V derniére sezóny hral aktuálny slovenský rekordér v počte zápasov bez prehry o predĺženie nevídanej série na kótu 44.
Volkovčania boli istým majstrom skupiny Stred šiestej ligy HUMMEL ZsFZ už tri kolá pred koncom, no silnému tímu zo Zlatomoravecka išlo v rozlúčke so sezónou o vylepšenie zápisu do futbalovej histórie.
Pri všetkej úcte k mančaftom ďalších slovenských súťaží, táto bilancia sa bude prekonávať len veľmi ťažko. A volkovská spanilá jazda vraj nespomaľuje. O to viac, že ako C-tím druholigového FC ViOn Zlaté Moravce-Vráble do piatej ligy postúpiť nemôže, pretože v nej hrajú - ako béčko ViOnu - Vráble.
„V budúcej sezóne šiestej ligy sa pokúsime umiestnenie zopakovať,“ povedal bez akéhokoľvek špekulovania šéftréner a dlhoročná duša futbalu vo Volkovciach Ondrej Kozolka hneď, ako sme sa ho spýtali na oslavy majstrovského titulu, ktoré nasledovali po domácom víťazstve 2:0 s Hornou Královou tri kolá pred koncom jednej z najkvalitnejších šiestych líg na Slovensku.
„Oslavy titulu boli pekné, zabavili sme sa pri hudbe so všetkým pohostením, aké k tomu patrí.“
Záruka dobrého futbalu
„Všichni jsou už v Mexiku“, lenže slovenský futbal nezažíva dobrá časy. Okrem toho, že v mnohých aj väčších dedinách sa mužský futbal súťažne už ani nehrá, je v posledných rokoch úplne bežné, že víťaz dedinskej súťaže odmietne postup vyššie a hoci v záverečnom kole išlo na niektorých ihriskách aj o špicu tabuľky, duel Volkoviec - o natiahnutie neporaziteľnosti - bol zárukou dedinského podania Crayffovho totálneho futbalu, v ktorom každý dokáže nahradiť každého.
O to viac, že majster nastupoval na dopoludňajší šláger kola v nachystanom Veľkom Cetíne, ktorý hrá v druhej polovici jari vo vynikajúcej forme.
Veľkocetínčania mali v ostatných siedmich kolách bilanciu 5 – 2 – 0 pri skóre 25:12, no a tá dávala ich plánom spolu aj s búrlivým domácim prostredím predsa len istú váhu.
Čo to však bolo oproti predzápasovej bilancii bielo-modrého šampióna 20 – 5 – 0 so skóre 77:21.
Odkaz majstrovi
„Zlepšené výsledky Veľkého Cetína sledujeme s rešpektom, náš kamarát Márius Charozopulus mi odkázal, aby sme sa pripravili na zmenu štatistík, pretože pre nich bolo najväčšou motiváciou poraziť nás.
My nechceme hlavne prehrať a do Veľkého Cetína ideme ukázať dobrý futbal. Na nás sa však chystal snáď každý jeden najbližší súper od začiatku jari,“ reagoval pred rozlúčkou so sezónou kouč FC ViOn Zlaté Moravce-Volkovce C Ondrej Kozolka.
Pozor však, Hertha dala zabrať favoritovi už v poslednom jesennom kole vo Volkovciach, kde bol stav 2:2 ešte aj v poslednej minúte riadneho hracieho času. Až v nastavení rozhodol o víťazstve 3:2 hetrikovým gólom po rohu na konečných 3:2 ďaleko najlepší 28-gólový strelec súťaže Adam Bachan.
Inak, druhý v poradí je s 19 gólmi práve exdruholigový Cetínčan Márius Charizopulus, ktorého vo funkcii hrajúceho trénera vystriedal 7. apríla 36-ročný Ľuboš Kolár ml., ktorý hral ligu za Nitru, Liberec, Myjavu či Bialsko-Bialu, a ktorého otec Ľuboš Kolár ovládal v československej prvej lige v drese Plastiky Nitra jednu nenapodobiteľnú kľučku, a ktorý končil kariéru práve vo Veľkom Cetíne.
