Keď Miroslav Šatan ako prezident Slovenského zväzu ľadového hokeja vyberal v roku 2017 nového trénera slovenskej reprezentácie, neznámy Kanaďan bol jeho prvou voľbou.
„Keď mi zazvonil telefón s európskym číslom, najskôr som to nechcel ani zodvihnúť. S Mirom som mal nakoniec dlhý telefónat a ponuku trénera Slovenska som prijal, až keď ma prehovorila manželka," spomínal CRAIG RAMSAY.
Vo štvrtok ho spolu s Michalom Handzušom uviedli do Siene slávy slovenského hokeja.
Na pódiu za mohutného potlesku ďakoval predovšetkým manželke Susan, všetkým trénerom, s ktorými počas ôsmich sezón spolupracoval, aj hráčom, ktorých trénoval.
„Bohužiaľ, stále neviem po slovensky, tak to bude v angličtine," začal s úsmevom svoj príhovor.
„Prísť sem bolo skvelé rozhodnutie pre mňa aj moju rodinu. Milujem Slovensko a som rád, že som sa mohol stať jeho súčasťou a že ma tu ľudia s radosťou prijali. Nikdy som si nepredstavoval, že tu raz budem stáť, no dnes viem, že všetci ste súčasťou rodiny Ramsayovcov."
Po galavečeri s pivom v ruke a úsmevom na perách odpovedal aj na otázky prítomných novinárov.
Čo pre vás znamená byť uvedený v Sieni slávy slovenského hokeja?
Som z toho veľmi nadšený. Vždy si musím spomenúť na ten prvý telefonát od Mira, na môj príchod sem a na premýšľanie nad tým, ako by som to celé mohol zvládnuť.
Mať tu dnes aj Michala (Handzuša) bolo podľa mňa naozaj výnimočné. Bol so mnou od úplného začiatku.
Celý čas na Slovensku som si naozaj užil a cítil som sa byť súčasťou niečoho, súčasťou tejto krajiny. A teraz som v Sieni slávy. Som z toho nadšený, je to úžasné.
VIDEO: Craig Ramsay po galavečeri Hokejista roka 2026
Ten prvý telefonát ste spomenuli už niekoľkokrát. Môžete nás previesť vaším rozhodovaním? Čo vám napadlo, keď ste prvýkrát počuli ponuku zo Slovenska?
Viete, trénoval som už niekoľkých slovenských chlapcov, ako napríklad Zdena Cháru, Mira Šatana či Tomáša Kopeckého, takže samotná krajina pre mňa nebola až takou neznámou. Prekvapením však bola ponuka prísť sem.
Myslím, že Miro mi zavolal v piatok a až v nedeľu som o tom povedal manželke. Boli sme u jej brata pri jazere a povedal som jej, že sa idem rozprávať s Mirom a opýtal som sa jej, čo si myslí o tom, keby sme išli na Slovensko.
Pozrela sa na mňa a pýtala sa, o čo vlastne ide. Povedal som jej, že sa musím rozhodnúť veľmi rýchlo. Tak som povedal áno.
Odvtedy prešlo deväť rokov, osem rokov som tu pracoval a nemohol som si to užiť viac. Nemohol som sa cítiť viac prijatý ľuďmi v tejto krajine a mal som možnosť trénovať skvelých hráčov.
Vedeli by ste vybrať tri najkrajšie momenty so slovenskou reprezentáciou?
Určite gól v poslednej minúte proti USA na olympiáde v Pekingu, ktorým sme vyrovnali zápas, a potom rozhodujúci nájazd. Bože, teraz mi vypadlo jeho meno. Ale ten gól v nájazdoch nám dal náskok.
Ľudia však stále zabúdajú na to, že Rybár potom ešte musel chytiť ďalší nájazd. Všetci už poskakovali a ja som im hovoril, aby sa upokojili, pretože ešte potrebujeme jeden zákrok. To bolo veľmi špeciálne.
Potom zápas proti Švédsku. Možno sme ich dovtedy za celý môj čas pri reprezentácii neporazili.
Zrazu sme nad nimi viedli a ja som si musel rýchlo zobrať oddychový čas a povedať chlapcom, aby si dávali pozor, pretože do konca zostávali ešte dve minúty. Vyšli sme späť na ľad a okamžite sme pustili súpera do brejku. Rybár nás však zachránil.
VIDEO: Góly zápasu Slovensko - Švédsko na ZOH 2022 v Pekingu
Je tam veľa skvelých spomienok a skvelých hráčov, s ktorými som pracoval. Nemohol som mať lepších chlapcov. Počúvali, chceli robiť veci správne a chceli hrať.
Miloval som sledovať ich, ako hrajú hokej, pretože si myslím, že toto nastavenie pokračuje ďalej. Veríme, že môžeme poraziť kohokoľvek na svete. A presne tak by to malo byť.
