Pondelok, 8. marec, 2021Meniny má Alan, Alana

Galko: Futbalu vylúčenia uškodili

Kamil Karaš. Bude to chcieť spoluhráčom vynahradiť. (Autor: Judita Čermáková)
Bohuslav Matia|Publikované 12. apr 2016 o 00:00

Takýto vstup do nadstavbovej časti druhej ligy je pre futbalistov FC VSS Košice ako zlý sen.

V prvých dvoch kolách v skupine o postup do najvyššej súťaže stratili po dvoch bezgólových remízach nečakane štyri dôležité body, a aby to nebolo málo, ďalšie tri im v tabuľke čoskoro škrtne administratíva Slovenského futbalového zväzu, za nevysporiadané hriechy z minulosti...

KOŠICE. Veruže ťažko sa nastupovalo žlto-modrým s tým vedomím na súboj s rezervou Žiliny.

„Áno, bolo nám to povedané, že nám zoberú tri body, ale nejako sme to pred zápasom ani nevnímali, lebo my s tým nič neurobíme. Jednoducho, musíme sa sústrediť na seba, na svoj výkon, tak nám vraveli aj tréneri. Určite sme to v podvedomí trošku mali, ale myslím si, že to neovplyvnilo ten zápas, tak či tak sme to proti béčku Žiliny mali zvládnuť,“ vraví úprimne stredopoliar VSS Kamil Karaš.

A sype si trochu popol aj na vlastnú hlavu, keďže on bol vari najbližšie k tomu, aby zlomil to strelecké prekliatie košického tímu.

„Beriem to trošku aj na seba, lebo tie šance som mal naozaj premeniť. Strašne ma to mrzí a dúfam, že v ďalšom zápase to chlapcom vynahradím.“

Boli unáhlení, kŕčovití

Hrať presilovku o dvoch hráčov, to je naozaj dosť zriedkavá záležitosť, a Košičania zjavne na tento variant neboli pripravení.

V tejto fáze zápasu hrali oveľa horšie ako v čase, keď bol na ihrisku plný počet hráčov.

„Mali sme si to lepšie posúvať, viac sme si ich mali pripraviť, natiahnuť tých chlapcov, aby sa nám otvorili priestory, aby tam vznikli nejaké diery, ale hrali sme dosť unáhlene, chceli sme tie akcie čo najskôr zakončiť. Všetci sme dnes boli akísi kŕčovití, každý jeden z nás, a tak sa to prejavilo. Mali sme hrať trošku pokojnejšie. Ale už je po zápase, teraz je už neskoro plakať,“ pobral sa Kamil Karaš smutne za spoluhráčmi do kabíny.

Sklamanie je veľké

Náladu pod psa mal po stretnutí s béčkom Žiliny aj tréner VSS Jaroslav Galko.

„Jasné, že je to veľké sklamanie, lebo nevyhrať takýto zápas, to sa nestáva často. Opäť sme mali dostatok veľkých príležitostí, ale bohužiaľ, naša strelecká potencia je momentálne taká, aká je. Chlapcom však nemôžem vyčítať, že by nechceli bojovať. Bojovali, snažili sa, vytvárali si dosť streleckých príležitostí, ale bohužiaľ, taký je futbal, nedali sme gól, takže sme nemohli vyhrať. Ja si myslím, že tie vylúčenia futbalu uškodili, lebo sme ešte viac znervózneli a po prestriedaní sme hrali možno o tridsať percent horšie ako dovtedy. Sklamanie je veľké, čo mám k tomu viac povedať?“

Bod je ich víťazstvom

Zhovorčivejší i usmiatejší bol gólman žilinskej rezervy Patrik Le Giang, bývalý mládežnícky reprezentant, veď bod z Košíc má pre jeho tím nesmiernu „nominatívnu hodnotu“.

„Myslím si, že tento bod je pre nás prakticky také víťazstvo. Košice sú mužstvo, ktoré chce postúpiť a my sme mali dve červené karty, takže sme ukázali tímového ducha, chlapci bojovali jeden za druhého, a o tom je predsa tím, takže som šťastný.“

Dvadsať-triročný brankár vietnamského pôvodu si v Čermeli schuti zachytal a všetky gólom zaváňajúce situácie riešil v pohode. Až na to Karašovo brvno, kde bol bez šance.

„Áno, Kamil Karaš vlastne pohrozil ako prvý, a potom tá Mukendiho hlavička, tá mi pridala na sebavedomí. Potom som sa v bráne cítil dobre. Ale bolo to hlavne o kompaktnosti v obrane, chalani sa super zatiahli, a ako hovorím, ten bod je vlastne naše víťazstvo. Stále som veril, že to udržíme, nikdy som nestrácal nádej, lebo sme sa snažili zomknúť ako tím. A bolo to super, takže teraz, po zápase, mám fakt dobré pocity, môžeme cestovať spokojne domov.“

Súvisiace články