Hokejový fanúšik vidí najmä to, čo sa deje na ľade. Kto dáva góly, kto rýchlo korčuľuje alebo kto má najšikovnejšie ruky. V zákulisí sa toho však odohráva omnoho viac.
Jednou z postáv tohto zákulisia je agent, ktorého práca je pre mnohých fanúšikov neznámou záhadou.
Nie je to len „biznisman“, ale neraz musí riešiť aj to, ako naložiť s hráčom, ktorý priletel s dvoma psami či s takým, ktorý nevie šoférovať auto s manuálnou prevodovkou.
Hokejový agent Tomáš Gbúr v podcaste Hokejový BOSS priblížil, čo jeho práca prináša. Hovoril o tom, koľko zarábajú najlepší hokejisti v extralige, ako funguje skauting zahraničných hráčov, prečo niekedy rozhodujú detaily mimo ľadu a čo všetko musia agenti riešiť pri príchode legionárov do Európy.
VIDEO: Podcast Hokejový BOSS
Legionári zarábajú okolo 100-tisíc eur
Jednou z najčastejších tém v práci agenta sú financie. Finančné možnosti slovenských extraligových klubov sa v posledných rokoch výrazne zlepšili.
„Najlepší importi zarábajú na Slovensku okolo stotisíc eur za sezónu. Keď však hráč priletí prvý rok, má o niekoľko desiatok tisíc menej. Čím je overenejší, tým viac financií dostáva,“ povedal Gbúr.
Zahraničné posily dostávajú kontrakty v čistom a klub im okrem toho zabezpečuje aj ďalšie benefity ako ubytovanie, auto či letenky pre rodinu.
Slovenskí hráči síce môžu mať na papieri vyššiu hodnotu kontraktu, no ide o hrubú mzdu.
„Top slovenskí hráči zarábajú vo väčšine prípadov dokonca viac ako top importi. Bežní slovenskí hráči však zarábajú menej ako legionári,“ dodal Gbúr.
Najlepšie plateným hráčom slovenskej extraligy by mal byť obranca žilinských vlkov Michal Čajkovský.

Psov nemali kde dať
Gbúr dostal v podcaste otázky aj na najbizarnejšie situácie, ktoré s hráčmi zažil.
Zámorskí hokejisti sa nemusia vysporiadať len so širším klziskom či iným štýlom hokeja, ale aj s inou kultúrou. Mnohí z nich nevedia o Slovensku nič a často si ho mýlia so Slovinskom.
Gbúr spomenul prípad hráča, ktorý môže byť pre Európana až absurdný. Prišiel zo zámoria, kde bol zvyknutý výhradne na automatickú prevodovku, no klub mu pripravil auto s manuálom.
„Nemenovanému hráčovi dali auto s manuálnou prevodovkou. Volal mi cez videohovor, ukazoval na radiacu páku a pýtal sa, čo má s tým robiť,“ opísal so smiechom Gbúr a hovoril aj o ďalších kurióznych prípadoch.
„Minulé leto jeden hráč prišiel na letisko a mal so sebou dvoch veľkých psov. Nikomu to predtým neoznámil. Z klubu poňho prišli a pozerali, kam ho naložia, keďže s hokejovým výstrojom a hokejkami už v aute nebolo žiadne miesto.“
Situácia sa napokon vyriešila provizórne. Psy museli na dve noci do hotela, kým pre nich nepriletela hráčova partnerka.
„Už ten začiatok bol naštrbený a v tíme nakoniec dlho nevydržal,“ dodal Gbúr.
Požiadavky zahraničných hráčov pritom nemusia byť vždy takéto praktické. Riešil aj prípad zraneného hokejistu v českej ligy, ktorý odmietal mužského maséra.
„Trval na tom, že nechce, aby ho masíroval muž. Vyžiadal si výhradne masérku alebo fyzioterapeutku, lebo veril, že mu ženský dotyk pomôže,“ vysvetľoval Gbúr. „Nakoniec tú masérku nedostal.“
Kalmikovovi chýbal domov
Jedným z legionárov v extralige bol v aktuálnej sezóne Brooklyn Kalmikov. Vo Zvolene však vydržal len šesť zápasov. 25-ročný hokejista sa však sám rozhodol na Slovensku skončiť.
Podľa Gbúra išlo o situáciu, akú počas svojej práce agenta nezažil. Príchod tohto hráča riešil celé leto a volal dokonca aj s jeho rodičmi.
Slovensko mu však nesadlo.
