Nedeľa, 20. júna, 2021Meniny má Valéria

Grécko sa zachvelo, svet nechápal

Sportnet|25. mar 2004 o 00:00

"Konečne nadišiel okamih, kedy do obnoveného, belosťou žiariaceho štadióna začali prúdiť davy divákov a kráľ Juraj spečatil obnovenie olympijských hier posvätnou formulkou: 'Vyhlasujem Hry prvej olympiády novej doby za otvorené.' Potom zaznela delová ...


"Konečne nadišiel okamih, kedy do obnoveného, belosťou žiariaceho štadióna začali prúdiť davy divákov a kráľ Juraj spečatil obnovenie olympijských hier posvätnou formulkou: 'Vyhlasujem Hry prvej olympiády novej doby za otvorené.' Potom zaznela delová salva, mužské zbory zaspievali krásnu kantátu, ktorú zložil grécky skladateľ Samaras. Dielo vstúpilo do histórie.

Aj ja som mal pokušenie podľahnúť myšlienke, aby si Grécko zaistilo večný monopol na obnovený olympizmus. Mal som však absolútnu istotu, že podobný plán by bol pri svojej nepraktickosti odsúdený na prehru a zánik. Atény neboli schopné, v žiadnom ohľade, vynaložiť každé štyri roky donekonečna podobné úsilie, ktorého súčasťou bolo aj občasné omladzovanie kádrov a zdrojov.

Ale hovorte hlasom rozumu rozvášneným mysliam, k ľudu, ktorý sa naraz postavil tvárou v tvár dávnovekej vízii vlastnej minulosti, ktorá náhle bytostne ožila. Celý grécky svet sa zachvel pred týmto divadlom. Došlo k akejsi morálnej mobilizácii. A neposlali dokonca mnísi z hory Atos, bolestne odrezaní od svojej vlasti hranicou cudzej krajiny, subskripciu na slávnosť olympijských hier? A zatiaľ čo v cudzine bola ich obnova ešte len akousi fosforeskujúcou a pitoresknou atrakciou, na helénsku mentalitu pôsobila ako prudký ozdravujúci liek.

Ak píšem, že sa prvá olympiáda odohrala bez športových senzácií, musím vynechať maratónsky beh, ktorý prekonal všetky očakávania. Vzdialenosť bola obrovská, a preto nebolo divu, že ju za nerozumnú pokladali i odborníci.

Gréci mali bežcov málo. Nikomu nenapadlo, že by víťazom mohol byť niekto z nich, a navyše, dokonca ,neodborník'. Spiridon Louis bol urastený pastier, mal na sebe ľudovú ,fustanelu' a nemal ani poňatia o vedeckých praktikách a metódach tréningu. Pripravoval sa vraj tak, že sa deň pred pretekmi postil a modlil celú noc pred ikonami, ktoré ožarovali sviečky.

Nebolo na ňom poznať žiadna únava, keď vbiehal na štadión, v ktorom sa tiesnilo šesťdesiattisíc divákov. Keď prebehol cieľom, zobrali ho na plecia princovia Konštantín a Juraj a zaviedli pred kráľa Juraja I. stojaceho pri mramorovom tróne. Zdalo sa, že s víťazom prichádza dávny starovek. Bol to najpozoruhodnejší zážitok môjho života."

Výber z Kapitol zo života a diela Pierra de Coubertina, ktoré preložil František Seman. Vydané v roku 2003.

Súvisiace články