Streda, 28. júla, 2021Meniny má Krištof

Do Nemecka so strieborným odkazom z Petrohradu a s výhľadom na olympijské Salt Lake City

Sportnet|26. apr 2001 o 00:00

Ján Filc je po Júliusovi Šuplerovi, Jozefovi Golonkovi a Jánovi Šterbákovi štvrtým trénerom v histórii samostatnej slovenskej hokejovej reprezentácie. Okrem toho, že zapadol do „J“ tradície na začiatku krstných mien svojich predchodcov, sa od nich odlíšil



pozoruhodnou medailovou efektívnosťou. S dvadsiatkou získal v roku 1999 v kanadskom Winnipegu bronz a po premiére s áčkom v Petrohrade ho s jeho striebornou partiou okolo kapitána Šatana vítali desaťtisíce nadšených fanúšikov až do rána. Otvorená hlava presadzuje otvorený systém pri tvorbe reprezentácie, čím sa výrazne rozšíril okruh adeptov na najcennejší dres. Po vlaňajšej senzačnej účasti vo finále rapídne stúpol záujem o slovenských hráčov v zahraničí a zároveň aj záujem hráčov o slovenský reprezentačný dres, z čoho pre J. Filca pred MS v Nemecku vyplynuli zákonite i kontrastné príjemno-nepríjemné problémy.

Striebro z predchádzajúceho svetového šampionátu v Petrohrade má aj nevďačný lesk. Fanúšikovia vás chtiac-nechtiac vyprevádzajú s odkazom obhájiť medailu, mnohí by dokonca radi zosadili Čechov z trónu. Vy prezentujete triezvejšie ciele?

„Po úspechu vzniká vždy určitý problém, keď sa očakáva, že sa zaradíme na podobnú pozíciu a zopakujeme podobné výkony. A to je dobre, tak to má byť. My vnímame situáciu tak, že do Nemecka ideme na nový turnaj, ktorý je do veľkej miery postavený na nových mužstvách s inými hráčmi.“

Neobávate sa rozsiahlych zmien v slovenskom tíme oproti vlaňajšku?

„Je to určite pozitívne. Svedčia o tom, že hráči na vysokej výkonnostnej úrovni hrajúci kdekoľvek na svete majú záujem vstúpiť do národného tímu, aby sa prezentovali kolektívnym výsledkom i individuálnymi výkonmi. Nezvyknem hovoriť o nejakých konkrétnych výkonnostných cieľoch. Cieľom je vždy vyhrať. V každom najbližšom zápase, vyhrať skupinu, vyhrať celý šampionát. Z tohto rýdzo športového cieľa treba vychádzať. Pokiaľ sa to naplní alebo sa k tomu priblíži, považujem to za pozitívne. Ak niečo nevyjde na prijateľnej úrovni, keď sa urobilo maximum v hre, v prístupe i vo všetkom okolo tímu, aby sa hralo čo najlepšie, a v nejakom rozhodujúcom zápase to jednoducho nevyjde, tak to treba brať ako športový osud. Samozrejme, ak sa to zopakuje viackrát, stáva sa z toho športový neúspech.“

Pred rokom sme v Petrohrade začínali s Rakúskom, teraz nás v nedeľu v Norimbergu čaká prvý súper v našej B-skupine Japonsko. Ako na povestné „motorové myši“?

„Musíme od nich čakať obrovský tuhý odpor. Princíp ‘kamikadze‘ v nich jednoducho funguje. Hlavne pokiaľ vládzu, budú neúnavne jazdiť. Veď dnes sa korčuľuje už prakticky na každom japonskom ostrove. Japonci nám budú robiť všetko zle ako vlani Čechom a my sa musíme presadiť hokejovými kvalitami. Trpezlivo v útoku, v obrane neurobiť zbytočné chyby a nespanikáriť.“

Hneď na druhý deň nás čaká Rakúsko, ktoré nám v minulosti pripravilo nejednu krušnú chvíľu. Vy ste trénovali dva roky vo Viedni, informácie vám zrejme nechýbajú.

