Štvrtok, 21. január, 2021Meniny má Vincent

Dres dostal, loptu si daroval sám

Sportnet|Publikované 22. dec 2008 o 23:00

TOMÁŠ PETRO, tomas.petrokorzar.skHavrillovi sa pri rozlúčke z ihriska nechcelo odchádzaťn Už pred stredajším stretnutím 5. kola skupinovej fázy

TOMÁŠ PETRO, tomas.petrokorzar.sk

Havrillovi sa pri rozlúčke z ihriska nechcelo odchádzať

n Už pred stredajším stretnutím 5. kola skupinovej fázy Pohára UEFA medzi FC Portsmouth a SC Heerenveen sme informovali, že v podaní košického rozhodcu Richarda Havrillu bude tento duel premiérový na anglickej pôde v pozícii hlavného rozhodcu a zároveň i posledným na medzinárodnej scéne. Po šiestich rokoch v štruktúrach UEFA a FIFA sa teda lúčil s medzinárodným futbalom. A napriek počiatočnej nervozite mu rozlúčka vyšla na jednotku. Svedčí o tom pochvala oboch trénerov i tureckého delegáta UEFA. Rovnako si ju zaslúžili i jeho asistenti Marián Ružbarský a Vlastislav Laskovský (náhradný bol Ján Tomčík).

Na 17. december 2008 asi tak skoro nezabudnete. S akými pocitmi ste schádzali z ihriska vo Fratton Parku?

- Posledných desať minút bolo smutnejších. Keď som poslednýkrát fúkol do píšťalky, ešte raz som sa poobzeral dookola po tribúnach a koniec. Chlapci mi vraveli, že sa mi nechcelo ísť dole z ihriska.

Chceli ste si ešte vychutnávať skvelú atmosféru v Portsmouthe?

- Určite, bola perfektná. V podstate ako na všetkých štadiónoch v Anglicku. Cestou do šatní mi zablahoželali k výkonu obaja tréneri. Na domácej strane donedávna hráčska legenda Tony Adams, na hosťujúcej strane známy Nór Trond Sollied. Obaja vyzdvihli môj výkon a poďakovali sa. V šatni rozhodcov som si na pamiatku urobil posledné zábery v medzinárodnej kabíne rozhodcov.

Lepší zápas ste si na rozlúčku asi ani nemohli želať...

- Tak to určite. Či už z pohľadu správania hráčov obecenstva, alebo spomínanej celkovej atmosféry na anglickom štadióne. Bolo to niečo úžasné. Takúto rozlúčku by som zaželal každému dobrému rozhodcovi.

Ako vyzeral váš posledný zápasový deň pod hlavičkou UEFA a FIFA?

- Ráno som si s kolegami dal klasické anglické raňajky - teda vajíčka, šunka, syr. Mám ich veľmi rád. O desiatej bol na programe bezpečnostný míting. Po ňom sme sa presunuli do centra Portsmouthu, kde sme navštívili veľký námorný prístav. Zobrali nás na prehliadku lode Victoria, ktorú postavili v roku 1752. S obrovskou výzbrojou to bola pýcha anglického námorníctva. Prešli sme všetky podlažia. Zaujímavosťou bolo, že kým sme my boli oblečení v kabátoch, lebo bolo dosť chladno aj na nohy, možno okolo dvoch stupňov, sprievodca-námorník, ktorý nás sprevádzal, mal krátky rukáv... Potom sme si dali klasický cestovinový obed a išli sme späť. Pred zápasom som si teda dobre odpočinul, nasledovala dobrá káva a išli sme na 'mač'.

Mohli ste zaspať pred súbojom? Nič sa vám nepreháňalo hlavou?

- Ak mám pravdu povedať, bol som dosť nervózny, ale to už bolo priamo úmerné s blížiacim sa začiatkom zápasu. V zásade som však bol v pohode.

Mimochodom, domáca strana vedela, že je to váš posledný duel na medzinárodnej scéne?

- Myslím si, že nie. Vedel o tom len úzky okruh ľudí. Delegáti stretnutia, človek, ktorý nás mal na starosti a sprevádzal nás. Myslím si, že niektorí funkcionári to určite vedeli, ale tento moment sa nejako nevyzdvihoval do popredia.

Preto je asi zbytočné pýtať sa, či vám pripravili nejaké prekvapenie - darček na koniec kariéry...

- Možno nimi boli dresy. Zväčša rozhodca dostane jeden dres na pamiatku. Mimoriadne som ich dostal tentoraz dva. A darovali mi aj loptu z posledného zápasu, aby mi ho pripomínala. No, darovali... Sám som si zabezpečil darovanie (smiech). Po poslednom hvizde sa lopta, s ktorou sa hralo, dostala automaticky ku mne a už som si ju nenechal vziať. Prišiel usporiadateľ na hraciu plochu po loptu a povedal som mu, že túto mu nedám, ale si ju ponechám, lebo to bol môj posledný zápas. Len sa zasmial. Samozrejme, neskôr za nami prišiel predstaviteľ klubu a povedal, že si ju môžem pokojne nechať. Vynašiel som sa.

