Knieža domácich pohárov, prezývajú poľské médiá slovenského trénera MICHALA GAŠPARÍKA, ktorý vo svojej trénerskej kariére získal tri Slovenské poháre (2022, 2023, 2025) a štvrtý pridal v Poľsku (2026).
Šéfuje lavičke tímu Górnik Zabrze, na ktorej sedí už viac než štyristopäťdesiat dní, pričom v priemere získaných bodov (1,75 na zápas) má najlepšiu úspešnosť v klube od deväťdesiatych rokov.
„Vládne tu eufória, každý sa v Zabrze teší na domáce zápasy. Môžeme snívať o ligovom titule, no nie je to náš primárny cieľ," vraví v rozhovore.
Ako hodnotíte začiatok sezóny?
Bol možno až nad očakávania. Hrali sme náročné zápasy v Európe, pre ktoré bývajú ligové začiatky ťažšie. Nám sa to podarilo skombinovať. Mali sme historicky veľmi úspešný vstup do ligy. Prehrali sme len jeden zápas. V tomto smere som veľmi spokojný.
Aký je cieľ Górniku v tomto ročníku? Ak sa nemýlim, víťaz Poľského pohára v tejto sezóne smeruje priamo do play-off Európskej ligy, čo znamená istú účasť minimálne v Konferenčnej lige.
Áno. Škoda, že sme to takto nemali v minulej sezóne. V Európe sme doplatili aj na to, že sme išli do predkola Ligy majstrov z druhého miesta v domácej súťaži. Tým pádom sme boli v nemajstrovskej vetve. Górnik navyše nemal žiadny koeficient, pretože predtým v pohárovej Európe nehral. Stáli proti nám nároční súperi, cez ktorých sa nám nepodarilo postúpiť.
V tejto sezóne sa opäť chceme pobiť o miestenku v Európe. Či už cez ligu alebo pohár. To je náš hlavný cieľ. Je to pre nás veľké lákadlo. Myslím si, že by sme boli v predkolách úspešnejší, keďže by bol klub na to lepšie pripravený.
Górnik naposledy získal ligový titul v roku 1988. Čo by to pre ľudí v klube a fanúšikov znamenalo?
Ľudia tu žijú futbalom. V Zabrze nič iné okrem futbalu nemajú. Górnik je historická značka, ktorej sú fanúšikovia oddaní. Ľudia však čakali dlho na úspech. Sú vďační za zisk pohára. Každý zápas máme vypredaný niekoľko týždňov dopredu.
Ak by sme mali ešte väčší štadión (súčasná kapacita je približne 28-tisíc divákov, pozn. red.), tak ho naplníme. Vládne tu eufória, každý sa v Zabrze teší na domáce zápasy. Môžeme snívať o ligovom titule, no nie je to náš primárny cieľ.
Ako funguje spolupráca s majiteľom klubu Lukasom Podolskim?
Je to podobné, ako keď bol hráč. Na začiatku bolo potrebné nájsť si k sebe cestu. Vychádzame spolu dobre. Má nároky, ale to je správne, keďže je hnací motor. Vždy záleží na výsledkoch. Tie sú momentálne výborné. Uvidíme, keď príde náročnejšie obdobie (smiech).
Súperi vyzdvihujú vašu efektivitu. Podľa dát máte viac gólov ako je vaše xG. Górnik si podľa Opty vytvoril druhý najnižší počet veľkých šancí v tejto sezóne, no i tak dáva góly. Ako to vidíte?
Tieto štatistiky sa postupne po väčšom počte zápasov upravia. Ide však o výsledok toho, prečo sme na prvom mieste. Ukazuje to kvalitu ofenzívnych hráčov. Nepotrebujú veľa šancí na skórovanie. Pravda je, že nám pomohli aj štandardné situácie, z ktorých sme veľmi efektívni. Ide o veľký rozdiel oproti uplynulej sezóne.
