Malo to byť jasné. Slovan Bratislava proti svojej druholigovej rezerve, povinná jazda a bezproblémový postup A-mužstva. Všetko pekne v rámci jednej rodiny, takže čo by sa mohlo pokaziť? Vlastne takmer všetko.
V 2. kole Slovenského pohára vo futbale 2006/2007 vyhral Slovan B nad áčkom 2:0 a vyradil ho zo súťaže. Hrdinom večera bol iba devätnásťročný Peter Vaško. Strelil oba góly, v 76. a 85. minúte.
Odvtedy ubehlo presne dvadsať rokov. „Pamätám si, že to bolo na Máriu, moja mama mala meniny. Zápas sledovali priamo tam aj moji rodičia,“ spomína pre Sportnet hlavný hrdina a jediný strelec.
Zápas sa hral na starom Tehelnom poli. Podľa dobovej tlače ho sledovalo iba 284 divákov. Atmosféra sa však počas stretnutia menila.
Najprv fandili áčku, potom béčku
„Myslím, že spočiatku fandili áčku. Keď však bol cez polčas stav 0:0, začalo sa pískať a fanúšikovia postupne začali fandiť nám, béčku,“ opisoval Vaško.
Slovan B vtedy hral tretiu najvyššiu súťaž, A-mužstvo nastúpilo v značne oklieštenej zostave. Chýbali Samuel Slovák, Pavol Sedlák, Michal Kubala, Jaroslav Chlebek, Martin Ševela či Peter Polgár. Šancu dostali menej vyťažení hráči, ale známe mená.
„Nebolo tam úplne celé základné mužstvo, niektorí hráči dostali voľno. Pán Jankech sa vtedy aj vyjadril, že príležitosť dostali menej vyťažení hráči a nepresvedčili. Ale hrali tam trebárs Mišo Hanek, či Paľo Masaryk, V bráne bol Vojin Prole,“ dodal Vaško.
Jankech po zápase výkon svojich zverencov nešetril.
„Šancu dostali futbalisti, ktorí v najvyššej súťaži nehrávajú alebo hrávajú menej. V dnešnom stretnutí nepresvedčili. Polovica mužstva nespĺňala prvoligové parametre. Na druhej strane náš rezervný tím takto dobre ešte nehral, podal výborný výkon. Mrzí ma, že sme si nevytvorili ani žiadne vyložené príležitosti,“ opisoval vtedajší tréner Jozef Jankech.
„V dnešnom stretnutí sme podali výborný výkon, dali sme dva pekné góly. Škoda, že nám to tak nejde aj v našej ligovej súťaži,“ reagoval vtedajší tréner béčka Vojtech Varadín.
Dve šance, dva góly
Na ihrisku sa však odohrával vyrovnaný zápas bez množstva príležitostí.
„Myslím si, že ani oni nemali nejaký výrazný tlak. Aj médiá sa potom vyjadrovali v tom zmysle, že to nebolo jednoznačné a že áčko nemalo veľké množstvo šancí.“
Prvý gól padol po brejkovej situácii, druhý Vaško opísal podrobnejšie.
„Na krátko sme zahrali roh. Zasekol som si Michala Haneka a obaľovačkou som trafil na zadnú žrď. Ľavačkou.“
Po góle malo áčko priestor na odpoveď.
„Potom oni mali nejaký tlak, ale v podstate to bol taký zápas s minimom šancí. Myslím, že sme mali dve šance a dali sme z nich dva góly.“
Do kabíny nemohli
Po záverečnom hvizde sa začala ďalšia zvláštna kapitola večera.
„My sme sa, samozrejme, radovali. Pamätám si však, že sme potom nemohli ísť hneď do kabíny,“ dodal strelec.
Vaško si pamätá, že hráči béčka napokon zostali na ploche približne pol hodiny.
„Bol tam taký podchod, ktorým sa chodilo do kabín. My sme museli zostať vonku. Asi preto, aby sa nič nestalo, pretože áčkari to, pochopiteľne, nevedeli úplne stráviť.“
Situáciu usmerňovala aj SBS služba.
„Sedeli sme pomerne dlho na striedačkách. Keď sa zápas skončil, museli sme ešte počkať, kým sa áčkari prezlečú a odídu. Potom nás tam aj SBS-ka usmerňovala, aby nedošlo k nejakému konfliktu.“
Na druhý deň prišli telefonáty
„Pritom sme sa všetci poznali, nebolo to o nejakej nenávisti. Len to bolo veľké prekvapenie a emócie boli pochopiteľne silné.“
Vaško zažil okamih slávy. Na druhý deň poskytol niekoľko rozhovorov médiám a mama mu odložila noviny.
„Hovorilo sa, že áčkari dostali pokuty a podobne.“
Jankech dokonca po zápase vyslovil myšlienku, či by na najbližšie corgoňligové stretnutie nemal nominovať kompletne celé B-mužstvo.
„Ale tréner áčka sa vyjadril, že šancu mi aj tak nedá.“
Ako reagovali po zápase hráči áčka? Podali si ruky?
„My sme sa už potom nestretli. Myslím, že tam nastalo potom... Asi ma nemali príliš radi. Možno to bolo z ekonomického hľadiska. Dodnes som sa nedozvedel, ako vtedy reagovala kabína áčka.“
Dva góly a žiadna šanca
Vaško mal devätnásť rokov. Po dvoch góloch proti áčku preto prirodzene premýšľal, či by mohol dostať príležitosť v prvom mužstve.
„Hovorilo sa, že by som mohol dostať nejakú šancu, ale nejako sa to rozplynulo,“ pokračoval Vaško.
„V devätnástich rokoch však človek ešte nevie úplne posúdiť, čo sa deje. Ale áno, čakal som, že by som mohol dostať šancu.“
Neprišla. „Nie. Asi po pol roku som odišiel do Česka, do Varnsdorfu.“
Za Slovan A napokon nenastúpil ani raz. Ešte pred odchodom sa pritom objavil na niektorých tréningoch a zápasoch. Do hry však nezasiahol.
„Bol som aj nominovaný, ale nenastúpil som. Nie, nemám za áčko ani jeden štart.“
S Jozefom Jankechom sa pritom rozprával a sedel s ním v kabíne.