S čím vás vyprevádzala z domu rodinka?

- Aby som si tento zápas užil.

Žiadny talizman pre šťastie?

- Nie, nič také nemám vo zvyku. Rozlúčili sme sa, ale boli radi, že končím. Je to dosť náročné. Nie sú to len tri dni v týždni, ale ďalší deň balenia a deň vybaľovania. Je veľa povinností okolo takýchto zápasov. Človek nie je tri dni vo firme a už to cítiť. Boli radi, že budem mať viac voľna a času. Musím však priznať, že po celý čas bola rodina mojím najväčším fanúšikom a tešila sa so mnou.

Domáci vyhrali jednoznačne 3:0 (2:0). Aj takýto priebeh vám na záver uľahčil rozhodovanie. Aký bol samotný zápas?

- Priebeh však nebol až taký jednoznačný. Naopak, bol dosť vyrovnaný. Až do 40. minúty boli šance na oboch stranách. Potom domáci útočník Crouch v priebehu dvoch minút strelil dva góly. Za stavu 2:0 mali hostia vyloženú príležitosť na zdramatizovanie stretnutia, keď išli sami na brankára. Nevyužili ju a v nadstavenom čase Hermann Hreidarsson upravil na 3:0. Treba povedať, že oba tímy hrali uvoľnene a otvorene. Ukázal som len jednu žltú kartu v 70. minúte hosťujúcemu Väyrenynovi za zákrok na Croucha pri autovej čiare. Bol to jediný zákrok, ktorý sa vymykal z celkového priebehu.

Aké hodnotenie mal pripravené delegát zápasu, ktorý mal na starosti rozhodcov?

- Bol ním Turek Muhitin Bosan a bol s mojím výkonom spokojný. Nemal žiadne výhrady. Pochopiteľne, keby to nebol môj posledný zápas, tak by sme sa venovali viac rozboru zápasu. Hodnotenie ešte nemám, takže ani neviem, akú známku som dostal. Zaujímavosťou bolo, že delegátom zápasu bol Švajčiar Peter Gilliéron. Pri večeri sme tak rozobrali oba pamätné zápasy Švajčiarsko - Turecko (2:0) a Turecko - Švajčiarsko (4:2) v pamätnom dvojzápase play off o postup na MS 2006, keď emócie v odvete prerástli do bitky medzi hráčmi. Vo Švajčiarsku som bol náhradným rozhodcom a na čiare bol aj Marián Ružbarský. Zápas viedol Ľuboš Micheľ.

Tak ste mohli hneď rozobrať i tretí vzájomný zápas v skupine A na EURO 2008 v Rakúsku a Švajčiarsku, kde domáci podľahli Turkom 1:2.

- Aj ten. Zhodou okolností tiež ho viedol Ľuboš Micheľ. Najviac sme sa venovali prvému duelu, ktorého som bol priamym aktérom. Pán Gilliéron si ma pamätal, lebo v tom čase som bol dvakrát vo Švajčiarsku po sebe a on je navyše generálnym sekretárom Švajčiarskej futbalovej federácie. Tiež ma pochválil a môj výkon ohodnotil ako veľmi dobrý.

Ako ste s kolegami oslávili rozlúčku? Pripili ste si na vašu kariéru?

- Pred večerou sme si dali grapu ako aperitív a potom sme si dali fľašu šampanského.

* * *

HAVRILLA NA MEDZINÁRODNEJ SCÉNE

n Prvý zápas?: duel 17-ročných Chorvátsko - Dánsko v roku 2003

n Posledný zápas?: stretnutie 5. kola skupinovej fázy Pohára UEFA FC Portsmouth (Ang.) - SC Heerenveen (Hol.) v roku 2008

n Medzinárodné zápasy?: okolo 60

n Najkrajší štadión?: Allianz Aréna v Mníchove

n Najlepší trávnik?: Arsenal Londýn. Platí to nielen pre staré Higbhury, ale i pre nový Emirates Stadium.

n Najlepšie publikum, atmosféra na štadióne?: Arsenal Londýn

n Najpohodovejší hráč? Ronaldinho. Z neho priam sála radosť z futbalu.

n Najnepríjemnejší hráč? Meno si nepamätám, no bol to Škót, ktorého som vylúčil vlani v Göteborgu v zápase s Dunfermlineom.

n Najväčší frajer medzi hráčmi? Beckham. Bol som štvrtým rozhodcom na zápase Chorvátsko - Anglicko. Nenechal si vysvetliť základné pokyny k tomu, kde sa môže pripravovať a rozcvičovať. Vždy chcel prechádzať cez chorvátsku technickú zónu. Pritom je jasne dané, že ak je to možné, treba využiť priestor poza striedačky. Je to aj kvôli zbytočným provokáciám a podobne.

n Ktorý moment vám najviac utkvel v pamäti, na ktorý nikdy nezabudnete?: Mohol som byť priamo prítomný na viacerých najznámejších štadiónoch, no neopakovateľnú atmosféru mali zápasy na barcelonskom Nou Campe a milánskom San Sire.

n Najúsmevnejší zážitok?: Bolo ich viac. V predkole Pohára UEFA som v roku 2003 viedol duel Shirak Gyumri (Arm.) - Nordsjaelland (Dán.) 0:2. Počas hry sa ku mne na hraciu plochu dostala náhradná lopta. Nemal som možnosť vyhodiť ju z ihriska, tak som si ju zobral k sebe a 30 sekúnd som s ňou behal. Delegát mi po zápase povedal, že také niečo ešte nikdy nevidel. Ja som mu na to odvetil: "Ani ja."