Čo máte na Slovensku najradšej?
Je toho naozaj veľa, ale asi všetko. Mám rád všetko. Ale pre mňa bolo úžasné aj to, že sme sa s manželkou mohli prejsť do centra mesta. V Spojených štátoch sme predtým nikdy nežili priamo v meste, takže sme takú možnosť nemali.
Bolo skvelé ráno vstať a prejsť sa do centra a dať si dlhú prechádzku. Dal som si pivo, niekde sme si sadli, dali si jedlo a potom sme sa pešo vrátili.
Bol to jednoducho skvelý pocit žiť v meste a cítiť sa byť súčasťou niečoho. Bolo to úplne iné, než na čo sme boli dovtedy zvyknutí.
Slovenskí fanúšikovia vedia tím oslavovať, ale keď sa mu nedarí, dokážu byť aj veľmi kritickí. Ako ste ich vnímali vy?
Varovali ma, že budú veľmi kritickí (smiech). Dokonca som stretol človeka, ktorý kritizoval môj trénerský štýl ešte predtým, ako sme vôbec odohrali prvý zápas. Stretol ma a povedal mi: Váš koučing tu nebude fungovať.
Spýtal som sa ho, prečo a ako to môže vedieť. On iba zopakoval, že to nebude fungovať. A viete čo? Fungovalo to. Užil som si to a myslím si, že aj hráči.
Ako som povedal, dnes máme niekoľko úžasných hráčov v NHL a ďalší prichádzajú. Myslím si, že slovenský hokej je vo veľmi dobrej kondícii.
Slovenskí fanúšikovia sú pritom rovnako blázniví ako kanadskí. Keď sa na to pozriete, všetci hokejoví fanúšikovia sú blázniví a veľmi to prežívajú.
Keď sme s Tampou hrali proti Calgary vo finále Stanleyho pohára, ľudia hovorili, že je to úplne iné. Tampa vraj nemala vyhrať, pretože je na Floride a tam predsa nikto nehrá hokej. Calgary malo vyhrať. Ja som si to však nemyslel. A vyhrali sme. Trvalo to sedem zápasov, ale dokázali sme to.
Na Floride sa pritom hrá veľa hokeja, je tam aj tím Florida Panthers. Je zaujímavé, že som v roku 1993 pomáhal vyberať ich úplne prvý tím a neskôr som sa dostal do Tampy. Pôsobil som pri oboch tímoch.
Floridu milujem, stále tam žijem a plánujem tam aj zostať.
Ako často teraz na dôchodku na Floride myslíte na Slovensko? Ako často sa vám vracajú spomienky a čo o Slovensku rozprávate ľuďom, ktorých poznáte?
Stále. Ľudia sa ma pýtajú, aké to bolo, čo sa tam dialo, ako sa nám darilo, pýtajú sa na medailu a na všetko okolo toho. Veľmi dobre vnímali, čo sme počas tých rokov robili.
Florida kedysi nebola až takým hokejovým miestom, ale vďaka úspechom Panthers a Lightning sa ním stala.
Ľudia sa preto chcú dozvedieť o Slovensku, aké to tam bolo, ako sa vyvíjal hokej a čo som si o tom všetkom myslel.
Možno teda prinesiete späť do USA aj nejaké slovenské pivo, aby ho mohli ochutnať vaši priatelia.
Ak sa mi podarí dostať slovenské pivo domov, oni z neho nedostanú nič (smiech).
Čo si myslíte o slovenskej reprezentácii teraz?
Myslím si, že ľudia pri tíme odvádzajú skvelú prácu. Ako som povedal, verím, že Slovensko má špičkových hráčov, ktorí prichádzajú, a niekoľko naozaj dobrých mladých chlapcov.
Sledoval som aj juniorské majstrovstvá sveta. Nie vždy ste na nich takí úspešní, ako by ste chceli, ale myslím si, že hokej na Slovensku rastie a neustále sa posúva dopredu.
Spomínali ste niektoré z mladých hviezd, ako je Juraj Slafkovský, ale on a tiež ďalší hráči sú tí, ktorých ste v podstate vytiahli vy. Ako sa teraz cítite, keď vidíte, aký majú úspech v NHL?
Som z toho jednoducho nadšený. Veril som im. A potom, keď boli jednotka a dvojka draftu, povedal som si: „Wau, toto som ešte nikdy predtým nevidel. Malá krajina ako Slovensko, ktorá má prvý a druhý výber v drafte." A títo chlapci ukázali, že boli správnymi voľbami. Sú to hviezdy. Každý rok sa zlepšujú a sú dôležitými súčasťami svojich tímov, ktoré poháňajú k úspechu, ktorý prichádza.
