Deyl: Odpisovali nás, ale zomkli sme sa

Čo je preňho dôležitejšie, o druhý zisk trofeje sa zaslúžil naozaj plnohodnotne. Aj na ňom totiž ležala značná porcia ťarchy hájiť vo finále štít košickej defenzívy.

KOŠICE. Vlani nastupoval v play-off minimálne, v tomto ročníku pravidelne. Získal aj päť kanadských bodov a v semifinále proti Popradu si zapísal aj premiérový gól tejto sezóny.

Ukázali, že to vedia

Po skončení finálových bojov sa mohol unášať opojným pocitom šampióna. Ten zažíval už druhýkrát v kariére. "Minulý rok som v play-off veľa nehral. Teraz môžem povedať, že som si odkrútil dosť. Zranili sa potom aj dvaja obrancovia, takže sme to hrávali na štyroch-piatich bekov. Fakt som šťastný, že sme to dotiahli do víťazného konca po nevydarenom úvode sezóny. Odpisovalo nás množstvo ľudí, ale my sme sa zomkli a ukázali sme, že hokej hrať vieme," vraví R. Deyl.

Už nie je piatym kolesom

Ako už košický odchovanec naznačil, medzi titulmi je z jeho pohľadu dosť výrazný rozdiel, pretože tento pomáhal vybojovať i nad jeho výkonom stála a padala vidina víťazstva. "Keď ste len piate koleso na voze, nie je to také úžasné ako teraz, keď hrávate, ste tam, ste nasadzovaný a tréner vám verí. Je to naozaj skvelý pocit." Deyl síce odohral celú sezónu, takže v jej závere už nebol vyloženým "uchom", ale i tak, finále, to je niečo úplne iné, aj tlak je neporovnateľný so základnou časťou. Nelomcovala ním nervozita, keď nastupoval i v dôležitých momentoch v presilovkách či oslabeniach? "Samozrejme, nervozita vo finále bola. Som mladý chlapec, nemám ešte toľko odohrané. Padla však vhodením prvého buly. Keď vyšlo dobre prvé striedanie, tak to ustúpilo a môžem povedať, že sa hralo dobre."

Počúvali všeličo

Radkovi Deylovi, ako chlapcovi z Košíc, sa po tejto sezóne bude i v lete dobre chodiť po košických uliciach. Keď na nich postretáva známych, akiste ho za titul poklepkajú po pleci. Iné pocity na prechádzkach mestom musel zažívať v januári, keď vrcholila kríza mužstva, a to sa potácalo na siedmom mieste tabuľky... "Iste, počúvali sme vtedy všelijaké veci. Bolo však množstvo ľudí, ktorí nám priali a za to im ďakujeme, že nás podržali aj v ťažkých chvíľach."

Majstrovskú trofej si Radek poťažkal síce už vlani, ale to bolo v Skalici. Až tento rok sa podarilo dobyť extraligu v domovskej Steel Aréne. "Mal som na štadióne svojich blízkych, rodičov, priateľku. Videli ma s pohárom, je to krajšie, akoby to mali pozerať len v televízii. Doma pred toľkými divákmi sa lepšie oslavuje," potvrdzuje Deyl.