„Našich susedov naozaj poznáme dosť dobre. Rakúsky hokej prechádza momentálne zmenami. V tíme budú mať určite niekoľko legionárov, výborného brankára Divisa, ktorý chytá vo švédskom Leksande. V každom prípade je však náš hráčsky potenciál výrazne lepší a mali by sme sa presadiť bez straty kvetinky.“

Fíni budú v stredajšom záverečnom dueli v skupine nepochybne najťažším súperom.

„Vždy absolútne otvorená partia. Veľa bude závisieť od toho, ako nám vyjde začiatok, ako vstúpia do turnaja naši brankári. Chceme, aby sme do ďalšej eliminačnej fázy v Kolíne išli z prvého alebo druhého miesta. Aby sme mali možnosť pokojne sa pripraviť na ďalšie zápasy a aj v Kolíne sa umiestniť čo najvyššie. Nemusí sa totiž opakovať história, ktorá nám zahrala do karát minulý rok, keď sme postupovali z eliminácie zo štvrtého miesta a narazili sme na víťaza druhej skupiny USA. Tohto súpera sa nám podarilo zdolať možno práve preto, že dovtedy neprehral.“

Chápete štvrťfinále ako strategický zápas celého šampionátu, ktorý rozsekne celkový dojem na úspech alebo neúspech?

„Áno, je to špecifikum turnaja. Dovtedy sa odohrá množstvo stretnutí preto, aby z turnaja vypadlo zopár tímov, a potom sa v jedinom dueli zúži osmička na štvorku.“

Vaše kroky v príprave pred šampionátom signalizujú, že v nominačnej politike neuplatňujete nostalgický princíp minulých zásluh. Strieborní finalisti Kapuš a Hurtaj sa nedostali ani na úvodné sústredenie, Plavucha z Hreusom opustili reprezentáciu po prvej fáze prípravy so Švédmi. Nebudú vám chýbať ich skúsenosti?

„Aj skúsenosť je veľmi dôležitou súčasťou výkonu hráča na MS. Ale sú tam iné kľúčové faktory. Prvým je aktuálna športová forma, sebadôvera a vôľa presadiť sa, ísť vyššie. Ak hráč nenapĺňa túto predstavu v priebehu celého roka v klube, ťažko predpokladať, že to jednoznačne dokáže práve v záverečnom turnaji sezóny. Neznamená to však, že sa títo hráči do reprezentácie nevrátia. Spomínané mená však nemali vo svojich kluboch dobrú sezónu.“

Reprezentačný tréner býva spravidla najprísnejší pri hodnotení úrovne domácej Extraligy, z ktorej tiež čerpá potenciálnych reprezentantov. Boli ste spokojný?

„Ťažko hodnotiť našu ligu v jej prerode. Každý dobre vie o množstve problémov, ktoré gniavia klubových funkcionárov. Extraligu postihol hromadný odchod kvalitných hráčov od zahraničia. Nielen do Čiech, ale aj do nižších súťaží v Nemecku, vo Francúzsku. Tieto javy nikoho netešia a zákonite sa odzrkadlili na úrovni súťaže. Bol by som veľmi rád, keby v slovenskej reprezentácii mohol byť aj na svetovom šampionáte výraznejší podiel kvalitných hráčov z domácej súťaže. My musíme reprezentovať slovenský hokej ako celok, nielen slovenskú Extraligu. V súčasnej podobe rozmiestnenia kvality potom logicky dostávajú výrazne viac priestoru hráči pôsobiaci v zahraničných kluboch.“

Tréner českých majstrov sveta Josef Augusta sa pred šampionátom vyjadril, že ich nominácia do Nemecka ešte nie je zostavená s výhľadom na budúcoročnú olympiádu v americkom Salt Lake City, že majú ešte čas. Vy ste v práci so slovenskou reprezentáciou akcentovali olympijskú perspektívu už v letných kempoch v predchádzajúcich dvoch sezónach. Môže sa to ukázať ako naša výhoda?