Nováčikovská daň
„Aktuálne hráme v dobrej forme aj my, preto si pri všetkej skromnosti na Volkovce trúfame. Ak by sme totiž získali tri body, bez ohľadu na ostatné výsledky by sme ako nováčik skončili v ťažkej súťaži na solídnom šiestom mieste,“ povedal deň pred zápasom prezident FK Veľký Cetín Erik Fábry.
„Volkovčania sú kondične výborne pripravení, ale ak nebudeme chybovať v defenzíve, pri súčasnej streleckej forme mužstva vpredu niečo určite vyprodukujeme.“
Inak povedané, ak Cetínčania udržia Bachana, tak majú proti favoritovi šancu na výsledok roka.
Prezimovali však až na dvanástom mieste hlavne kvôli katastrofálnej jesennej domácej bilancii 2 – 0 – 5, keď platili privysokú nováčikovskú daň a pred vlastným publikom dokázal pokoriť v jeseni iba Čeľadice (5:3) a Kolíňany (6:3).
Prvé čisté konto vôbec dosiahol FK až v 22. kole v Zbehoch, kde zvíťazil 1:0. Brankár Ivan Hanakovič pritom prišiel z dobrej adresy AC Nitra a predtým bol aj v silnom Branči.
„V brankárovi to určite nebolo, ani vyslovene v obrane, skôr v slabom defenzívnom poňatí hry,“ vysvetlil mladý činovník klubu od rieky Cítenka.
Zmena pomohla dvakrát
Po treťom jarnom kole a prehre 2:0 v Čeľadiciach došlo k výmene trénera. „Dovtedajší náš tréner Márius Charizopulos je stále aj platným hráčom a najlepším strelcom mužstva, no spoločne s ním sme nakoniec usúdili, že z postu podhrotového útočníka to už vo vyššej súťaži nemal vôbej jednoduché mužstvo aj kaučovať.
Preto sme prostredníctvom nášho hráča a aj sponzora Petra Paščáka oslovili Ľuboša Kolára, ktorý práve kvôli vracajúcemu sa zraneniu zavesil kopačky na klinec práve po tom, čo na posledních 15 minút vybehol za Čeľadice proti nám.
Zmena sa nám osvedčila, navyše, Márius je ako zakončovateľ pre mužstvo teraz ešte viac užitočný.“
Rozhodli lacné góly
Kvôli tradičnej vínnej ceste po cetínskych vinohradoch sa hralo v sobotu už od 10.30 a hoci nováčik jasne naznačil, že v nasledujúcej sezóne s ním bude treba počítať, majstri boli úderní.
FK Veľký Cetín – FC ViOn Zlaté Moravce-Volkovce C 1:3 (1:2)
Góly: 42. Patrik Majerčík – 15. Adam Bachan, 34. vlastný (Patrik Majerčík), 67. Ladislav Valachy
Diváci: 120
Súpisky a podrobné štatistiky zo zápasu nájdete na tomto odkaze >>>
V úvode tvoril ofenzívu favorita najmä M. Švec, ktorý zľava hýril pohybom i nápadmi. Najskôr prenikol zoči-voči brankárovi domácích, no Hrnčár si poradil. Cetín pohrozil Čurgalyho vynikajúcim prudkým centrum, no adresátovi chýbal lepší výskok.
Penzešovu koncovku k žrdi vytlačil opäť Hrnčár, no keď Bachan vystriehol slabú prihrávku, rekordér viedol 1:0.
Naopak, zlú rozohrávku inak skvelého J. Šveca nepotrestal Hanakovič, no potom opäť chybovali domáci vzadu spolu aj s gólmanom. Najskôr zazmätkovali po rohu v malom vápne a lopta sa odrazila od spodu brvna a v 34. minúte si dal Majerčík vlastný gól po spätnej prihrávke od bránkovej čiary.
Vpredu však Hertha stále živila nádej a bola aj nebezpečná. Zaslúžený kontaktný gól do šatne dal po zemi presne k tyči Majerčík a hneď nato sa dostalo publikum do varu po Hanakovičovej jedovke, ktorú však brankár hostí spod brvna vyškriabal na roh.
