Fiľková-Trehubová na Slovensku žije už skoro desaťročie. Vydala sa tu, aj porodila dcérku

MICHALOVCE. Veľkou oporou Iuventy Michalovce, ženského hádzanárskeho suveréna na Slovensku, je už niekoľko sezón Tetyana Fiľková-Trehubová.

Čochvíľa ubehne už desať rokov od chvíle, kedy osud túto ukrajinskú rodáčku zavial do klubu z metropoly Zemplína.

Za toto obdobie sa v jej živote udialo mnoho dôležitých udalostí – získala slovenské občianstvo, vydala sa a narodila sa jej dcérka. Okrem toho s Iuventou získala množstvo trofejí.

Aktuálne sa môže popýšiť pätnástimi zlatými medailami, keď štyrikrát vyhrala interligu, sedemkrát slovenský titul a štyrikrát národný pohár.

Vychýrená strelkyňa pochádzajúca z Užhorodu sa na Slovensku usadila a pod Tatrami sa začala písať nová kapitola jej života.

Iuventa ju lámala dlhšie

Tetyana prišla do Iuventy v januári 2010 po takmer dvojročnom vábení michalovského klubu.

Vtedy iba 20-ročná mladučká ľaváčka zaujala trénerov počas prípravných súbojov, ktoré v tom období hrávali Michalovčanky proti jej materskému HK Karpaty pomerne často.

„Viackrát ma po nich oslovili tréneri Dušan Daniš s Petrom Szöllösim, aby som prestúpila do Iuventy. Ja som však dala prednosť Ľvovu. Keď sa Halyčanka po čase rozpadla, ponuka z Iuventy prišla opäť a tentoraz ma už zlomili,“ rozhovorila sa pravá spojka, ktorá dokáže zahrať aj na krídle.

Do Michaloviec, ktoré sú od Užhorodu vzdialené približne 40 km, prichádzala s menšími obavami.

„Prvýkrát ma totiž čakalo zahraničné angažmán. Po príchode mi však veľmi pomohli krajanky Viktoria Škľaruková, Julka Bachyrievová a Saša Krebsová, ktoré v tom čase v Iuvente pôsobili. Vďaka nim som sa oveľa rýchlejšie a ľahšie adaptovala v novom prostredí,“ spomínala na svoje slovenské začiatky.

Vtedy ešte pod dievčenským menom hrajúcej Trehubovej ani na um neprišlo, že u západných susedov pobudne tak dlho a zostane tam aj žiť.

„Keď bola moja kariéra ešte len na začiatku a hrala som na Ukrajine, plánovala som, že raz chcem ísť hrať za hranice. Ale že sa mimo svojej domoviny usadím natrvalo, tak to som rozhodne nečakala.“

Nikdy neriešila, čo je viac

Sympatická hádzanárka, ktorá už viackrát na turnajoch ovládla kategóriu

Najkrajšia hráčka sa okamžite po príchode k Laborcu stala oporou žlto-modrých a výraznou mierou sa podieľala na zisku mnohých trofejí.

V novej krajine sa rýchlo udomácnila, naučila sa výborne rozprávať slovensky a v máji 2014 získala aj naše občianstvo, vďaka ktorému môže obliekať dres s dvojkrížom na prsiach.

Na koľko percent sa už cíti byť Slovenkou?

„Fuu, zákerná otázka. Nikdy som neriešila, či som viac Slovenka alebo Ukrajinka. Jasné, že stále budem charakterom Ukrajinkou, lebo v tejto krajine som sa narodila. Na život na Slovensku som si však už zvykla a cítim sa tu dobre. Ale vôbec neriešim, čo som viac,“ skonštatovala 29-ročná najskúsenejšia hráčka Iuventy.

V srdci Európy našla aj lepšie životné podmienky ako na Ukrajine. U našich východných susedov vládne oveľa väčšia chudoba, navyše v posledných rokoch tam ľudí straší vojna.