„Skôr nevyhnutnosť. Diktuje nám to aj zásadný rozdiel oproti Čechom. My musíme v Salt Lake odohrať kvalifikačný predturnaj, oni majú postup istý. Dnes nikto nevie, aký slovenský tím vstúpi do predturnaja. Našou povinnosťou je preto pracovať na tom, aby sme na úvodnú fázu zostavili mužstvo v zásade z hokejistov európskych klubov. Je tiež možné, že niektoré tímy NHL nám uvoľnia aj zopár hráčov pred začiatkom oficiálnej olympijskej prestávky v NHL. Toto musí byť motív pre veľkú skupinu adeptov z Európy. Aj predturnaj znamená účasť na olympiáde, čo je základným zmyslom športu v európskom hokejovom ponímaní.“

V minulosti boli brankári najdiskutovanejšou témou slovenskej reprezentácie. Pamätný bol trefný postreh zo švédskej tlače, že útočníci Slovenska svojou kvalitou patria na MS A-kategórie, obrancovia do béčka a brankári až do céčka. Zmenilo sa to?

„Hm, ak si vezmeme ako kritérium záujem zahraničných klubov, tak veľmi nie. Výnimkou je trojica mladíkov Lašák, Staňa, Filc a niekoľko gólmanov v juniorskom veku. Keď porovnáme, že v NHL nastúpilo v tejto sezóne päť českých a šesť ruských brankárov, tak nevidno výrazný pozitívny posun. Na druhej strane Rybár podával v Slovane vyrovnané výkony, má navyše aj skúsenosti, čo je pre reprezentáciu priaznivý signál. Najväčším problémom v domácej Extralige je výkonnostná stabilita. Stále sa prejavuje, s výnimkou Slovana a čiastočne Liptovského Mikuláša, nedostatočná špeciálna príprava brankárov v kluboch. Pritom talentovaná záloha na Slovensku existuje – Križan, Kostúr, Hála, Pisár i ďalší.“

Vy musíte pri brankárskom poste čeliť aj osobným otázkam týkajúcim sa syna Róberta, ktorý sa tiež ocitol v reprezentácii.

„Príležitosť dostal na základe výkonov v kanadskej univerzitnej lige, kde chytá za University of British Columbia vo Vancouvri. V odbornom týždenníku The Hockey News ho pasovali za náhradníka na olympiádu v Salt Lake City. Iste, ako otec mám osobitnú radosť, keď sa mu darí, ale jediným kritériom ostáva jeho výkonnosť. S podobným problémom otec – syn sa musel vyrovnať tréner František Hossa, keď mal v reprezentácii syna Mariána, a zvládli to bravúrne.“

Zdedí tím na nemeckom šampionáte petrohradského ducha?

„Ťažko, lebo toto je iný mančaft, v ktorom oproti vlaňajšku budú chýbať určité osobnosti. Duch sa bude postupne vytvárať aj v závislosti od toho, ako sa nám podarí do turnaja vstúpiť. Verím, že naše kroky v príprave a najmä výber hráčov nám pomôžu vytvoriť okrem hokejovej štruktúry aj osobnostnú, ktorá bude predpokladom spriazneného ducha mužstva.“

Vizitka Jána Filca

Narodený: 19. februára v Bratislave.

Vzdelanie: Fakulta telesnej výchovy a športu UK, hokejové trénerstvo v kombinácii s angličtinou.

Hráčska kariéra: juniorská reprezentácia Československa – bronz na MEJ v Prešove 1972 i vo Švédsku 1973, Slovan, BEZ, Nitra.

Trénerská kariéra: mládežnícke tímy v Nitre, seniori Slovana (1989/90), Stadlau Viedeň (dve sezóny), slovenská dvadsiatka – bronz na MS 1999 vo Winnipegu, A tím SR – striebro na MS 2000 v Petrohrade.

Manželka Anna, dcéra Eva (21) je reprezentantka v modernej gymnastike. Syn Róbert (22) hokejový brankár na univerzite vo Vancouvri. J. Filc je riaditeľom a spolumajiteľom firmy Eurobal.

Záľuby: lyžovanie, tenis, turistika.

Súvisiace články