Ten istý hráč bol blízko k vyrovnaniu hneď po prestávke, keď bol vysokánsky gólman hostí mimo päťky a krížna lopta po zemi lízala pravú žrď. Hostia sa nemali kam ponáhľať, a keď si brankár Hrnčár nepostrážil pri Valachyho priamom kope od rohu šestnástky bližšiu žrď (3:1), bolo rozhodbuté.
V dobrom šiestoligovom zápase rozhodli lacné góly, ale šampióni zvíťazili zaslúžene a udržali si 11-bodový náskok pred Dolnými Krškanmi, ktoré majú uvoľnenú cestu do piatej ligy.
Tréner: Zlyhala komunikácia
Bývalý prvoligový futbalista a začínajúci tréner Ľuboš Kolár má stále iba 36 rokov, na lavičke však pôsobí veľmi skúsene. Vo Veľkom Cetíne pracuje s mužstvom, ktoré sa môže už v nasledujúcej sezóne pokúšať snáď aj o bronzový stupienok.
Nebyť lacných gólov, neporazitelný šampión by to mal v sobotu oveľa ťažšie.
„Proti istému víťazovi súťaže bola naša motivácia veľká, doslova nás však pribrzdili dve veľké chyby, po ktorých sme museli doháňať dvojgólové manko.
Mužstvo sa však nezložilo, gólom do šatne sme sa vrátili do zápasu a na druhý polčas vybehli s úmyslom vývoj otočiť. Hralo sa na súperovej polovici, lenže gól z priameho kopu na 1:3 už bol zlomový. O to viac, že svoje dobré šance sme tentokrát nepremenili.
Pri prvom inkasovanom góle zlyhala komunikácia medzi brankárom a obrancom. Do kategórie lacných sa však dajú zaradiť aj ten druhý a tretí z priameho kopu zo strany."
Treba dodať, že prvý brankár Ivan Hanakovič mal trenérské povinnosti pri mládeži FC Nitra, i to, že na ofenzívu domácich sa dalo pozerať.
„Preferujeme útočné poňatie hry, so streleckou potenciou mužstva vládne spokojnost napriek množstvu ďalších nevyužitých šancí, no teraz sa už potrebujeme zamerať aj na lepšie zvládanie defenzívy. Bez toho to nepôjde.
Prakticky o mesiac začína nová sezóna Slovenským pohárom, no aj v súťaži by sme sa chceli pohybovať na vyšších priečkach. A áno, máme už vytypované aj nejaké posily. Hráme kvalitnú súťaž, konkurencia sa zaujíma hlavne o mladších hráčov, uvidíte preto, koho sa podarí vybaviť nám.“
Na tribúne zaznelo napríklad aj meno Adriána Grebáča z neďalekých piatoligových Vrábľov, no a to by bola posila, ako hrom.
Exligisti rozoberajú dedinský futbal
Pred zhruba 20 rokmi po ukončení profesionálnej kariéry chodil hrávať za Veľký Cetín otec súčasného trénera Ľuboš Kolár st.
„Pamätám si, ako ma sem asi desaťročného otec brával občas na futbal, presne tak, ako ja teraz svojho syna Mateja. Futbalom žijeme neustále, teším sa, že doma je čo rozoberať. Inak, otec sa bol pozrieť aj na zápase proti Volkovciam.“
Bývalý ofenzívny futbalista Plastiky Nitra dokázal doslova vyobracať aj tých najnepríjemnejších obrancov v prvej československej lige, neodpustí si teraz napríklad aj pokritizovať nedostatky v dedinskom futbale, zisťujeme.
„Určite áno, otec bol môj najväčší kritik nielen ako hráča v najvyšších súťažiach, ale je aj teraz. Futbal rozoberáme zo všetkých strán,“ zakončil perspektívny mladý kouč.
Domácich načal Bachan
Po 44. zápase bez jedinej prehry si Volkovčania vo Veľkom Cetíne zaspievali známe vyzývavé: „Tak sme majstri, no a čóóó…“.