Ale uvedomujeme si to. Aj preto zatiaľ neoslavujem, že sme prví, keďže potrebujeme pracovať, aby sme sa zlepšovali a vytvárali si viac príležitostí. Výhodou však je, že nám začala fungovať defenzíva.
Tá v posledných dvoch dueloch neinkasovala. Môže sa spoľahnúť najmä na stopérske duo Janicki a Josema.
Pre mnohých ľudí v Poľsku ide o prekvapenie. Po našom príchode do Górniku bol klub nespokojný so stopérmi. My sme však týmto dvom chalanom dali obrovskú dôveru. Josema bol už jednou nohou preč, pretože nehrával pravidelne. My sme to postavili na ňom, keďže sme potrebovali ľavonohého stopéra.
Títo chalani sú skvelí aj smerom do ofenzívy. Som presvedčený, že momentálne ide o najlepšiu stopérsku dvojicu v lige.
Dôležitou súčasťou Górniku sú českí futbalisti Michal Sáček, Lukáš Sadílek a Ondřej Zmrzlý. Ako by ste opísali ich prínos?
Sú podobní Poliakom. Sú síce legionári, ale v šatni cítime, že sú ako domáci hráči, ktorí držia kabínu pohromade. Všetci traja sú fantastickí. Či už futbalovo, ale z charakterovej stránky.
Záleží nám, aby bolo mužstvo budované podobne ako v Trnave. Mať výborného tímového ducha a nemať to postavené na jednotlivcoch a hviezdach. Chceli súdržný tím. V tomto smere nám títo chalani veľmi pomáhajú.
Mrzel vás odchod Patrika Hellebranda?
Veľmi. Utrpeli sme tým najmä v európskych predkolách. Snažili sme sa priviesť adekvátnu náhradu. Dlho sme čakali na príchod typickej šestky do nášho systému. Nechceli sme zobrať niekoho, kto nemal dostatočnú kvalitu alebo nebol podobný Hellebrandovi.
Čakali sme dlho, pričom až prednedávnom sa nám podarilo získať dánskeho stredopoliara Maltheho Hojholta, ktorý má skúsenosti z talianskej najvyššej súťaže. Najskôr ale nechcel ísť do Poľska, hľadal si angažmán v lepšej lige, ale nakoniec sa rozhodol, že príde do Zabrze. Vďaka nemu máme adekvátnu náhradu za Hellebranda, ale dovtedy sme na tejto pozícii trpeli, pretože Paťo bol špecifický hráč.
Erik Prekop zažiaril v zápase s Lechom Poznań. Strelil dva góly v krátkom časovom slede z rohových kopov. Bolo jeho striedanie plánované?
Bolo (smiech). Keď si necháte takéto eso na lavičke, tak ako tréner máte v rukách tromf, vďaka ktorému viete zmeniť dej na ihrisku. Výsledok nebol po hodine hry priaznivý, no v druhom polčase sme vytvárali tlak a zatlačili sme súpera. Potrebovali sme presne to, čo nám Erik dal. Tie rohy, ktoré boli rýchlo rozohrané na krátko, boli vyústením nášho tlaku.
Po dueli ste povedali, že sa vďaka tomu mohol konečne uvoľniť.
Áno. Navyše mu to pomohlo do reprezentácie. Verím, že mu to pomôže aj do zvyšku sezóny. Vždy, keď útočník zmení prostredie, potrebuje sa chytiť. Očakávania sú veľké, keďže sa každý pozerá iba na to, koľko dá gólov.
Je v tejto chvíli skôr žolík z lavičky?
To nie. Máme troch útočníkov. Okrem Erika Prekopa aj Antisteho a Sondreho Lisetha, ktorý dal vlani osem gólov. Ide o typológiu. Antiste je napríklad úplne odlišný od Erika a Sondreho. Občas totiž potrebujeme herného útočníka, ktorý zabieha za obranu a v iných zápasoch, keď ideme do bloku a hráme na centre, tak je ideálnejší Erik.
