Niekoľko operácií, infekcia i rehabilitácia. Košičan Vancák si prešiel náročným obdobím

(Autor: FB FC Košice/Šimon Pavlišin)
Jakub Bobovič|19. jan 2022 o 07:00

František Vancák zastával v Košiciach až do zranenia pozíciu kapitána.

KOŠICE. Písal sa 22. august 2020, druhá futbalová liga mala na programe štvrté kolo. Košickí futbalisti cestovali do neďalekého Trebišova, kde odohrali východniarske derby proti miestnemu Slavoju.

Zápas ničím výnimočný sa pre Košice aj vďaka gólu Gálla z piatej minúty vyvíjal dobre.

Následne však prišlo vyrovnanie a v druhom polčase niekoľko nepremenených tutoviek a tiež penalta, ktorú zahodil Višnevskij.

Moment, na ktorý ani jeden z aktérov spomínaného stretnutia nespomína rád sa odohral v 64. minúte stretnutia, kedy na trávniku po sklze domáceho Romana Begalu ostal ležať kapitán hostí František Vancák.

Kým domáci hráč bol ocenený žltou kartou, hosťujúci v sanitke smeroval na vyšetrenie do nemocnice.

Röntgenová snímka preukázala zlomeninu píšťaly na pravej nohe.

Košický futbalista musel podstúpiť operáciu počas ktorej mu nohu spevnili klinec a štyri skrutky.

Na inkriminovaný moment si dobre spomína

Na moment, ktorý mu privodil zranenie si František Vancák dobre spomína aj s odstupom roku a piatich mesiacov.

„Čo sa týka momentu, kedy som sa zranil, pamätám si, že Roman Begala si loptu predkopol trošku viac ako mal a keďže som bol blízko, išiel som do súboja, kde som mu ju chcel šmýkačkou vypichnúť.

Od lopty sme boli obaja približne rovnako ďaleko, ja som tam tú nohu vložil inak ako on a dopadlo to tak, že ma so spodkom nohy trafil do píšťaly, kde následkom bola tá zlomenina” vraví v spomienkach na inkriminovaný moment košický stredopoliar, ktorý sa s tým trebišovským dobre pozná, keďže spolu v minulosti pôsobili práve v Košiciach, ešte keď klub vystupoval pod iným názvom.

„Poznáme sa dlhšie. Ospravedlnil sa mi, aj sme spolu komunikovali. Verím, že mu to je ľúto. Nemal som mu to za zlé a odpustil som mu. Takéto veci sa vo futbale stávajú. Bohužiaľ, v tomto prípade sa stali mne,” dodáva ďalej.

Musel absolvovať tri operačné zákroky

Prvé vyšetrenie bezprostredne po zranení absolvoval v trebišovskej nemocnici.

„Röntgenom bola v rámci vyšetrenia potvrdená zlomenina píšťaly. Ja som ihneď po tom momente a následne aj počas prevozu do nemocnice pociťoval, že tá noha nemá taký cit akoby mala mať.

Nohu mi v Trebišove zasadrovali, následne som spolu s kamarátmi na aute zvolil prevoz do košickej Starej nemocnice, kde som mal hneď v ten deň absolvovať operáciu, avšak aj kvôli tomu, že prišiel na príjem závažnejší prípad, operovali ma až na ďalší deň.

Operácia dopadla dobre. Po dvoch týždňoch mi dali dole stehy, aj v tomto okamihu to ešte bolo v poriadku, ale akonáhle som začal rozhýbavať koleno, to mi trošku napuchlo, zapálilo sa a zistilo sa, že tam mám infekciu. Najprv som to riešil s klubovým doktorom, ten mi dal nejaké lieky, avšak tie mi veľmi nepomohli, tak som musel chodiť na čistenie, avšak ani to mi nepomohlo,” pokračuje ďalej Vancák na tému zranenia a jeho dôsledkov.

Okrem prvého zákroku bezprostredne po zranení musel aj z dôvodu infekcie absolvovať ďalšie dva.

Na snímke vľavo František Vancák (Košice) a Anton Sloboda (Trnava) vo štvrťfinále 50. ročníka Slovenského pohára - Slovnaft Cupu 2018/2019 vo futbale FC Košice - FC Spartak Trnava v Košiciach 13. marca 2019. (Autor: TASR)

„Kultivácia ukázala, že tá infekcia bola iba podkožná, takže som mal v tomto smere aj kúsok šťastia v nešťastí. Ak by bola tá baktéria agresívnejšia a nedajbože by sa dostala na kosť, mohol by to byť problém na celý život. Priznám sa, nebolo to pre mňa jednoduché obdobie, ale zvládol som ho. V nemocnici som bol na izbe s ľuďmi, ktorí mali s tými infekciami veľké problémy, takže mi hlavou prúdili rôzne myšlienky,” pokračuje ďalej.

