ako mu rok, počas ktorého sa „extrémne nudil“, zmenil sny:

„Chcem si užívať hokej a hrať s radosťou. Pri zraneniach sa mi trochu zmenili hodnoty. Už na seba nechcem vytvárať zbytočný tlak z toho, že sa musím niekde dostať. Chcem si hokej užívať a dokázať sám sebe, že na to mám a patrím tam, kde som. A možno aj vyššie.“

Napriek náročnej sezóne s ním organizácia predĺžila zmluvu a v kariére bude pokračovať v zámorí na farme Vegas. Teraz sa doliečuje a na nový ročník sa pripravuje aj s Jurajom Slafkovským.

Voláme spolu uprostred leta. Ako sa máte?

V pohode, ide to. Trénujem v Košiciach od pondelka do piatku, cez víkend si trochu oddýchnem a potom opäť trénujem. Takto momentálne vyzerá moje leto.

S kým sa v Košiciach pripravujete?

Trénujeme spolu všetci Košičania, ktorí pôsobíme v Severnej Amerike. Je tu elitná skupina.

Takže aj Juraj Slafkovský?

Áno.

Cvičí naplno?

Maká. Nedám mu dýchať.

Ako hodnotíte jeho progres počas minulej sezóny?

Keď vidím, ako pracuje, vôbec ma neprekvapuje, kam sa posunul. Ukazuje, že tam patrí a každú sezónu sa zlepšuje. Niektorí odborníci vraveli, že tam nepatrí, ale každý hráč sa vyvíja vlastným tempom. Niekto sa dostane do NHL skôr, niekto neskôr. Niekto sa stane hviezdou neskôr, niekto nikdy. On len potvrdil, že do NHL patrí a že jednotkou draftu bol zaslúžene.

Máte za sebou veľmi náročnú sezónu, počas ktorej ste odohrali iba štyri zápasy. Ako ju hodnotíte?

Veľmi zle, negatívne. Odohral som len štyri zápasy a absolvoval som dve operácie. Nebola to jednoduchá sezóna, najmä po psychickej stránke. Bolo náročné sa stále držať, byť s chalanmi v kabíne, pozerať sa, ako hrajú, trénujú a fungujú spolu, zatiaľ čo ja som sa stále len vracal po zranení a potom som sa opäť zranil. Nebolo to jednoduché, ale zároveň ma to veľa naučilo.

Zranili ste sa už počas prípravného zápasu. Aký bol ten priebeh roka?

Najprv som sa zranil v prípravnom zápase. Dal som sa dokopy, v januári som odohral štyri zápasy a potom prišlo úplne rovnaké zranenie. Nasledovala ďalšia operácia a vtedy mi už bolo jasné, že sezónu nedohrám.

Môžete prezradiť, o aké zranenie išlo?

Zlomil som si členok. Za posledný rok a pol som ho mal zlomený trikrát a dvakrát som podstúpil operáciu. Nebolo to jednoduché, ale teraz verím, že už je všetko na správnej ceste.

Boli ste celý rok aj napriek tomu v Amerike?

Áno, celý čas som bol v Hendersone. Domov som prišiel asi na dva týždne, keď som mal sadru a nemohol som nič robiť. S priateľkou sme si odskočili na Slovensko, ale potom sme sa vrátili. Všetky rehabilitácie aj operácie prebiehali tam a mal som výbornú starostlivosť.

Čo ste robili počas celého roka, keď ste nemohli hrať hokej?

Extrémne som sa nudil. Na štadión som chodil stále, cvičil som v posilňovni a snažil sa udržiavať nohy v rámci možností. Po čase vás však aj to omrzí. S priateľkou sme sa snažili nájsť veci, ktoré nás bavia aj mimo hokeja.

Objavili ste niečo nové?

Začal som viac hrávať Fifu na PlayStation. Aspoň mi to trochu nahrádzalo súťaženie a prinášalo dopamín. Ale nie som človek, ktorý dlho obsedí. Veľa sme pozerali seriály a filmy. Museli sme si nájsť niečo, aby sme nemysleli len na zranenie.

Keď už spomínate Fifu, komu ste fandili na futbalových majstrovstvách sveta?

Argentíne. Messi je jednoducho Messi.

Ako ste celé obdobie zvládali psychicky?

