Hráč cez neho nemohol prejsť. Za žiadnu cenu. Na ihrisku bol nekompromisný, no po zápasoch priateľský.

JOZEF KUKUČKA (65) získal v osemdesiatych rokoch cenu pre najlepšieho futbalistu okresu Nitra. Federálnu ligu hral tiež za Bohemians Praha a rodnú Považskú Bystricu.

Na majstrovstvách sveta 1982 v Španielsku odohral jeden zápas, v ktorom sa nešťastne zranil. Bývalý reprezentant Československa sa predstavil tiež v pamätných zápasoch proti Argentíne a Brazílii.

Máte za sebou bohatú kariéru, množstvo úspechov. Venujete sa futbalu aj dnes?

Len pasívne. Sledujem zápasy v televízii, okrem futbalu všetky športy. Veľa mojich spoluhráčov robí trénerov, ale mňa to neláka. Som na dôchodku, takže sa venujem oddychu.

Bývam v Šebešťanovej, čo je mestská časť Považskej Bystrice. Občas si chodím s priateľmi zahrať malý futbal a hokejbal. Človek sa musí stále hýbať, aby sa dobre cítil.

Na malom ihrisku si trúfam aj na mladších, no na veľkom to už nie je ono. Veľké ihrisko je pre mňa dlhé a široké. Vek už človek neoklame.

Považská Bystrica nedávno postúpila do druhej ligy. Chodíte na zápasy?

Raz som bol na stretnutí so Žilinou B, a to je všetko. Neláka ma to.

Bývalého ligového hráča? Prečo?

Nemôžem počúvať hlúpe výkriky a hlavne nadávky na hráčov. Najmä od ľudí, ktorí v živote nekopli do lopty a futbalu sa nerozumejú. Radšej si pozriem zápas v televízii, kde tieto indivíduá nepočujem.

Bol som ešte raz na Nitre, keď ju trénoval Michal Hipp. Vydržal som polčas a išiel som domov.

Za vašich čias diváci nenadávali?

Samozrejme, že áno. Keď ich však na štadióne bolo 12-tisíc, nikoho som nepočul. A ako hráč som to nevnímal. Sústredil som sa na hru.

Ako ste sa dostali do federálnej ligy? Kto vás priviedol k futbalu?

Začal som sám. Ako deti sme hrávali na školskom dvore v Šebešťanovej. Prvé súťažné zápasy som hral v okresnej žiackej lige za Brvnište.

Keď som odišiel na gymnázium, za sadu dresov ma vymenili do Považskej Bystrice. Bolo to pekné obdobie, rád naň spomínam.

Spomeňte nejakú zaujímavosť.

Dnes to môžem povedať, ale dva zápasy som hral načierno. S trénerom Tomášom Markom sme sa naťahovali. Zo školy sme išli stanovať a on ma nechcel pustiť. Samozrejme, že som tam išiel.

Keď som po návrate prišiel na tréning, vyhodil ma. Vraj ma nechce vidieť. Ja som bol tvrdohlavý a natruc som išiel hrať načierno za Šebešťanovú.

Vyhrabal som staré kopačky, v ktorých som strelil hetrik a vyhrali sme 3:1. O týždeň som išiel hrať zas, ale tam ma už spoznali. Z ihriska som preto zišiel predčasne.

Z Šebešťanovej by ste sa do reprezentácie Československa nedostali. Čo ste robili potom?

Spoluhráč Marián Martinka prišiel za mnou, aby som nebláznil. Vraj mi Marko odkazuje, aby som sa vrátil. Ja som teda prišiel a pokračoval som v kariére ďalej.

Prvé veľké zápasy ste odohrali pod Zoborom, kde vám dali prezývku Kukaňa. Prečo práve Nitra?

Podal som si tam prihlášku na vysokú školu. Mal som ponuky z Brna a Trnavy, bol som na osobnom stretnutí s Antonom Malatinským. V zime 1976 mi však volal legendárny brankár Teodor Reimann, ktorý viedol Nitru. A ja som sa mu sľúbil.

Nebol problém, že nejdem do Trnavy. Ale, že odchádzam z Považskej Bystrice. Keď sa to dozvedeli miestni funkcionári, robili mi obrovské problémy.

Aké?