Streda, 20. január, 2021Meniny má Dalibor

Futbalové manželstvo sa začalo pekne, no skončilo rozvodom, vyrovnanie sa ťahá a skončí asi na súde

Sportnet|Publikované 13. dec 2002 o 23:00

Cheb - Na trénera, pod vedením ktorého mužstvo zostúpi do nižšej súťaže, sú rôzne názory. Koniec koncov ani úspech nezaručuje len oslavné ódy.

Jindřich Dejmal (na snímke) bude v análoch prešovského futbalového Tatrana uvedený ako muž, ktorý kočíroval zeleno-bielych v elite a spadol s nimi v uplynulom ročníku do II. ligy. Okolo jeho pôsobenia v centre Šariša boli mnohé polemiky, objavili sa viaceré kritické hlasy i výhrady zvnútra klubu. Hlavne po jeho odchode z východu. Na niektoré pripomienky reagoval, iné prešiel mlčaním a azda väčším zatrpknutím. Hoci jeho éra v Prešove sa už relatívne dávno skončila, mnohé zostalo nedopovedané a koniec koncov ani vyrovnané. Zdá sa, že daktoré záležitosti sa budú ťahať ešte dosť dlho. S odstupom času nás zaujímalo, ako si počína na novom pôsobisku, ako vníma situáciu, ktorej bol aktérom u nás a čo si myslí o tom, čo prežil.

Dejmal v jeseni kormidloval tím Chebu, ktorý hrá v súťaži rovnajúcej sa našej IV. lige a pred jarnou odvetou je na prvom mieste s päťbodovým náskokom. Západočeský futbal bol voľakedy úspešný, známy aj z federálnej ligy. Ako to už chodí, nové trhové vzťahy ho deklasovali. Náš partner v rozhovore objasnil niektoré súvislosti, ktoré viedli k tomu, že Cheb sa ocitol tak nízko v hierarchii zápolení. V roku 1996 majiteľ klubu ho predal a zdecimoval. "Vlastne všetko zaniklo. Pred rokom ale nastal čas na renesanciu. Vtedy doktor Němec a partia ľudí okolo neho, ktorí špičku zažili a pracovali v nej pred rokmi, a to v rôznych prvoligových kluboch, si dali osobný záväzok, že postavia tunajší futbal na nohy. Tento región je takpovediac na konci sveta, zovšadiaľ je tam ďaleko. Okrem hádzanej tam žiadny šport neexistuje a zámerom je do piatich rokov vrátiť Union minimálne do druhej ligy. Už keď som bol v Prešove a mal som problémy, tak sa mi koncom marca títo nadšenci ozvali. Vedeli z českej tlače o mojom vyhlásení, že v Tatrane už nebudem pokračovať vzhľadom na sponzorovanie samého seba a preto sa ma opýtali, či by som to nezobral. Potrebovali trénera so skúsenosťami. Tak som sa s nimi dohodol. Vytvorili mi celkom dobré podmienky vzhľadom na súťaž, v ktorej sme a hlavne ma baví pracovať v prostredí, kde je záujem niečo dosiahnuť." Tréner Dejmal sa Chebu upísal na dva roky a je na najlepšej ceste za prvým postupom so zverencami. Pri sebe má aj schopného asistenta Griega. Hráči sú zväčša mladí, menej známi, až na Švajnera, ktorý koketoval s Blšanmi. "Vzhľadom na vysoké ambície a odbornú podkutosť funkcionárskeho kádra, ktorý má za sebou éru aj vo zvučných tímoch, sa snažíme robiť všetko maximálne, náročne, profesionálne. Príprava prebieha na prvoligovej úrovni vrátane disciplíny, dochádzky na tréningy. Je jedno, či hráte v okresných majstrovstvách alebo v najvyššej súťaži, bez niektorých predpokladov sa nedá dosiahnuť nič. Škoda, že toto mi chýbalo práve v Prešove. Keby sme všetci ťahali za rovnaký koniec, a nielen tréneri a hráči, bolo by to iné. Chlapcov som musel neustále prehovárať a motivovať, vedenie klubu im neplatilo, klamalo ich. Našli sa i jednotlivci z radov činovníkov, ktorí na futbalistov žalovali. To boli neskutočné veci...Od tohto som si našťastie odpočinul po odchode do Chebu."

Možno prekvapuje, že kouč, ktorý účinkoval napríklad na lavičke v Slavii Praha, Českých Budějoviciach,Jablonci, Drnoviciach a vo Vítkoviciach (má za sebou osemnásťročnú trénerskú prax) zakotvil niekde v zapadákove. "Teraz to už môžem povedať, že keď som bol ešte v Prešove, tak nádejne vyzeral angažmán v Trenčíne. Došlo dokonca aj k rokovaniu. S Interom to bolo akési oťukávanie ešte v čase, keď sa riešil príchod Karola Peczeho. Boli sme asi štyria adepti, ale nebolo to vôbec záväzné, konkrétne. V súčasnosti nič iné neprichádza do úvahy. Samozrejme, každý z tohto fachu chce robiť v prvej lige. Aj ja. No vychádzam z toho, čo je pre mňa najdôležitejšie. Hlavne byť na jednej lodi s ľuďmi, ktorým verím a ktorí majú istý cieľ. Hoci je to za menej peňazí, predsa len existuje istota, že ma okolie nepodrazí a práca mi navyše prináša uspokojenie. Hoci je pravda i to, že doteraz som štrnásť rokov pôsobil v najvyššej súťaži. A na to sa nedá zabudnúť..."