Bolo to ťažké. Veľmi mi pomohla priateľka, pretože som na to nebol sám. Veľkou oporou bola aj rodina doma. Navyše som pracoval s mentálnym koučom, ktorý mi veľmi pomohol pozerať sa na veci z iného pohľadu. Dnes si oveľa viac vážim čas na ľade aj v kabíne. Aj keď sú tréningy náročné a bolia, užívam si ich oveľa viac ako kedysi. Veci, ktoré som bral ako samozrejmosť, dnes oveľa viac oceňujem.

Ste už zdravotne pripravený na novú sezónu?

Stále som vo fáze rekonvalescencie. Nie som ešte na sto percent fit, ale ja aj ľudia okolo mňa cítime, že všetko ide správnym smerom. Cieľ je byť pripravený na tréningový kemp.

AHL už dobre poznáte. Pred touto sezónou ste tam hrali aj v predošlých dvoch. Ako sa vám tam hrá?

Prvý rok bol náročnejší, pretože prechod z juniorky nie je jednoduchý. Organizácie vedia, že mladí hráči potrebujú čas, preto dostávajú spočiatku menej priestoru na ľade. Druhá sezóna mi napriek zraneniu vyšla dobre. Dostal som viac priestoru a aj v tých štyroch zápasoch tento rok som hrával veľa. Mne sa tam hrá veľmi dobre. Vyhovuje mi štýl hokeja na malom priestore aj hra okolo bránky. Som spokojný, ale samozrejme sa chcem ďalej zlepšovať.

V tíme ste s ďalším Košičanom Jozefom Viliamom Kmecom. Poznáte sa už od detstva a mnoho sezón ste odohrali spolu. Ako sa vám tam spolu funguje?

On je o rok mladší, ale chodili sme spolu do školy aj na tréningy. Hrávali sme spolu aj v projekte do 18 rokov. Bolo to až nereálne. Dvaja Košičania sa stretli vo veľkom klube. Škoda len, že som veľa nehral, takže sme si to až tak neužili. Ale mať v kabíne Slováka, navyše Košičana, je vždy príjemné. Počas sezóny síce často cestovali a ja som zostával vo Vegas, takže toho času nebolo veľa, ale stretávali sme sa a spolu sme strávili aj Vianoce.

V tíme máte aj dvoch Čechov – hrá tam Jakub Brabenec a Matyáš Šapovaliv. Vznikla tam československá partia?

Áno. Volajú nás československá mafia. Je príjemné mať tam Slovákov a Čechov. Rozumieme si jazykovo aj povahovo. Samozrejme, dobre vychádzame aj s Kanaďanmi, Američanmi a ďalšími Európanmi.

Henderson je v blízkosti Vegas, v ktorom bývate. Ako sa vám tam žije?

Veľmi dobre. Vegas je podľa mňa jedno z najlepších miest, kde sa dá hrať hokej. Počasie je výborné, v lete je síce až veľmi teplo, ale počas celého roka svieti slnko a ani v zime tam nebývajú mínusové teploty.

Nie je život uprostred púšte trochu nudný?

Keď prídu turisti, je to mesto maximálne na päť dní, všetci vidia len hlavnú ulicu – Las Vegas Strip. Ale v okolí sú hory, skaly, množstvo možností na výlety a dokonca aj lyžiarske stredisko asi hodinu od mesta. Počas sezóny však fungujeme podobne ako doma – tréning, oddych a prípadná večera v meste. Na objavovanie veľa času nie je.

21 rokov ste oslávili pred dvoma rokmi a už aj v USA ste dospelý. Chodíte aj do kasína?

Kasína sú tam všade. Občas tam zájdeme po nejakej tímovej akcii, ale určite nie pravidelne. Je to veľmi nebezpečné.

Ste v kasíne v pluse alebo v mínuse?

K tomu sa radšej nebudem vyjadrovať (smiech).

Po minulej sezóne ste podpísali s klubom nový ročný kontrakt. Verili ste, že ponuka príde?

Keď som sa zranil, vedel som, že na ľade už nič neovplyvním. Mohol som len ukázať prístup v posilňovni a počas rehabilitácie. Nezvesil som hlavu, stále som veril sám sebe a snažil som sa byť súčasťou kabíny a neizoloval som sa. Neprejavoval som negatívne emócie a myslím si, že aj to organizácii ukázalo, že sa na mňa oplatí staviť. V zápasoch som tiež ukázal, že na tú úroveň mám. Som veľmi rád, že mi dali ďalšiu šancu.

Kedy ste sa dozvedeli, že dostanete novú zmluvu?

Až keď sa skončila sezóna. Vegas išlo ďaleko v play-off, takže vedenie riešilo tieto veci až po jej skončení. Ja som už bol na Slovensku, keď som sa to dozvedel.