Pôsobenie v pražskej Slavii mu nevyšlo. Prečo ste po ňom siahli?
V klube veríme, že bude schopný strieľať góly. Pravdepodobne nedá dvadsať gólov za sezónu, pretože za takého útočníka musíte zaplatiť úplne iné peniaze. Erika sme dlhodobo sledovali. Górnik sa o jeho služby dlhšie zaujímal, ale transfer neprišiel. Typologicky sa nám hodí. Mali sme dobré referencie aj na jeho prístup. Preto sme sa pre neho rozhodli.
Ako ste reagovali na desaťmiliónový prestup Tomáša Bobčeka z Lechie do talianskej Serie A?
Na jeho prestup sa čakalo dlho. Gdaňsk mal vysoké nároky, ktoré sa nakoniec splnili. On si to ale zaslúžil. Vlani bol jeden z dvoch alebo troch najlepších útočníkov v lige. Teraz potrebuje dokázať, že má kvalitu na taliansku ligu.
V čom sa líši práca trénera v Poľsku od tej na Slovensku?
Systém práce sme priniesli z Trnavy. Ten sa nezmenil. Ale prispôsobili sme sa špecifikám ligy a tímu. Rozdiel je v šírke realizačného tímu. V Górniku ho tvorí sedemnásť ľudí, zatiaľ čo v Trnave nás bolo iba deväť.
Najväčší rozdiel je asi v mediálnom pokrytí. Je tu obrovský počet médií. Rozoberá sa tu naozaj všetko. V Poľsku však idú novinári viac do hĺbky. Viac analyzujú zápasy, pričom pracujú viac s číslami, videami a schémami. Ako trénera vás vedia rozobrať do bodky.
Prišli ste v Poľsku aj na nové trénerské metódy? Tréner Mikel Arteta si napríklad najal vreckárov, teda zlodejov, aby udržal svojich hráčov v neustálej ostražitosti.
Takéto extrémy nepoužívam (smiech). Každý tréner sa však vyvíja. Na Slovensku som bol zafixovaný ako defenzívnejší tréner, ale v Poľsku vediem mužstvo, ktoré je jedno z najofenzívnejších v lige. Na tréningoch sa viac sústredíme na útočné schémy, zatiaľ čo v Trnave sme mali obrannejšie zámery s dôrazom na prechodovú fázu.
Štýl, ktorým sa chce Górnik prezentovať, je extrémne ofenzívny, čo mi niekedy až prekáža. Ale také je klubové DNA. To je rozdiel medzi Górnikom a zhruba dvomi tretinami ligy. Ostatné mužstvá v Ekstraklase sú viac fyzické. Sústredia sa na organizovanie v defenzíve. My zasa chceme ukazovať futbalovosť.
Líši sa v niečom domáci hráč v Poľsku a na Slovensku?
Ani nie. V oboch krajinách futbal napreduje a hráči sú profesionálnejší. Jediné, čo v Poľsku možno cítim, je sebavedomie hráčov. Sú sebavedomejší ako boli niektorí Slováci. Je to cítiť na tréningoch a neskôr zápasoch. Možno nepodávajú taký dobrý výkon, ako vraví ich sebavedomie.
Poľskí experti o vás rozprávajú ako budúcom trénerovi poľskej reprezentácie. Vnímate to ako ambíciu?
Pokiaľ budem na klubovej úrovni úspešný, je to jedna z mojich mét. Záleží to od výsledkov, pričom momentálne cítim, že som od niečoho takého ďaleko. Predovšetkým ma baví dennodenná práca. Je to niečo odlišné.
Tréner Slovenska Vladimír Weiss vás prednedávnom chválil. Ste s ním v kontakte? Pýtal sa na Erika Prekopa?