Nedávno po zápase Ligy majstrov na San Sire Inter Miláno - Werder Brémy prišiel za mnou domáci tréner José Mourinho a povedal mi, že mám odkázať Ľubošovi Micheľovi, že pískal dobre. V dobrej nálade som sa opýtal, aký som bol ja. Smial sa, vraj najlepší...

Určite nezabudnem na trénera Martina O´Neilla, ktorý si v technickej zóne hrá svoje vlastné zápasy. Veľmi emotívne ich prežíva. Ešte som nevidel, aby mal niektorý tréner obuté na zápase 'šrubováky'. Ktovie, či pod teplákmi nemal kompletný futbalový výstroj. Jeden čas to totiž vyzeralo tak, že zo seba zhodí tepláky a vybehne na ihrisko...

n Najhorší zážitok?: Hodnotenie delegáta, bývalého rozhodcu Andersa Friska zo Švédska. Podľa mňa si vymýšľal a nebol korektný. Bolo to po zápase Taliansko - Slovinsko hráčov do 21 rokov v októbri 2005.

n Najlepší rozhodca?: Ten, čo nerobí chyby.

n Bola nejaká chyba, ktorú ste si dlhšie vyčítali a nemali možnosť sa k nej vyjadriť, resp. brániť sa? Našla by sa nejaká?: "Práve v spomínanom zápase 21-tiek nastala jedna problematická situácia, ktorú som nakoniec riešil správne, ale pri hodnotení delegáta to nebolo vôbec zohľadnené. Odpískal som nepriamy voľný kop, zabudol som na to a bol z neho priamo dosiahnutý gól. Najprv som gól uznal a vzápätí som ho zrušil a nariadil kop od brány. Samozrejme, hra sa medzi tým nezačala. Ihneď som si následne uvedomil svoju chybu. Práve tento moment mi vyčítal Frisk, hoci futbal som nepoškodil.

n Ktoré mesto na vás urobilo najväčší pozitívny dojem?: Nórsko, ako krajina. Bergen bol veľmi pekný, jedno z najkrajších miest, aké som videl.

n Ktoré mesto vo vás zanechalo najhoršie spomienky?: Na vzhľad bol určite najhorším zážitkom Gyumri v Arménsku. V roku 1988 tam bolo jedno z najničivejších zemetrasení na svete, ktoré si vyžiadalo okolo 50 000 obetí. Vyzeralo to tam strašne, ako po vojne.

n Mali ste sen, ktorý sa vám nepodarilo splniť? Mal som veľkú šancu dostať sa do II. skupiny rozhodcov UEFA, no vzhľadom na hodnotenie pána Friska sa mi to nepodarilo. Jedno horšie hodnotenie a nie je šanca postúpiť.

* * *

Tešil sa i domáci ženský tím

Manželka Richarda Havrillu - Miriam - mala z poslednej nominácie svojej polovičky radosť. "Rozhodovať v Anglicku je snom azda každého rozhodcu. Rišo dostal takýto zápas na koniec svojej kariéry a všetci sme sa z toho tešili," povedala Miriam Havrillová, ktorá s dvoma krásnymi dcérami, 15-ročnou Saškou a 18-ročnou Miškou boli veľkými fanúšikmi svojho manžela, resp. otca. "Keď sme sa dozvedeli o nominácii do Portsmouthu, veľmi sme sa zaradovali. Všetky tri sme ho objali, zablahoželali mu a dali mu pusy. Vlastne takýto rituál bol po každej nominácii vonku. Dievčatá mu veľmi fandili."

Ako ste prežívali posledný zápas? "Vyhľadali sme si na internete, kam ide pískať, aby sme vedeli, v akej úžasnej atmosfére bude rozhodovať. Bolo na ňom vidieť, že bol vo väčšom očakávaní, ako inokedy. Zaželali sme mu veľa šťastia, aby si duel užil a aby naň mal pekné spomienky. Myslím si, že sa mu vydaril - neurobil žiadnu väčšiu chybu, chválil atmosféru, takže dobre to dopadlo."

Miriam Havrillová na svojho manžela prezradila, že z každého mesta, resp. krajiny priniesol domov nejaký darček. Inak to nebolo ani z posledného stretnutia. "Stále doniesol nejaké prospekty a cez ne sme spoznávali krajiny, kde bol. Na pamiatku dostal vždy nejaký dres. Dievčatám priniesol sladkosti a mne fľašu portského vína. Chutí mi a Rišo vie, že mi ním urobí radosť," dodala M. Havrillová.

Autor: Sportnet

Súvisiace články

© Copyright 2021 | Športnet, s.r.o.