Prešli sme aj na tému podlžností, ktoré má Tatran voči tomuto kormidelníkovi. Objavili sa informácie, že mu Prešovčania nevyplatili ešte dve tretiny z celkového balíka jeho pohľadávok. "Už som stratil trpezlivosť. Veci sa majú tak, že iba na cestovnom som prejazdil kopec peňazí, pričom podľa zmluvy som to mal mať uhradené. Veril som, že to nakoniec bude dobré. Vykonalo sa predsa mnoho práce. Opýtajte sa chlapcov, napríklad Trančíka alebo ďalších, čo sú slušní a skúsení, tak iste povedia, ako sa trénovalo. Sústredenie v Tatranských Zruboch vo vojenskej zotavovni bolo perfektné iba vďaka mojim známostiam s ľuďom odtiaľ, ktorí mi ohromne pomáhali. Vyšli nám v ústrety aj v ponúknutej cene za tento pobyt, no i tak 140-tisíc korún im Tatran stále neuhradil." Koľko vlastne dlhuje Prešov vám? "Približne 150-tisíc Kč. Nikto tieto moje nároky nerešpektuje. Preto som sa obrátil na právnika, aby zistil, aké možnosti vymáhania peňazí na Slovensku sú." Dávate to na súd? "Áno."

J. Dejmal informoval, že po tom, čo sa pred ním bývalý prezident klubu Vladislav Sabol skrýval, dal si urobiť podrobný sumár svojej pohľadávky voči Tatranu. Vyšlo to na približne 245-tisíc Kč. Prirodzene, riadiaci orgán by nepustil východniarov do nového ročníka, keby Dejmal nebol vyrovnaný. "Prešovčania to poňali tak, že raz poslali do banky 22-tisíc korún a potom ešte tuším 72-tisíc korún. Zvyšok do dnešného dňa som ešte nedostal. Pritom všetky moje nároky sa opierajú o fakty, veci zakotvené uvedené čierne na bielom. Posledné štyri mesiace som nedostával nič vrátane výplaty. Novému šéfovi klubu som dal vedieť, o akú sumu ide. Bol som ochotný i polovicu z dlhu odpustiť, ale druhá strana neodpovedala... Je mi ľúto Stanislava Gregu, ale cúvnuť sa nedá." Lodivod si za ten čas, čo bol v Šariši, našiel mnohých kamarátov , ktorí mu tvrdili, že ak bude potrebovať pomoc, nech sa na nich obráti. "Hovorí sa, že zíde z očí, zíde z mysle. Neviem, či by mi naozaj v mojej situácii mohli podať pomocnú ruku, keď som z Česka."

Teraz už vie, že urobil chybu. Podstatnú v tom, ako sa vyjadril, že neveril niektorým novinárom, trénerom, známym. "Odhovárali ma, aby som do Tatrana nechodil, lebo je to pre trénera nebezpečné vzhľadom na výpredaj hráčov. Upozorňovali ma na manažment klubu, ale ja som si hovoril, že to zvládnem. Som typ bojovníka, ktorý buď zachraňuje kluby alebo im pomáha v zápoleniach o špičku. Prešov ma lákal preto, že sa tu dobre robí s mládežou. Aj preto sa ma dotklo, keď som sa dočítal, že som nedával šancu talentom. Vytiahol som predsa Bašistu, benjamínka v celej histórii slovenskej ligy, či Hricova." Na jazyk sa tlačí logická otázka: prečo sa Dejmal nepobral preč, keď videl, že mu niektoré spôsoby nevoňajú? "Veril som, že prídu iní ľudia. Kamarátil som sa s mnohými známymi ľuďmi v meste, napríklad s Petrom a Pavlom Birošovcami, Ferom Durkáčom, Zdenom Veleckým a je mi ľúto aj kvôli nim, že to takto dopadlo. Inak by som určite zostal v Prešove, keby to aspoň trochu išlo v klube tak ako malo . Veď mal som trénovať národiak v Guinei, už som bol zaočkovaný, ale potom tam bol prevrat. Tak som si hovoril, že je lepšie byť na východe a dostať sa pravidelne domov. Bol by som prehltol aj také výmysly, aké sa šírili trebárs o mojej nedostatočnej dochádzke. Pritom dva razy som bol z vážnych dôvodov ospravedlnený. Ak som chýbal, predsa môj asistent Jaro Rybár, výborný chlapec, čestný človek a odborník, v takom prípade ma plnohodnotne zaskočil. A čo si vyčítam? Že som nedokázal presvedčiť funkcionárov o tom, že je aj iná cesta, než akú oni proklamovali. Tvrdil som, že hráči im musia v prvom rade veriť. V Česku sú v tomto smere vzťahy oveľa vyspelejšie."

Jindřich Dejmal by vedel o zákulisí v Tatrane hovoriť ešte mnoho. Ale vlastne načo, odvtedy sa predsa mnohé zásadné záležitosti v klube- hlavne kádrové obsadenie - zmenili. Zostali len spomienky rôznej sorty a životná skúsenosť. Aj manželstvo sa spravidla začína pekne, veľkou láskou a nezriedka končí rozvodovým konaním. Všetko sa odvíja od ľudí, ich vzťahov. Aj v športe.

Autor: Sportnet

Súvisiace články

© Copyright 2021 | Športnet, s.r.o.