Demitra: Hanlon je skvelý chlap, kritiku si zaslúžime my hráči

Pavol Demitra na konci svojho posledného zápasu za reprezentáciu.
Pavol Demitra na konci svojho posledného zápasu za reprezentáciu. (Autor: SME - Vladimír Šimíček)
Ondrej Gajdoš|9. máj 2011 o 16:12

Pavol Demitra sa rozlúčil nakoniec s reprezentáciou víťazstvom nad Dánskom. Diváci mu v Orange aréne pripravili dojímavú rozlúčku.

PAVOL DEMITRA prišiel do mixzóny na trikrát. Vracal sa na ľad, neskôr do šatne. Fanúšikovia mu nadšene skandovali v zaplnenej Orange aréne. Veľký hráč sa neubránil slzám. Tretíkrát už prišiel bez dresu, ktorý hodil medzi divákov. Bol smutný, ale šťastný z reakcií fanúšikov, ktorí boli opäť úžasní.

Novinári sa rýchlo nahrnuli k Demitrovi. Pokojne odpovedal na každú ich otázku. V strede rozhovoru prechádzal okolo kapitán Fínov Mikko Koivu, keď zbadal Demitru hneď ho poklepal po pleci a úprimne mu zagratuloval k výhre nad Dánmi a aj k skvelej kariére.

Skvelá atmosféra vás dojala k slzám. Kedy ste naposledy plakali?

„Naposledy vo Vancouvri na olympiáde. Sú to neopísateľné chvíle. Chcem sa poďakovať ľuďom. Vytvorili nám úžasnú atmosféru aj teraz na konci, keď sme už nemohli postúpiť.“

Čakali ste, že vám budú ľudia fandiť, aj keď ste už prakticky nehrali o nič?

„Ľudia boli úžasní počas celého turnaja. Preto sme pristupovali do zápasu s Dánskom s tým, že chceme vyhrať. Ďakujem chalanom, že sa všetci pripravili na sto percent.“

S odstupom času, čo podľa vás rozhodlo o našom neúspechu?

„Zápas s Nemeckom. V ňom sme hrali veľmi dobre na konci, boli sme blízko vyrovnávajúceho gólu. Turnaj mohol byť potom úplne iný. Nič sa však už s tým nedá robiť, veľmi to bolí. Predstavoval som si rozlúčku s reprezentáciou inak.“

Viete si predstaviť, aká by bola atmosféra, keby ste postúpili do play off?

„Neviem, to sa ťažko opisuje.“

demitra_simicek_res.jpg

Ste rád, že vás manželka Majka prehovorila, aby ste neskončili skôr, ako ste plánovali?

„Som vďačný svojej žene aj rodine, že ma prehovorili. Najmä olympiáda vo Vancouvri ma posunula hokejovo inde. Keby nebolo mojej ženy, tak by som takú atmosféru nezažil.“

Keby sa dalo vrátiť čas, čo by ste spravili inak?

„Jednoznačne vylúčenia. Zbytočné fauly, ale to bolo preto, že každý chcel, mali sme byť viac uvoľnenejší.“

Nesie vinu na výsledkoch aj tréner Glen Hanlon?

„Je to super chlap. Kritiku si zaslúžime všetci, nehrali sme to, čo sme mali. Iba Laco Nagy môže povedať, že odviedol výbornú robotu.“

Marián Hossa s Mariánom Gáboríkom vás neprehovárali, aby ste ešte nekončili?

„Nie, rozhodol som sa. Chcem sa venovať rodine, mojim deťom. Možno sa prídem pozrieť niekedy na ne. Ale zo slovenského hokeja nechcem odísť. Určite pri ňom ostanem v Trenčíne, lebo hokej ide na Slovensku dole kopcom a to musíme zastaviť. Všetci to vidíme, že nám chýbajú talenty, či už v reprezentácii do osemnásť, dvadsať rokov. Mali by sme vrátiť niečo Slovensku.“

Viete si predstaviť, že by ste boli v budúcnosti manažérom ako Peter Bondra?

„Nikdy nehovor nikdy, ale toto sú špekulácie. Teraz si chcem hlavne oddýchnuť a pripraviť sa na jeden rok v Jaroslavli. Chýbajú mi veľmi deti, ich turnaje. Neviem, či budem hrať aj o rok, v Rusku sa mi veľmi páčilo, zatiaľ je však plán, že budem hrať už len rok.“

demitra_2_res.jpg

Poslednému zápasu chýbal váš gól...

„Šance boli, nepodarilo sa, ale nikdy som si nepredstavoval, že budem končiť v národnom drese vedľa takých skvelých hráčov ako Marián Gáborík a Marián Hossa.“

Zažili ste to prvýkrát. Je pravda, že doma sa hrá ťažšie?

„Ťažko povedať. Chýbali nám jednoduchšie góly. Dnes ste to videli, Zeďo dal náhodný gól a hneď sa hrá potom ľahšie. Prišlo to dosť neskoro. Celý turnaj nám to nemohlo padnúť a podarilo sa to až teraz, keď o nič nešlo.“

Kedy ste na šampionáte cítili najväčšiu bolesť?

„V posledných zápasoch s Čechmi a Fínmi. Veľa z nás nemohlo spávať, nepomáhali ani lieky na spanie.“

Budete sledovať majstrovstvá sveta do konca?

„Vôbec nie, od hokeja si chcem oddýchnuť. Ale tým nechcem povedať, že by som to nikomu nedoprial. Medzi Čechmi mám viacero kamarátov a titul by som im doprial, hrajú veľmi dobre. Nemám problém fandiť silnému tímu.“

Kedy ste mali z hokeja najväčšiu radosť?

„Tento rok a aj na olympiáde. Ale zažil som veľa skvelých rokov. Ešte v NHL v drese St. Louis, keď sme hrali s Mišom Handzušom, Lacom Nagyom a Ľubom Bartečkom alebo v Los Angeles s Višňom, či s Majom Gáboríkom v Minnesote. Na každý rok spomínam rád. Aj keď som sa napríklad v drese Vancouvru trápil, ale potom som sa chytil na olympiáde.

Máte obavy o budúcnosť slovenského hokeja?

„Mám, možno títo chalani ešte spravia úspech, ale potom to bude ťažké. Ako som povedal, nemáme talenty, hokej vôbec nenapreduje. Všetci ľudia vidia, že Slováci hokej milujú, dali sa za pár týždňov dokopy a fandili nám, aj keď sme nehrali dobre. Treba však pomôcť športu. Mali by k tomu pomôcť ľudia, lebo zatiaľ to smeruje ku katastrofe. Hokej je veľmi drahý šport, preto by bolo potrebné, aby sa do toho obul niekto zvrchu, ktorý vie zmeniť pomery a pomôcť mu finančne.“

Nachádzate sa tu: