Havlíka mrzí len zrežírované divadielko so šekom

Tento 35-ročný Košičan sa nezasýtil úspechmi, naopak, stále má vnútornú motiváciu dokázať ešte niečo viac.

KOŠICE. Tvrdí, že najťažšie je vyhrať po prvý raz a potom to už ide.

Zákulisie absolútky

Svojej filozofie zostal verný i na uplynulom šampionáte starého kontinentu v Sofii. Kulturisti majú trošku aj smolu, že ich prvé vrcholné podujatie v sezóne sa koná v období, keď národ žije MS v hokeji. Takže aj úspechy sú trošku v tieni.

Neuniklo, že zástupca VŠC Dukla B. Bystrica prvý raz dominoval na ME v kategórii do 100 kilogramov. Pritom jeho doménou predtým bola deväťdesiatka.

„Veril som si, že i medzi ťažšími mám na to a moje odhodlanie sa umocnilo už po semifinále. Mrzí ma akurát to, že som neobhájil primát v absolútke. Bolo to ale zrežírované tak, aby sa tešil domáci borec, ale nechce sa mi o tom už hovoriť,“ naznačil zákulisné ťahy východniar. Inak, celkovému lídrovi prišiel odovzdávať šek na 25-tisíc eur predseda vlády a bolo by predsa čudné, keby odmena nepripadla Bulharovi.... Nášmu reprezentantovi to však neskalilo radosť, hoci ho to škrelo.

Naberanie svalov

V stovke už bol dva razy druhý na MS (raz svetový šampionát v inej kategórii aj vyhral) a možno sa mu podarí zase vyskočiť i na najvyšší stupienok na „svete“. Kategória, v ktorej súťaží, je považovaná za kráľovskú. Zaujímavé je, že vážil iba 94 kilogramov, no nevie odhadnúť, či sa niekedy dostane v hmotnosti na maximum.

„Rozdiel medzi oboma kategóriami nie je až taký veľký, hoci ide o pár kilogramov svalov navyše. V mojom veku nie je jednoduché nabrať odrazu veľa hmoty. Pripravenosť je rozhodujúca a hmotnosť až tak nerozhoduje o triumfoch.“

V armádnom stredisku mu pripravujú dobré podmienky, očakávajú od neho výsledky, ale z toho dôvodu necíti nejaký tlak. „Získal som odvtedy, čo som v Dukle, zo desať kovov, takže sa činím,“ prezradil úspešný matador, ktorý sa ešte nechystá na dovolenku.

Čakajú ho pohárové súťaže v cudzine a ešte si rozmyslí, či si trúfne v jeseni na MS. A koketuje i s profesionálmi? „Možno raz, keď budem na sklonku kariéry, sa k tejto myšlienke vrátim. Zatiaľ však nekončím,“ usmial sa Š. Havlík.