NK Celje bolo dlho futbalovým mestom až na druhý pohľad. Keď sa povedalo Celje, väčšina Slovincov si skôr predstavila hádzanú než futbal. A potom prišli peniaze.
Nie zázrak. Nie náhoda. Peniaze.
Dnes je NK Celje najbohatším futbalovým klubom v Slovinsku. Najväčším však stále nie. Maribor a Olimpija Ľubľana majú históriu, tradíciu aj fanúšikovskú základňu, o ktorej môže Celje zatiaľ iba snívať.
„Z historického hľadiska sú Maribor a Olimpija s veľkým náskokom najväčšie kluby v krajine a majú aj jednoznačne najväčšie fanúšikovské základne,“ hovorí pre Sportnet slovinský novinár Jure Bohorič.
A vlastne je to celkom zaujímavý futbalový paradox. Klub nemusí byť najväčší, aby bol najbohatší. A nemusí mať najviac fanúšikov, aby začal zdolávať tých, ktorí ich majú násobne viac.
Keď príde investor
Futbalové Celje bolo dlhé roky solídnym, no ničím výnimočným účastníkom najvyššej súťaže. Raz hore, raz dole, bez veľkých ambícií a ešte väčších možností.
„NK Celje bol vždy priemerný, solídny prvoligový klub. Veci sa začali meniť po príchode ruských investorov, ktorí sú dnes najväčšou zvláštnosťou klubu. Investujú doň obrovské množstvo peňazí, čo v slovinských podmienkach nie je práve bežné,“ vysvetľuje Bohorič.
Celje už má dva majstrovské tituly, európske skúsenosti a teraz stojí v play-off Ligy majstrov. Prvý zápas proti Slovanu odohrá v stredu o 21.00 h (zápas vysiela Nova Sport 5 a stremovacia platforma Voyo) na Tehelnom poli.
Muž, ktorý chce počuť hymnu
Za celým projektom stojí prezident Valerij Kolotilo. Ruský futbalový funkcionár a investor sa narodil v Moskve, no jeho život je úzko spätý aj s Ukrajinou. Jeho otec bol Ukrajinec, matka Ruska a časť detstva strávil u starých rodičov na Ukrajine.
VIDEO: Zostrih zápasu Slovan - Celje
K futbalu inklinoval od detstva. Neskôr sa jeho osobným aj podnikateľským zázemím stalo Slovinsko, ktoré dnes považuje za svoj domov.
Keď Kolotilo v roku 2020 vstúpil do NK Celje, jeho príchod sprevádzala nedôvera fanúšikov aj médií. Otázniky vyvolával najmä pôvod ruského kapitálu.
Kolotilo klub stabilizoval a nalial doň peniaze. Výsledkom boli trofeje a postupný rast. A jeho ambície sa nekončia pri A-mužstve. Chce budovať mládež, infraštruktúru aj celú klubovú pyramídu.
Najväčší sen? Liga majstrov. To už nie je iba marketingová veta. Celje je od nej jednu prekážku. V ceste mu stojí práve Slovan.
Riera odišiel, Celje sa nezrútilo
Celje pritom ukázalo, že peniaze samy osebe nestačia. Klub prešiel aj obdobím, keď sa zdalo, že sa jeho rozbehnutý projekt zasekol.
Španielsky tréner Albert Riera odišiel a po ňom prišlo slabšie obdobie pod Ivanom Majevským. Výsledky nešli, tím stratil tvár.
Potom prišiel Portugalčan Vítor Campelos.
„Vítor Campelos všetko upratal a Celje je opäť dominantné. Atmosféra je dobrá, a to v mužstve aj v klube. Optimizmus a sebavedomie sú na vysokej úrovni,“ tvrdí Bohorič.
A to je pre Slovan možno dôležitejšie než samotné čísla. Celje neprichádza do Bratislavy ako klub, ktorý si chce zápas užiť. Prichádza si po výsledok.
Päťka už nikoho nestraší
Slovan dal Celje v roku 2024 päť gólov v odvete 2. predkola Ligy majstrov. Výsledok 5:0 vyzerá v historických štatistikách hrozivo.
Lenže futbal nie je múzeum.
„Ničím výnimočným. Najviac si ho pamätám podľa toho, že Damir Krznar musel odísť a vrátil sa Albert Riera,“ hovorí Bohorič.
Odvtedy sa podľa neho zmenilo prakticky všetko.
„Veľa hráčov je iných. Klub je na vyššej úrovni vo všetkých smeroch.“
Takže ak si niekto v Bratislave myslí, že na Tehelné pole príde Celje s traumou z päťgólového výprasku, môže byť sklamaný.
Sešlar, Kvesić a podobne
Celje má navyše hráčov, ktorí vedia veľké zápasy rozhodovať.
Najväčším menom je Svit Sešlar, je veľmi kreatívny. Najväčšia hviezda, zároveň najlepšie platený futbalista tímu aj celej slovinskej ligy. Zarobí vraj milión eur ročne.
Nebezpečenstvo však prichádza z viacerých strán. Veterán Mario Kvesić hrá podľa slovinského novinára v životnej forme, pozornosť si zaslúži aj Armandas Kučys.
Postupne sa zlepšuje tiež letná posila Yaya Dukuly. „Zápas od zápasu hrá lepšie,“ upozorňuje Bohorič.
Slovan teda nemá čakať tím, ktorý sa príde zavrieť do šestnástky a modliť sa. Tu sa dostávame k najzaujímavejšiemu paradoxu.
Slovan je favorit. Nie podľa slovenských novín. Podľa slovinského novinára.
„Určite Slovan. Je to veľký klub, ktorý ešte nedávno hral v Lige majstrov.“
Lenže zároveň dodáva niečo, čo by si v Bratislave mali zapamätať.
Peniaze hovoria jasne
„Celje vždy hralo dobre, keď bol proti nemu veľký klub. Proti favoritom hrá lepšie než vtedy, keď je samo favoritom.“
A ešte jedna veta: „Rešpektujú ho, ale neboja sa ho.“ Presne tak bude Celje nebezpečné.
Nie preto, že by bolo lepšie ako Slovan. Nie preto, že by malo väčší rozpočet. Nemá.
Ale preto, že môže hrať bez pocitu, že musí dokazovať svoju veľkosť.
Slovan má približne 25-miliónový rozpočet. Celje 12 až 15 miliónov.
Aj platy hovoria v prospech slovenského majstra.
„Platy v Slovinsku sú tajomstvom, určite sú však nižšie ako v Bratislave. Pravdepodobne môžeme povedať, že sa pohybujú medzi 10 000 a 20 000 eurami mesačne. Samozrejme, až na niekoľko výnimiek,“ tvrdí Bohorič.
Šporar legenda, Bajrič nedocenený
Zaujímavý bude aj slovinský pohľad na Andraža Šporara a Kenana Bajriča.
Obaja sú bývalí hráči Olimpije Ľubľana, teda rivala Celje.
„Šporar je legenda a veľký miláčik fanúšikov Olimpije, rivala Celje,“ hovorí Bohorič.
Pri Bajričovi je jeho hodnotenie oveľa kritickejšie.
„Kenan Bajrič nikdy nebol taký cenený, ako by mal byť.“
A potom je tu Žiga Frelih. Bývalý brankár Spartaka Trnava, hlavného rivala Slovana.
Lenže na Tehelnom poli pravdepodobne nebude mužom, ktorý rozhodne zápas. Zatiaľ je v NK Celje iba dvojkou za Žanom Lukom Lebanom.
