Danišová prehodila 70 m a trúfa si na finále ME

_novy|15. máj 2006 o 00:00

MARTINA DANIŠOVÁ Vek: 23 rokov Klub: Dukla Banská Bystrica

Výkon: slovenský rekord 70,97 (siedmy tohtoročný výkon na svete) Juniorská kariéra: strieborná na MS 2002, tabuľkovo druhá juniorka sveta 2001 a 2002

Seniorská: MS 2001 - 23. miesto (61,26), ME 2002 - 26. miesto (60,28)

Banskobystrická kladivárka Martina Danišová o dopingovom hriechu, zmene trénera aj priorít, šetrnosti a o göteborských ambíciáchTalent na pohľadanie. Kladivo jej už v osemnástich lietalo ako v rovnakom veku iba Poľke Skolimowskej, olympijskej šampiónke zo Sydney. V dvadsiatich však prišlo rázne precitnutie: prepadová dopingová kontrola jej v tele odhalila steroid nandrolon. Dva roky jej ruky namiesto rukoväte kladiva mačkali na masérskom stole svaly svojich kolegov z banskobystrickej Dukly.

Od lanskej jesene je slovenská rekordérka MARTINA DANIŠOVÁ späť v kladivárskej klietke. Začiatkom minulého týždňa v Novom Meste nad Váhom výkonom 68,95 m hravo splnila ostrý limit na európsky atletický šampionát a včera na vrhačskom mítingu v Kladne šokovala slovenským rekordom 70,97 m. Vzápätí si zlepšila osobný rekord aj vo vrhu guľou - 15,01 m.

Ešte občas masírujete?

Už vôbec nie. Iba maminu či brata.

Vás kto masíruje?

Dukla má niekoľkých fyzioterapeutov.

Tvrdí sa, že všetko zlé je na niečo dobré. Aj vám dvojročná nútená pauza prospela?

Určite. Telo si oddýchlo, aj myseľ. Psychicky som vyrovnanejšia a šport už neberiem tak smrteľne vážne ako predtým.

Aké máte dnes priority?

V popredí je zdravie a rodina. Overila som si, že by som sa vedela uživiť aj iným, ako športom.

Aj ste uvažovali vykašlať sa naň?

Hneď po správe o pozitívnom teste. Sprvu som nemala chuť vrátiť sa k atletike. Avšak keď mi Dukla vyšla v ústrety, už som si nepripadala taká stratená. Keby mi však nepomohla, asi by som už kladivo nehádzala.

Vrátili ste sa do atletiky, ale už nie pod vedením dlhoročného trénera Jozefa Cencera - mal rozchod súvis s dopingovým prípadom?

Nemal.

S čím teda súvisel?

Rozhodla som sa vyskúšať niečo nové. Usúdila som, že by mi prospel iný tréningový systém. A, zdá sa, že prospel.

Ako si s odstupom vysvetľujete pozitívnu dopingovú skúšku?

Ani po troch rokoch si to neviem s istotou celkom dobre vysvetliť. A nemám ani koho obviniť.

Už v devätnástich ste mali veľké ambície: snívali ste o prekonaní svetového juniorského rekordu a o prehodení nielen sedemdesiatky, ale dokonca 72 metrov. Boli to veľké oči alebo reálny cieľ?

Vtedy som si myslela, že sú to reálne méty. Aj pod vplyvom možno až príliš náročného tréningu.

Ako trénujete teraz pod vedením Jozefa Hanušovského?

Ináč. Zjednodušene povedané: menej, ale intenzívnejšie.

Hanušovský na rozdiel od Cencera však nebol kladivár, ale oštepár. Nie je to hendikep v technickej príprave?

Techniku, ktorú som sa naučila u predchádzajúceho trénera, som nemenila. Len sa ju snažím stabilizovať. Zvládnuť ju vo vysokej rýchlosti, ktorú viem v kruhu vyvinúť. Myslím si, že sa koordinačne zlepšujem. Potvrdzujú to aj zábery kamery, ktorú nosím stále so sebou. S technikou si dokážem poradiť aj sama. A v iných veciach, napríklad s posilňovaním, mi dobre poradí tréner Hanušovský, ktorý sa okrem mňa venuje iba oštepárovi Bokorovi.

Veľmi vám ušiel svet, kým ste pauzovali?

Svetový rekord sa posunul len o meter, ale rozšírila sa konkurencia. Výdatne pribudlo kladivárok, ktoré sú schopné hodiť za 70 metrov.

Hneď v druhých pretekoch sezóny ste splnili limit na európsky šampionát v Göteborgu. Čo to pre vás znamená?

Môžem s chuťou a bez nervozity súťažiť. Dodalo mi to pokoj. Potvrdením je slovenský rekord na vrhačskom mítingu v Kladne.

Ak chcete uspieť na európskom šampionáte, potrebovali by ste si však merať sily aj so svetovou elitou.

Aj to príde: koncom mája štartujem na Zlatej tretre v Ostrave a 4. júna v Barcelone. Už sa teším.

Aké sústredenia máte v pláne pred letným vrcholom?

My, vrhači, chodíme do cudziny len za teplom. V zime som bola dva týždne v Španielsku. V lete sa budem pripravovať už len doma. Zahraničné sústredenia by boli zbytočne vyhodené peniaze. Za dva roky, keď som nemala nijakú podporu, som si zvykla šetriť.

Na čo si trúfate na európskom šampionáte?

O ambíciách sa už vyjadrujem opatrnejšie. Napriek tomu: chcem byť minimálne vo finále.

Premiéry na vrcholných seniorských podujatiach ešte v juniorskom veku vám príliš nevyšli...

Vôbec ma to nestresuje. To, čo som prežila, ma psychicky posilnilo.

Najčítanejšie

Najnovšie

4 hod

24 hod

7 dní