Až potom prepustili Kozolkovci k mikrofónu Sportnetu ďaleko najlepšieho strelca celej súťaže Adama Bachana, ktorý dal z celkového počtu 80 gólov mužstva až 28.
Suverén súťaže prišiel do Cetína s hlavným cieľom neprehrať a natiahnuť tak svoju obdivuhodnú sériu. Na šiestu ligu sa hralo vo vysokom tempe, padli štyri góly a majster si odviezol, po čo prišiel. Vyhral 3:1 a chcete vedieť, kto dal prvý gól. Adam Bachan.
„Veľký Cetín bol na nás dobre pripravený a vôbec to nebol ľahký zápas. Prvé dva úniky sme nepremenili, našťastie, potom sme dali dva góly po chybách súpera. Domáci boli dominantnejší na lopte, my sme mali lepšie brejky, ktoré rozhodli.“
Gólový účet otvoril hrotový zabijak v 15. minúte: "Pri malej domov zvyknem vždy číhať na pochybenie súpera, a tak sa to podarilo aj teraz.“
Pracant vraj ponuky nemá
Ako chutí 44. zápas bez prehry v rade, zisťujeme u jedného z hlavných strojcov nevídaného úspechu. „Je to dobrý pocit, naskočili sme na dobrú vlnu a je krásne, že sa na nej dokážeme držať tak dlho. Tréneri nás ženú za víťazstvami a funguje to.“
Ktorý zápas bol najťažší, pýtame sa. „Ľahký nebol ten v Dolných Krškanoch, kde sme v závere ubránil remízový výsledok 1:1, tiež v Klasove, kde sme zvíťazili aj s dávkou šťastia 2:1.“
Pripomenieme, že v oboch šlágroch kola dal gól práve volkovský bombardér, ktorý vzápätí pri otázke na najkrajší gól prekvapil.
„Poviem pravdu, na taký si ani nespomínam. Ja sa totiž za typického strelca nepovažujem, skôr si po gól idem niekde do skrumáže, alebo si počkám pri štandardkách, kde si ma nájdu,“ vyrieklo svalnaté útočné kladivo, ktoré sa neváha ani zrážať a niečo v súbojoch aj schytať.
Kouč Ondrej Kozolka o ňom povedal, že takého hráča ešte nezažil, vraj by trénoval aj šest dní do týždňa. Do Volkoviec prišiel pred tromi rokmi zo Žitavian, pochádza z Hostia a žije v mestečku Tlmače, kde však futbal zakapal nadobro pred vyše 10 rokmi. Ponuky údajne nemá, podmienky vo Volkovciach mu vraj vyhovujú.
Za odmenu do Tatier
Volkovčania prehrali naposledy ešte v prechádzajúcej sezóne, 27. októbra 2024 v jesennom 13. šiestoligovom kole doma s vtedajším suverénom súťaže AC Nitra (0:1), rekordnú sériu bez jedinej prehry natiahli uplynulú sobotu v poslednom kole na číslo 44 (37 – 7 – 0).
„Pre nás je to naozaj obrovský úspech, pretože súperiť najmä s niektorými silnými mužstvami z okresu Nitra nebolo celkom jednoduché. Dokázali sme to bez bývalých ligistov systémom „štart cieľ“, povie Ondrej Kozolka.
„Dnes je to však už história a teraz je potrebné sa čo možno najlepšie pripraviť na nasledujúcu sezónu.“
Po šlágri jari v 20. kole a súboji prvého u druhého ŠK Nitra-Dolné Krškany – FC ViOn Zlaté Moravce-Volkovce C 1:1 (0:0) kapitán lídra Dominik Studený pre Sportnet povedal: „Vďaka naším „dvom starostom“, terajšiemu i bývalému, máme vytvorené naozaj dobré podmienky pre futbal.“
Budú za „sériu 44“ aj prémie, zisťujeme u šéfa: „U nás sa prémie nevyplácajú, ale koncom júna ideme celé mužstvo na štyri dni do Vysokých Tatier. Neberieme to však ako nejakú prémiu, ale ako poďakovanie mužstvu za celú sezónu. Napokon, tak to robíme už tretí rok po sebe.“
