Podľa vlastných slov v danej chvíli na šport ani nepomyslel.

„Modlil som sa, aby tá infekcia neprešla do kosti alebo na ten materiál, ktorý som v nohe mal. Našťastie sa to nestalo a mohol som si aspoň na chvíľu vydýchnuť.

Aj kvôli infekcii som vybral veľké množstvo antibiotík, telo bolo rozhodené, ale dostal som sa aj z toho. 

Následne na to, po zvládnutí infekcie mi vybrali prvé dva skrutky, ktoré som mal nad členkom. To dopadlo dobre, aj keď treba poznamenať, že každý zákrok je svojim spôsobom rizikový. Potom mi vybrali aj skrutky, ktoré som mal nad kolenom.”

Čaká na termín finálnej operácie 

Po zvládnutí operačnej fázy zranenia nasledovala tá regeneračná, kde v spolupráci s fyzioterapeutom s ktorým cvičil, museli postihnutej nohe dodať potrebnú silu, stabilitu a koordináciu.

„V píšťale mám stále klinec. Lekári vraveli, že s tým môžem plnohodnotne fungovať a trénovať. Po prechode na umelú trávu, neviem, či to bolo práve tým klincom, som cítil bolesť, nielen nohy samotnej, ale i chrbtice. Bolesť spôsobovala, že som začal krívať a tréning som chtiac - nechtiac musel ukončiť.

Aktuálne by som rád absolvoval zákrok počas ktorého by mi z nohy odstránili aj ten klinec, keďže v tej nohe stále cítim obmedzenie a nemôžem sa zapojiť do plnohodnotného tréningu. Ako však vieme, je tu covid a s ním spojené obmedzenia a vybaviť si operáciu nie je vôbec jednoduché, keďže všetky operácie, ktoré nie sú akútne, sa odkladajú. Zároveň je možné, že tá bolesť nepochádza z toho klinca a bude to doživotné, ale za pokus to stojí.”

Pomohlo mu štúdium

Hráč, ktorý s Košicami už jeden postup do najvyššej súťaže vybojoval vraví, že sa po celý čas od zranenia až po dobu, ktorú strávil na nemocničnom lôžku snažil myslieť pozitívne a nemať negatívne myšlienky.

„Najhoršie momenty som si prežil s tou infekciou. Mal som aj nejaké informácie o tom, čo by mi hrozilo, ak by postúpila ďalej. V prípade väčšej infekcie sa pristupuje k osekávaniu kosti a podobne. Stále som však veril,” hovorí ďalej Vancák, ktorého postihnutá noha podľa vlastných slov v osobnom živote nijako neobmedzuje.

„Iba čo sa týka športových aktivít. Aj s pomocou rehabilitácie je však v neporovnateľne lepšom stave v akom bola,” dodáva ďalej študent košickej Univerzity Pavla Jozefa Šafárika, ktorý chtiac - nechtiac mal z dôvodu zranenia viac času venovať sa práve štúdiu.

„Štúdium mi v tomto smere pomohlo. V dobe rekonvalescencie som mal možnosť venovať mu viac času a zároveň, zamestnať svoju hlavu inými myšlienkami ako tými na zranenie a jeho dôsledky.”

Rozohrať by sa mohol v Slávii TU

Po dlhotrvajúcej, skoro rok a pol ročnej pauze a v prípade úspešnej záverečnej operácie by mal František Vancák zamieriť na hosťovanie do iného klubu.

„Rozprával som sa s trénerom i prezidentom Slávii TU, ktorá je našim farmárskym klubom. Hosťovanie v tomto klube je v hre, zároveň, privítali by ho aj tréneri v FC. Všetko však bude závisieť od toho, ako sa budem cítiť a či budem plnohodnotne schopný trénovať a nastúpiť v zápase.

Na snímke zľavo Nikita Andrejev (Košice), Viktor Pečovský (Žilina) a František Vancák (Košice) v zápase 3. kola Slovenského pohára - Slovnaft Cupu MŠK Žilina - FC VSS Košice v Žiline 14. septembra 2016. (Autor: TASR)

Taktiež bude záležať na tom, či tým budem vedieť pomôcť sebe i mužstvu. Nevidím problém v tom, že by som nastúpil za iné mužstvo, aj keď Košice sú mojou srdcovkou. Chápem aj to, že mužstvo sa obmenilo a má iba tie najvyššie ambície. Posnažím sa o to, aby som sa do neho plnohodnotne vrátil.”

