Štvrtok, 21. január, 2021Meniny má Vincent

"Dedo tréner", športový dopisovateľ a človek, ktorý žije pre futbal Ján Klapáč slávi päťdesiatku

Sportnet|Publikované 22. dec 2002 o 23:00

Spišská Nová Ves - V čase, keď v rodine Klapáčov v Spišských Vlachoch v zime roku 1952 chystali vianočné darčeky pribudol do rodiny nový člen -

Janko.

S futbalom začínal o desať rokov neskôr v malej dedinke Kurimany, kde vtedy učili jeho rodičia. V roku 1962 Československo získalo v Chile striebro, keď vo finále podľahli Brazílii 1:3.

"Utkveli mi v pamäti mená Schrojf, Lála, Populhár, Novák, Masopust a ďalší. V televízii som videl, aký je futbal krásny a tak sa začala moja cesta za koženou," začína svoje rozprávanie oslávenec Ján Klapáč.

V roku 1965 sa Klapáčovci presťahovali do Spišských Vlách, kde Janko pod vedením trénera Uličného hral dva roky za tunajší dorast. Ako šestnásťročného ho zobrali medzi seniorov, ktorí hrali krajské majstrovstvá (dnešná III. liga).

"U nás v Spišských Vlachoch nebola nikdy núdza o kvalitných hráčov, hoci v posledných rokoch je to na zaplakanie. Mal som šťastie hrať spolu so skvelými hráčmi - Jozefom Repaským a Pavlom Mníchom, od nich som sa veľa naučil," rozmotáva klbko futbalových spomienok J. Klapáč, ktorý po dva a pol ročnom účinkovaní vo vlašanskom drese hral v máji 1971 výberový zápas v Trnave. Namiesto ponuky z Trnavy sa ozvali funkcionári z metropoly Spiša.

"Spomínam si na prvé dva majstrovské zápasy. Prvý sme hrali v Prievidzi. Po prvom polčase svietilo na ukazovateli skóre 2:0 v prospech domácich. Józsa znížil na 1:2 a šesť minút pred koncom som ľavačkou spoza šestnástky strelou do šibenice vyrovnal na 2:2. Bratislavský rozhodca Midriak predĺžil zápas o päť minút a z vymyslenej penalty sme prehrali 2:3. To bol na úvod poriadny šok, plakali sme ako malé deti," pokračuje Ján Klapáč.

Nezabudnuteľnými zápasmi pre mladého odchovanca zo Spišských Vlách boli zápasy Slovenského pohára. Po štvrťfinálovom víťazstve nad VSS Košice (rozhodoval rozstrel zo značky pokutového kopu), ktorý hrali v zostave Švajlen - Pivarník, Jutka, Bomba, Desiatnik, Štafura, Pollák, Daňko - Angyal, Strausz, Boroš sa v apríli roku 1972 predstavil na Spiši slávny Slovan Bratislava (tri roky predtým zvíťazil v PVP). V hľadisku sa vtedy tlačilo 8 tisíc divákov. Na spišskonovoveský trávnik vybehli také hviezdy, akými boli bratia Čapkovičovci, Zlochovci, Medviď, Hrdlička, Pekarík a ďalší. Ján Klapáč hral osobku na Pekaríka. V závere pamätného zápasu mal obrovskú šancu Juraj Tremko, ktorý išiel sám na brankára - nedal. V predĺžení Ladislav Móder čistým hetrikom rozhodol o víťazstve veľkého Slovana.

"Najkrajším obdobím v mojom futbalovom živote bola vojenčina v Dukle Prešov. Tréner Vojtech Malaga urobil z nás futbalistov, ktorí sa nebáli žiadneho súpera. Žiadna zábava, žiadne dievčatá - tvrdý tréning. A odmena? Za domáce víťazstvo resp. remízu vonku dva dni voľno, za výhru vonku tri dni voľna. Žiadne peniaze. Vo vojenskom drese boli mojimi spoluhráčmi Lipnický, Pavlovič, Kapolka, Chmura, Staňa a ďalší výborní futbalisti," spomína oslávenec.

Po vojenčine Ján Klapáč pôsobil ešte necelý rok v Spišskej Novej Vsi. V zostave Víttek, Leštiansky, Kessel, Herich, Hudáček, Gondoľ, Kotváči, Pavúk, Nagy, Urban, ale aj zásluhou bočných tlakov, nemal miesto. Trénerom bol súčasný kormidelník Spišiakov prísny, ale spravodlivý tréner Emil Bezdeda.

V lete 1975 nasledoval prestup do Rudnian, ktoré hrali krajskú ligu (súčasná III. liga). V baníckej obci sa zišla skvelá partia hráčov: Hudák, Steiner, O. Fabian, O. Dzurila, Hanuščin, F. Sopkovič, Herich, Ogurčák, Š. Kunzo, Ličák, M. Kapusta, P. Baluch, J. Fabian a ďalší. Päť sezón pôsobil Ján Klapáč v Rudňanoch, kde popri futbale sa postupne od robotníka prepracoval na funkciu banského normovača.

Po Rudňanoch boli ďalšou prestupovou, a ako sa neskôr ukázalo aj poslednou, stanicou Smižany. Tu sa zišli bývalí hráči Spišskej Novej Vsi - Penksa, Leštianský, Bigoš, Urich, Kuruc, Bodák, Slivoš. Futbal bol pre nich malina a hneď postúpili z II. triedy do I. A triedy.

Čas a roky nezastavíš. Jankovi Klapáčovi sa zhoršilo zdravie a vo veku 31 rokov ukončil futbalovú kariéru.

"Na futbal som nemohol zanevrieť. V roku 1980 som ukončil v Košiciach III. trénersku triedu, v roku 1994 v Bratislave kurz trénera II. triedy. Prvým pôsobiskom na poste trénera boli staré známe Rudňany, kde som mal na starosti žiakov, neskôr dorastencov. Nasledoval Odorín, dorast Tepličky (4 roky). V Spišskej Novej Vsi som trénoval I. žiacku ligu, potom mladší dorast a pôsobil som aj u seniorov v Jamníku," dodal na záver oslávenec Ján Klapáč, ktorého veľkou oporu je jeho manželka Mária. Spolu vychovali dve dcéry Táňu a Danu. V šľapajách "deda trénera", ako ho všetci doma volajú, raz budú možno kráčať jeho vnuci Matej a Patrik, fandiť im budú vnučky Miška a Mária.

Pre pretrvávajúce zdravotné problémy musel upustiť aj od trénerskeho remesla.

Od leta 2001 pozná futbalová verejnosť Janka Klapáča, ako dopisovateľa Spišského denníka KORZÁR. Spolu s Ivanom Jetšom a Dušanom Girbom tvoria trojlístok fantastických ľudí, na ktorý sa môžem vždy spoľahnúť, a s ktorými môžeme na tému futbal debatovať nie hodiny, ale dni.

A touto cestou chcem v mene redakcie Spišského denníka KORZÁR Jánovi Klapáčovi vysloviť srdečné poďakovanie za perfektnú, precíznu spoluprácu.

Ďakujem!

Autor: Sportnet

Súvisiace články

© Copyright 2021 | Športnet, s.r.o.