„Zavolal mi ráno okolo ôsmej, že sa necíti dobre a chce ísť preč. Takéto veci sa stávajú a ja som mu teda zavolal, ako to ideme riešiť,“ vysvetľoval.
„On však už mal kúpenú letenku a na druhý deň letel domov. Bol som z toho v šoku. Za desať rokov, čo robím agenta, sa mi to ešte nestalo. Týždeň predtým som bol s ním a nič mi nepovedal. Bol smutný za domovom. Zvolen sa k tomu postavil veľmi nadštandardne a voči hráčovi priateľsky.“
Kalmikov sa vrátil do Kanady, kde by mal v ECHL obliekať dres Trois-Rivières Lions.

Importi sú v kluboch slovenskej extraligy považovaní za lídrov a kluby na nich kladú vysoké očakávania. Gbúr si však myslí, že legionár nemusí byť po príchode do Európy okamžite produktívny.
Rozdiel medzi hokejom v ECHL či AHL a európskou súťažou si vyžaduje čas, rovnako ako odlišný spôsob letnej prípravy a náročnosť tréningov.
„Nemôžeme očakávať, že keď prídu hokejisti prvýkrát zo zámoria, po piatich zápasoch budú mať desať bodov. Možno to je predstava majiteľov, ale takto to nefunguje. Legionár sa obvykle rozbieha v októbri či novembri a najlepší musí byť v play-off,“ povedal Gbúr.
Zostrihy sú odpad
Získať správneho legionára je aj otázkou kvalitného skautingu. Počas sezóny prichádzajú ponuky hráčov prakticky nepretržite – cez databázy, kontakty zo zámoria či správy od agentov a skautov.
Agenti najprv zistia, či daný hráč má na slovenskú, prípadne českú extraligu a potom ho ponúkajú manažérom. Samotné štatistiky a highlighty však podľa Gbúra na skautovanie nestačia.
„Niektorí manažéri si nespravia domácu úlohu a robia to asi naozaj tak, že si pozrú portál hráča na Elite Prospects. Ale to má byť iba jedným z krokov,“ hovoril agent.
„Pre mňa sú zostrihy na rovinu odpad. Každý si dá na sociálne siete tri či štyri pekné akcie. Kľúčové je vidieť celý zápas a najmä to, ako vyzerá hráč, keď nie je na puku – ako sa vracia k striedačke, akú má reč tela a ako podporuje spoluhráčov.“
Práve správanie sa bez puku môže podľa neho veľa napovedať o tom, či bude hráč fungovať v mužstve.
V slovenskej extralige majú mužstvá najväčší záujem o kvalitných centrov a pravorukých obrancov.
Gbúr spomenul aj zaujímavý prípad, keď o hráča na Slovensku štyri mesiace nikto nemal záujem. Napokon však zamieril do kvalitnejšej českej extraligy, kde podpísal zmluvu v Karlových Varoch.
Žilina ako Real Madrid
Aj na Slovensku stále existujú hráči, ktorí si myslia, že agenta nepotrebujú. Kontrakt si chcú vybaviť sami a priamo s klubom.
Nie vždy sa to však vyplatí. Ako príklad Gbúr spomenul hráča, ktorý dostal ponuku na 45-tisíc eur za sezónu. Po vstupe agentúry do rokovaní sa základná suma zvýšila na 52-tisíc a pribudli aj bonusy.
Úloha agenta sa však nekončí podpisom kontraktu. Dôležitý je jeho prínos aj počas sezóny.
„Keď sa hráčovi nedarí a má sám ísť za manažérom, manažér mu to dá vyžrať. Je lepšie prehodiť to na agenta.“
V podcaste prišla reč aj na ambície jednotlivých klubov v slovenskej extralige. Gbúr vyzdvihol najmä Žilinu, ktorá sa podľa neho vďaka silnému finančnému zázemiu a budovaniu mužstva zaradila medzi najambicióznejšie organizácie v súťaži. Jej postavenie prirovnal k Realu Madrid.
„Jedna vec je nakúpiť tých hráčov, ale je obrovská výzva pre celý manažment to ustáť,“ hodnotil agent.
A koho teda očakáva na čele základnej časti?
Gbúr má jasno: „Za mňa to bude Slovan Bratislava. Majú najväčšiu konzistentnosť a najsilnejší káder. Ak si chcú udržať svoju silnú značku, pôjdu si pre prvé miesto.“
