Ozval sa mu aj Trusa

Obdobne ťažké zranenie avšak až dvojitú zlomeninu utrpel v polovici septembra 2019 aj útočník Michaloviec Matej Trusa.

Ten sa do futbalového kolotoča postupne dokázal vrátiť, posledný polrok bol pre neho navyše mimoriadne úspešný, v drese Michaloviec zaznamenal 6 gólov a 2 asistencie a prekonal tak svoj minuloročný rekord, kedy napol siete súpera v 5 prípadoch a zaznamenal 2 gólové prihrávky.

Stačilo mu na to o 11 stretnutí menej ako v predošlej sezóne a čoraz hlasnejšie sa v jeho prípade hovorí o záujme iných klubov.

„Potešil som sa jeho gestu, kedy sa mi zrejme po zhliadnutí nejakých záberov sám od seba ozval a napísal mi, že ak by som mal nejaké otázky čo sa týka zranenia a jeho priebehu, kľudne mu môžem napísať. Aj sme potom spolu komunikovali, keďže naše zranenia boli podobné, pýtal som sa ho na nejaké veci s tým súvisiace.

Bol ochotný, poradil a pomohol mi, za čo mu ďakujem. Priebeh zranenia bol u nás však rôzny, ten môj skomplikovala aj spomenutá infekcia. Zároveň je pekné vidieť, že sa po takom ťažkom zranení opäť dostal na ihrisko a navyše sa mu aj darí. Fandím mu,” hovorí ďalej Vancák.

Pomáha ako vedúci mužstva

Kým niektoré kluby sa k dlhodobo zraneným hráčom stavajú macošsky, neraz rozviažu kontrakt, ten košický svojho kapitána podržal.

Pri mužstve je stále, aj keď momentálne v inej pozícii.

„Mám od klubu dostatok priestoru na to, aby som sa dal dokopy. Pôsobím aktuálne ako vedúci mužstva, aj vďaka tomu som stále s chlapcami, trénermi. Pomáham s čím sa dá,” vraví ďalej hráč, ktorý si tak stihol užiť už aj priestory novej Košickej futbalovej arény.

„Jej výstavba sa tiahla veľmi dlho. Pamätám si ešte časy, kedy za nás hral napríklad Peťo Šinglár, ktorý je dnes trénerom pri výbere do devätnásť rokov. Už táto generácia hráčov verila, že by si tam mohla zahrať, avšak dnes sú z nich už tréneri. Pre nás hráčov, ale aj pre celé mesto, je to fantastická udalosť. Priestory sú, samozrejme, veľmi pekné, dýcha to tam novotou.

Ja osobne som zažil nielen časy, kedy sme hrávali v Čermeli, ale aj tie, kedy sme na tréningy chodili do Ličartoviec, keďže sme nemali svoj zázemie. Novú arénu si všetci musíme vážiť, taktiež aj to, že sme v klube, ktorý ňou disponuje. Treba sa poďakovať všetkým, ktorí sa nejakým spôsobom pričinili o to, že tá aréna dnes stojí. Verím, že aj my ako mužstvo dokážeme, že na ten štadión patríme a vybojujeme spolu najvyššiu súťaž.”

Rozlúčka s Čermeľom podľa slov Vancáka nebola obzvlášť emotívna, avšak pre starousadlíkov mal svoje čaro i starý štadión Lokomotívy.

„Asi každý jeden hráč bol rád, že sme sa presťahovali do novej arény. Pre mňa ako odchovanca Košíc, ktorý si tam zahral a debutoval v najvyššej súťaži či vyhral tretiu a druhú ligu má ten štadión svoje čaro. Pekné spomienky sa uchovajú, na tie zlé treba zabudnúť. A čo sa ešte týka Čermeľa, je možné, že tam budeme trénovať, takže neostane až taký opustený,” vraví na záver Vancák. 

Jakub Bobovič
Jakub Bobovič začínal s prácou športového redaktora v regionálnych MY Novinách, kde pôsobil dva a pol roka. Hoci píše v prevažnej miere o kolektívnych športoch, najmä futbale, sám sa pasívne venuje viac individuálnym športom ako bicyklovanie či plávanie. Futbal sleduje od tých najvyšších po tie najnižšie poschodia. Jeho doménou sú však nižšie futbalové súťaže na východe Slovenska.
Nachádzate sa tu: