Pondelok, 25. január, 2021Meniny má Gejza

FC Tatran Prešov ani na piaty pokus doma druholigový zápas nevyhral

Sportnet|Publikované 7. okt 2002 o 22:00

Prešov Tretiu prehru na domácom trávniku zaknihovali do druholigových análov futbalisti Tatrana Prešov. Prvú pod vedení trénera Jána Molku. Práve

pod jeho vedením tatranci prekvapujúco vyradili nedávno v Slovenskom pohári prvoligový Trenčín. Po výkone, ktorí diváci ocenili a ktorý dával nádej na zlepšenie klímy v mužstve a výkonnostnom vzostupe. Následne v druholigovom súboji Prešovčania síce na Gemeri nepochodili, keď päť minút pred koncom inkasovali sporný gól. Vtedy zeleno bieli bojovali do samého konca v snahe zaratovať aspoň remízu. Prišiel však domáci zápas s Nitrou a diváci, ktorých v porovnaní s pohárovým duelom s Trenčínom prišlo do hľadiska už o polovicu viac sa nestačili čudovať. Výkon prešovského mužstva bol na nepoznanie. Zarážal hlavne spôsob, akým tatranci rovnako slabej Nitre podľahli. Nemyslíme tým len chybu pred rozhodujúcim gólom. Hovoríme o tom, čo s pribúdajúcimi minútami ľuďom v hľadisku doslova "drásalo nervy". Futbalisti v zeleno bielych dresoch sa totiž po trávniku pohybovali akosi mdlo, bez patričnej zápasovej iskry, o agresivite v osobných súbojoch ani nehovoriac. Kde kto si kládol otázky: Takto sa bojuje o body? Takto bojuje mužstvo, ktorému po zostupe z najvyššej futbalovej súťaže do druhej ligy celkom reálne hrozí pád ešte hlbšie? Takýmto prístupom chcú hráči podržať nového, v poradí už tretieho trénera v tejto sezóne, prezidenta klubu, ktorý vyslyšal hlas hráčskej kabíny? Súdiac podľa predvedenej hry, v sobotu pádnu odpoveď by asi samotní aktéri hľadali ťažko. Faktom je, že z Prešova zutekalo, čo ešte futbal hrať vedelo. Napriek tomu ostalo v Tatrane zopár šikovných hráčov. Viac podľa nás ale tých, ktorých výkonnostný zenit nesiaha na druholigové trávniky. Kto už raz nemá danosti na súťaž v ktorej hrá, lebo lepších jednoducho niet, mal by futbalové mínusy nahrádzať zvýšenou bojovnosťou. Veď dnešní diváci sú vďační už aj za to, keď hráči na ihrisku poriadne behajú, keď sa pokúsia ohroziť súperovu bránu streleckým pokusom. Hoc aj ako nepresným... Aspoň v Prešove určite. Neodpustia však lajdáckosť, benevolentný prístup, neochotu bojovať za klubové farby. A FC Tatran Prešov, klub s najstaršou históriu na Slovensku si predsa zaslúži, aby tí, ktorí jeho dres obliekajú, si túto možnosť vážili. A dali ju najavo, ak už nie brilantným futbalovým umením, tak aspoň charakterom, ctižiadostivosťou, prístupom k zápasom, aby diváci mali ilúziu, že aktéri vskutku žijú klubom, ktorý im poskytuje akú takú obživu. Je naozaj už najvyšší čas pristupovať ku každému zápasu rovnako vážne a rovnako zodpovedne. Zastávame totiž názor, že ak by boli tatranci len spolovice odviedli to, čo v pohárovom súboji s Trenčanmi, riadky v tomto duchu by vôbec nemuseli uzrieť svetlo sveta.

Autor: Sportnet

Súvisiace články

© Copyright 2021 | Športnet, s.r.o.