víťaza on. "Prekvapilo ma, ako aktívne sme hrali. V nejakej 20. minúte sme mohli viesť už 3:0... Samozrejme, môj náprotivok, Jirko Kobr, bol vynikajúci, takže tak tomu nebolo. V druhom polčase som bol zas prekvapený pasivitou nášho mužstva. Nechali sme sa zatlačiť do defenzívy. V samotnom závere sme strelili víťazný gól - napriek tomu, že padol až v závere, si myslím, že sme si v Košiciach zaslúžili zvíťaziť. Za ten prvý polčas..."
To sa brankárovi, myslíme hlavne na prvý polčas, chytá, keď tempo hry diktujú spoluhráči. Ešte na súperovom ihrisku. "Určite sa v takomto prípade chytá brankárovi lepšie. Na druhej strane, ak sa nedarí, tak postupne prichádza nervozita. Najprv do stredných radov, potom do obrany, potom niekde ku brankárovi... Nemôžete spraviť chybu. Je to nula nula, je to iné, ako keby bolo 3:0 či 2:0... Za stavu 0:0 som musel byť v neustáklom napätí."
Ján Mucha st. sa blysol najmä po tom, čo Saparovu, od brvna odrazenú strelu, dorážal hlavičkou Aličkovič. Ružomberský gólman loptu mrštne vytiahol nad brvno. "Tam mi to najprv zazvonilo, na moment som nevidel loptu, ešte šťastie, že to išlo preč a potom som to už nejako zvládal... Bola tam i vykopávka z čiary, keď to zachraňoval Igor Žofčák."
Ružomberok pritom v Košiciach nastupoval s vedomím konkrétneho nebezpečenstva zo strany konkrétnych hráčov. "Keď som videl zostavu Košíc, tak som si všimol hlavne stred poľa, kde je nebezpečný Obšitník. A istý rešpekt som mal i z Matiho a Kozáka v útoku Košíc. Zápas ukázal, že útočníkov sme prikryli dobre a aj keď bol Obšitník, povedal by som kráľom v strede poľa, domácom to nebolo nič platné."