Gáborík ešte túži po veľkom úspechu s reprezentáciou

BRATISLAVA. „Podobné oslavy by som chcel zažiť aj ja,“ hovoril si Marián Gáborík po tom ako s kamarátmi z Trenčína prežíval ich radosť po zisku Stanleyho pohára.

Nielenže sa slávnej trofeje dočkal aj on, ale sa na ňom aj podieľal obrovskou mierou, keď sa stal najlepším strelcom play off NHL.

Nevedel by či Hossa alebo Chára

Zaslúžene sa tak zapísal aj do slovenských hokejových dejín. Vynieslo mu to dve prestížne ocenenia v ankete Hokejista roka. Nielenže bol najlepším útočníkom, ale vyhral aj hlavnú a najviac skloňovanú trofej.

„Keby som mal dať niekomu hlas, tak sa neviem rozhodnúť medzi Zdenom Chárom a Marošom Hossom,“ hovoril skromne. Cenu prijal s pokorou, s rešpektom spomínal predošlých víťazov.

„Prvýkrát vyhrať niečo podobné je veľkou poctou. Všetci, čo boli nominovaní, sú skvelí hokejisti. Je to veľká pocta, ktorú si vážim. Už len to slovo, že najlepší hokejista Slovenska znie veľkolepo,“ pokračoval útočník Los Angeles.

Aj Demitrovi

Pritom začiatok sezóny vôbec nenaznačoval, že uznávaný strelec skončí úplne na vrchole. Zranenia a nevydarené obdobie v Columbuse ho veľmi brzdili.

„Bolo to ako na hojdačke, ale niekedy sa to takto skvele obráti. Ihneď po prestupe do Los Angeles som dostal novú chuť na hokej. Víťazná mentalita bola cítiť od prvých dní a to ma nakoplo.“

Skúsený tridsaťdvaročný útočník si zaspomínal aj na nebohého Pavla Demitru. „Keby tu bol Palko s nami, určite by sa veľmi tešil z tejto ceny. Okrem rodiny a priateľky Ivany by som to venoval aj jemu.“

Gáborík nezabudol pripomenúť ani na sen, ktorý mu stále ostáva. „Rád by som už získal nejakú medailu aj s reprezentáciou. Tá mi stále chýba.“