Futbalové súťaže sa pomaly rozbiehajú a na rad prichádzajú aj tie regionálne. Hráči, aby dosahovali čo najlepšie výsledky, absolvovali neobľúbenú letnú prípravu, hoci tá dnes vyzerá trochu inak ako kedysi.
Najpopulárnejší šport sa však nemôže zaobísť ani bez rozhodcov a dnes už aj rozhodkýň.
Aj oni musia popracovať na kondícii a rozširovať svoje vedomosti, čo je najmä pre tých, ktorí majú náročné civilné zamestnanie, neľahká úloha.
Odmenou za ich prácu bývajú neraz urážky a nadávky od samozvaných futbalových odborníkov, často posilnených návštevou miestneho bufetu.
Napriek tomu sú týchto obetavých ľudí s pozitívnym vzťahom k futbalu stovky a víkend čo víkend vybiehajú na futbalové ihriská.
Jedným z nich je aj 44-ročný rozhodca TOMÁŠ ŠTEFANIČ, ktorému sme položili niekoľko otázok.
Ako vyzerala vaša futbalová kariéra?
Moja futbalová kariéra bola skôr skromná a nenápadná. Futbalovo som vyrastal v klube Slovan Nižná Šebastová, kde som pôsobil od žiackych kategórií až po dorast.
Po dosiahnutí veku pre kategóriu dospelých som odišiel na hosťovanie do Vyšnej Šebastovej, kde sa moja futbalová kariéra aj skončila. Dôvodom bolo zranenie nohy, ktoré mi už následne neumožnilo plnohodnotne sa venovať futbalu.
Čo rozhodlo o tom, že ste sa stali rozhodcom?
Práve moje zranenie prispelo k tomu, aby som sa poobzeral po inej futbalovej profesii. Vedel som, že chcem pri futbale zostať, pretože ma stále bavil. Na výber bolo, či sa stanem trénerom alebo rozhodcom. Napokon vyhralo rozhodovanie.
Čo musí urobiť mladý človek, ak sa chce stať rozhodcom?
Je niekoľko možností. Na webovej stránke VsFZ je formulár, prostredníctvom ktorého sa môže každý záujemca prihlásiť. Zároveň sa môže obrátiť na oblastné futbalové zväzy, ktoré ho budú usmerňovať v ďalších krokoch.
Určite by mal mladý človek ovládať pravidlá futbalu a vedieť ich aplikovať priamo na hracej ploche. Niekoľkokrát do roka absolvujeme prednášky z pravidiel futbalu, písomné testy, videotesty aj ústne skúšky. Dôležitá je aj fyzická príprava. Viackrát do roka máme fyzické previerky, preto by mal byť budúci rozhodca aj fyzicky zdatný.
Na ktoré zápasy rád alebo nerád spomínate?
Nemám to nastavené tak, že by som mal zápasy, na ktoré rád alebo nerád spomínam. V podstate mám rád všetky svoje zápasy. Teší ma, keď po stretnutí príde jedna aj druhá strana a poďakuje mi za predvedený výkon.
Úloha rozhodcu je niekedy náročná. Sme sudcami pravidiel a podobne ako na súdoch sa stáva, že jedna strana nie je spokojná s rozhodnutím. Aj to však patrí k futbalu. Nedá sa vyhovieť všetkým.
Všetci robíme chyby. Hráčovi nevyjde strela alebo prihrávka, trénerovi striedanie či rozostavenie mužstva a aj my rozhodcovia sme len ľudia. Dôležité je z chýb sa poučiť, neopakovať ich a eliminovať ich na čo najnižšiu možnú mieru. Základom je, aby neboli závažné.
Ako často musíte absolvovať fyzické a vedomostné testy a aká je ich úroveň?
Každý rok nám komisia rozhodcov pripraví seminár na profesionálnej úrovni. Súčasťou programu sú testovania, tréningy aj odborný výklad pravidiel futbalu. Vedomostné testy absolvujeme raz ročne počas zimného obdobia, fyzické previerky máme trikrát do roka.
K našej príprave patria aj pravidelné prednášky. Ak počas roka dôjde k zmenám pravidiel, ako tomu bolo aj tento rok, komisia rozhodcov VsFZ pripraví predsezónny seminár, na ktorom nám podrobne vysvetlí jednotlivé zmeny a ich aplikáciu v praxi.
Čo by ste chceli ako rozhodca ešte dosiahnuť?
Som vo veku, keď si už veľké rozhodcovské ciele nestanovujem. Určite však chcem rozhodovať čo najdlhšie, pokiaľ mi bude slúžiť zdravie. Futbal aj samotné rozhodovanie ma stále bavia.
Ako sa vám darí spojiť zamestnanie, rodinu a rozhodovanie?
Každý rozhodca vám povie, že je to veľmi náročné. Cez týždeň sme v práci a cez víkendy na ihriskách. Je preto dôležité mať tolerantnú manželku a podporu rodiny.
Pracujem ako obchodný zástupca. Moja práca je skôr psychicky náročná, zatiaľ čo rozhodovanie je viac fyzické. V dnešnej dobe je veľmi dôležité nájsť správny balans medzi rodinou, zamestnaním a futbalom.
Kto vás najviac podporuje?
Samozrejme, v prvom rade manželka, deti, blízka rodina a priatelia. Je dôležité mať niekoho, kto s vami zdieľa úspechy aj neúspechy.
Čo pre vás znamená byť rozhodcom?
Rozhodovanie mi dalo veľmi veľa – množstvo priateľov, známych a kontaktov. Stále tvrdím, že ku každému športu, a zvlášť k futbalu, patria emócie a vášeň. Bez nich by futbal nebol futbalom. Napriek tomu by sme sa mali vždy správať ako ľudia.
Myslím si tiež, že by sme mali viac mladých ľudí zapájať do športu. Pochádzam z generácie, ktorá po škole vybehla von a hrala futbal, hokej alebo iný šport. Stále sme boli v pohybe. Akákoľvek fyzická aktivita je investíciou do zdravia.
Mňa rozhodovanie naučilo veľa a určite by som ho odporučil všetkým bývalým či neaktívnym futbalistom ako spôsob, ako zostať pri futbale aj po skončení hráčskej kariéry.