Bol v hre návrat do Európy?

V mojej hlave určite nie. Chcel som zostať v Amerike, ideálne vo Vegas. Na nič iné som nemyslel.

Aké sú vaše ciele do novej sezóny po veľmi náročnom ročníku?

Chcem si opäť užívať hokej. Chcem byť na ľade, v kabíne, hrať zápasy a mať radosť z hokeja. To je jediné, čo chcem. Chcem si užiť ten adrenalín, ktorý mi tak chýbal.

Samozrejme, budem bojovať o miesto. Každý z AHL chce ísť vyššie, ale pre mňa je teraz najdôležitejšie hrať s radosťou. Verím, že keď budem zdravý a bude sa mi dariť, príde aj ďalšia šanca.

Povedali vám v organizácii ako vás vidia?

Povedali mi, že vo mne vidia potenciál a hráča, ktorý sa môže posunúť vyššie. Preto prišla aj zmluva. Poznajú ma aj ako človeka a vedia, aký som v kabíne. Cieľom organizácie je posúvať mladých hráčov do NHL. Nie každému sa to podarí, ale ak príde šanca, treba ju využiť. Ak nie, život ide ďalej.

Máte predstavu, kedy by ste chceli debutovať v NHL?

Ideálna predstava bola hrať NHL už ako osemnásťročný, ale to sa podarí len málokomu. Po všetkých zraneniach a skrátených sezónach mám pocit, akoby som začínal len druhú sezónu v AHL. Nemám stanovený konkrétny termín. Chcem si užívať hokej a zostať zdravý.

Stretávate sa aj s hráčmi prvého tímu Vegas Golden Knights, keďže tieto mestá sú blízko seba?

Áno, aj v rámci mojej rekonvalescencie som chodil aj do Vegas. Počas play-off to bolo náročnejšie, pretože boli sústredení na zápasy. Občas sa vidíme a najviac sa rozprávam s Tomášom Hertlom.

Do reprezentácie sa na majstrovstvá sveta dostalo viacero mladých hráčov z AHL, vrátane Jozefa Viliama Kmeca. Sledovali ste šampionát?

Áno, pozerali sme každý zápas, keďže Vilko tam hral. Ukázal sa a dokázal, že tam patrí a že na to má. Veľmi ma to potešilo.

Čo podľa vás hovorí o kvalite AHL fakt, že hráči odtiaľ zaujali a boli prínosní?

AHL je liga priamo pod NHL a práve odtiaľ prichádza najviac hráčov do najlepšej ligy sveta. Možno nie je v Európe tak sledovaná, ale jej kvalita je obrovská. Niektorí ju považujú za druhú najlepšiu ligu na svete. Je to medziskok medzi Európou a NHL. Preto ma to vôbec neprekvapilo, očakával som to. Chlapci si zastali svoje miesto.

Snívate aj vy o reprezentačnom drese?

Samozrejme. Každý o tom sníva od detstva. Verím, že keď budem zdravý a dostanem šancu, ukážem, že tam patrím.

Vráťme sa ešte k juniorským rokom. S mužstvom Edmontonom Oil Kings ste vo WHL získali titul. Veľa vašich bývalých spoluhráčov dnes patrí medzi opory tímov NHL. Spomeniem napríklad Dylana Guenthera, Kaidena Guhleho či Jakea Neighboursa. Ako si spomínate na tento rok?

S obrovskou radosťou. Bol to asi najlepší rok mojej kariéry. Hokej ma tam nesmierne bavil, mali sme výborný tím, hral som s výbornými hráčmi a dodnes sme mnohí v kontakte. To hovorí za všetko.

Aký je váš kariérny sen?

Užívať si hokej a hrať s radosťou. Pri zraneniach sa mi trochu zmenili hodnoty. Už na seba nechcem vytvárať zbytočný tlak z toho, že sa musím niekde dostať. Chcem si hokej užívať a dokázať sám sebe, že na to mám a patrím tam, kde som. A možno aj vyššie.

Čo ešte chcete počas leta stihnúť?

Chcem ísť na dovolenku, trochu si oddýchnuť, pripraviť sa na sezónu, byť s rodinou a hlavne sa dať úplne zdravotne dokopy.

Čakajú vás aj nejaké rodinné povinnosti?

Chcem navštíviť babku, čakajú nás rodinné oslavy a chcem si užiť čas s najbližšími, pretože počas sezóny na to nie je priestor.