Futbal vo Svidníku zázraky nečakal

Po jeseni nemali na konte ani jednu výhru (iba tri remízy), potom došlo k zmene na trénerskom poste, keď namiesto Pavla Piršča sa kormidla ujala dvojica Ľubomír Horochonič a Marián Paňko st. Samozrejme, výrazné manko po prvej časti sa nepodarilo zahladiť, hoci konečná bilancia sa o čosi zlepšila, ale i tak celok spod Dukly opustil rady účastníkov najvyššej regionálnej súťaže.

SVIDNÍK. Vlani sa výrazne káder obmenil, viacerí hráči poodchádzali, zostala len hŕstka skúsených.

I tak ale kolektív v jesennej časti nedosiahol strop svojich možností. Doma sa ocitol pod tlakom a hoci vonku hral uvoľnenejšie, resty vo futbalovej zrelosti mu podrážali nohy.

I keď sa tím postupne cibril a zlepšoval, stále to nestačilo na výraznejšie posuny a prekonanie súperov. Čakalo sa, že odveta prinesie obrat a tak sa čiastočne i stalo.

„Vážnejšie problémy v chode klubu neboli, bol to problém výkonnostný a tiež záležitosť úzkeho kádra, nedostatku hráčov a zabudovania mladých,“ poznamenal na margo lanskej etapy Ľubomír Horochonič, ktorý vtedy pôsobil ešte iba ako hráč.

Na jar už prevzal aj novú úlohu (bol jedným z trénerov), pričom z ihriska sa nevytratil. Naznačil, že séria porážok zdeptala sebavedomie aktérov, tí si prestali veriť.

To sa prenášalo aj do tréningového procesu, v ktorom bolo zapojených len pár jednotlivcov. Čo sa vlastne udialo cez zimnú prestávku, že situácia sa výrazne zmenila?

„Nastúpilo nové vedenie klubu a výrazne sa obmenil káder. Niektorí chlapci sa vrátili – Puchír, Macko - ako nový pribudol Karala, ukázali sa aj ukrajinskí legionári Mikuličinskij i Lazarčuk a hlavne odštartoval normálny tréningový režim. Každý si uvedomil, že bez pravidelnej prípravy sa nikam nedostanú. Preto nastal obrat.“

Po dobrej zimnej príprave sa zlepšila kondícia a mužstvo už vydržalo behať celý zápas, nie iba polčas.

„Niekedy sme dokonca boli na tom fyzicky lepšie než rivali. Podstatný bol ale iný prístup, chlapci sa tešili na zápasy i tréningy.“

Nikomu by to neodporučil

Nový trénerský tandem riešil predovšetkým konsolidáciu celku a to, aby zverenci herne napredovali a vylepšili svoj prejav.

„Výsledky neboli pre nás prvoradé. Preto sme boli spokojní niekedy i vtedy, keď sme prehrali, no futbalovo sme nesklamali, napríklad v Michalovciach.“

Určite väčšia spokojnosť by bola, keby Svidník menej inkasoval a viac gólov dal, ale všetko chce svoj čas.

„Verím, že všetko príde postupne,“ podotkol Ľ. Horochonič, ktorý netajil, že skĺbenie povinností hráča a trénera nebolo jednoduché.

„Keby sa ma niekto na to pýtal, tak by som to nikomu neodporučil. Sústrediť sa na svoj výkon, sledovať počínanie si spoluhráčov a ešte im aj nejako pomôcť nie je jednoduché.“

To, že Svidník si koleduje o zostup, bolo už dávnejšie jasné a nikto nepredpokladal v tohtoročných zápoleniach zázraky.

„Nikto to od nás ani nevyžadoval, neboli sme pod tlakom. O to náročnejšie to bude v novom ročníku, kde príde silná konkurencia a všetko bude pre nás nové. Myslím si, že pre nás to bude komplikovanejšie než naposledy.“

Vlani sa Svidníčania v hodine dvanástej zachránili, ale nepoučili sa a doplatili na to teraz.

„Dlho nás bude mrzieť, že práve v reorganizačnom ročníku sa niektoré veci podcenili a doplatili sme na to.“