Zachytil som to. Bolo to milé od trénera. Áno, telefonovali sme ohľadom Erika. Porozprávali sme sa aj o iných veciach. Tréner Weiss sa zaujíma o našu prácu.
Kedysi bola medzi nami rivalita, ale po mojom odchode do Poľska sme sa raz stretli v rovnakom hoteli, kde to už absolútne nebolo o rivalite, ale skôr o kolegialite. Porozprávali sme sa ako tréneri. Jeden druhého podporujeme. On fandí nám, my fandíme jemu.
Do Slovana prišiel Yaya Touré. Pred rokom by sme to brali ako vtip, v súčasnosti je to realita.
Vedeli sme, že prichádza veľké meno, veľký hráč, ale s minimom, ba až žiadnymi skúsenosťami ako hlavný tréner. Myslím si, že ukazuje to, čo ho zdobilo ak hráča. Má auru. Je férový a šatňa Slovana si to pochvaľuje.
Vyzerá, že je pracovitý. Má zaujímavú budúcnosť. Vybral si správne mužstvo, ktoré má ambície a hrá v Európe, vďaka čomu sa môže zviditeľniť.
V súboji o pohárovú Európu ste čelili inému slovenskému trénerovi Balázsovi Borbélymu vo Ferencvárosi, s ktorým prednedávnom porazil Celtic. Fantastické výsledky má Slovan Liberec v Česku pod rukami Branislava Fodreka. Ako vnímate prácu svojich krajanov?
Teším sa z toho. Pre trénera zo Slovenska nie je jednoduché dostať sa do zahraničia. Sám som to pocítil. Nestačilo byť ani dlhé roky neustále vo finále Slovenského pohára. Mám pocit, že sa pri tréneroch často pozerá na pas. Ten slovenský nie je v európskom futbale až taký lákavý. Keď však dostaneme šancu, ukazujeme naše kvality.
V poľskej Ekstraklase sa nehrajú dva duely súbežne. Stíhate vďaka tomu sledovať každý zápas kola?
Mne sa to veľmi páči. Je vidieť, že divácky záujem je aj vďaka tomu obrovský. Pre nás je mínus, že ako líder tabuľky hráme často v "prime-time", teda vo večerných hodinách. Keď hráte vonku, v obrovskej krajine ako je Poľsko, tak je náročné a dlhé vrátiť sa späť. Často tomu musíme prispôsobovať týždenný mikrocyklus, pretože sa z týchto zápasov vraciame nad ránom.
A čo sledovanie slovenskej ligy?
Videl som väčšinu zápasov Trnavy. Keď máme s asistentmi čas, duely pozeráme spoločne.
Trnava pracuje v tejto sezóne s nižším rozpočtom, no napriek tomu sa drží v najlepšej trojke. Ako vnímate Spartak v tomto ročníku?
Teší ma to, že priestor dostávajú mladší chalani, pretože za môjho pôsobenia sme ich mali v tréningovom procese a postupne sme ich vyťahovali na zimné a letné prípravy. Potrebovali čas. Pred dvoma rokmi ešte neboli pripravení na mužský futbal. Správne kroky sa spravili s prezidentom Machom, keď mladí hráči smerovali na hosťovanie do Malženíc a zbierali skúsenosti v druhej lige.
Nižší rozpočet je na niečo dobrý, keďže sa vďaka tomu otvoril priestor pre odchovancov.
V lige hrá zatiaľ najlepší futbal Dunajská Streda. Ťahá ich najmä Ammar Ramadan, no kľúčovými postavami sú aj Gagua či Trusa. Nemáte o niekoho z nich v Górniku záujem?
Ramadana sme mali na zozname, ale nakoniec sme sa rozhodli pre iné, mladšie krídla. Typologicky a kvalitatívne spĺňal parametre hráča Górniku.
Dunajská Streda dobre naskočila do ligy a môže potrápiť Slovan. Ale uvidíme, či to v zime nerozpredajú a či im neodídu kľúčoví hráči.
