Minulosezónny účastník najvyššej regionálnej súťaže riadenej Východoslovenským futbalovým zväzom a pred tým viac rokov štartujúci v III. lige sa prepadá hlbšie a hlbšie. Kde skončí?
VEĽKÝ ŠARIŠ. Jediný doterajší bod zverenci trénera Mariána Prusáka získali v prvom domácom zápase s Kračúnovcami (3:3).
V tom druhom minulú nedeľu začali tradične – veľmi rýchlo inkasovali od svojho súpera z Kežmarku, no potom celý zápas si nedokázali vytvoriť ani tlak, ba ani jednu situáciu, z ktorej by hrozili strelením aspoň vyrovnávajúceho gólu.
Mužstvo sa nevedelo nadýchnuť. Naopak, keď Kežmarčania zaútočili, tak viackrát to až príliš zaváňalo ich strelou do čierneho.
Jednoducho, domácim chýbala a chýba fazóna. O čom inom svedčia výprasky v Hanušovciach nad Topľou (1:4) a v Zamutove (0:5)?
Káder, káder...
Príčin je viacero, ale tá najhlavnejšia tkvie v kvalite hráčskeho materiálu, ktorý má na sebe veľkošarišský dres.
V tomto klube bolo viac rokov zvykom, že funkcionári na čele s dlhoročným predsedom Pavlom Heldákom a vedúcim mužstva Františkom Sabolom si pomáhali mladíkmi z neďalekého prešovského Tatrana a „prichýlili” ich najčastejšie na jednu sezónu.
Pred začiatkom tejto to však už tak nebolo a diery v kádri po odchode ôsmich hráčov zo základu (Pendrák, Adam, Sedlák, Jačišin, Štofko, Pekár, Kaperák a Šmalec, pričom deviaty – najlepší strelec klubu v sezóne Olejár sa do prípravy nezapojil) sa nepodarilo zaplniť.
Namiesto nich prišli mladí chlapci, ale z mužstiev, ktoré hrajú ešte nižšie, ako je V. liga. V 14-člennom kádri majú herné skúsenosti na rozdávanie akurát jeho kapitán stopér Vladimír Chovan a špílmacher Marián Kizák.
Biedu dokresľuje fakt, že tréner má k dispozícii len jediného brankára Jakuba Čoreja. Domáca liaheň je bezmála nepoužiteľná, resp. bez záujmu.
Družstvá dorastencov a žiakov v minulej sezóne takisto vypadli a majú hrať už len v II. triede oblastných majstrovstiev Prešov, no oba kolektívy ešte ani nezačali s prípravou na nový ročník…
Niet peňazí
„Vychádza nám to na boj o záchranu,“ skonkretizoval predseda FC. Prečo také smutné konštatovanie? „Ak nemáte peniaze, nemôžete robiť šport na zodpovedajúcej úrovni a my sme v takej situácii,“ odhalil celú pravdu.
Na tento rok nie je so sponzorom, ktorý je v názve klubu, ešte stále uzavretá zmluva. Po iné roky to tak nebolo.
V prvej časti roka si ako-tak pomohli 10–tisíc eurami od mestského zastupiteľstva. Lenže futbalový kolotoč si svoje vyžaduje pravidelne. Napríklad zaplatiť štartovné v súťaži.
To v novej, ktoré VsFZ určil na sumu 3 500 eur (za mužstvá dospelých a dorastencov), ešte Veľkošarišania neuhradili.
Marián Prusák, ktorý je piatu sezónu pri trénerskom kormidle FC Pivovar Šariš, naznačil, že radi by ešte doplnili káder o dvoch-troch skúsenejších hráčov: „Niežeby sme pre to nič počas prípravy neurobili, ale nebolo to a nie je jednoduché v takých ekonomických pomeroch, v akých náš klub funguje.“
„Tešiť“ ho môžu len informácie, že v podobných problémoch sú aj mnohé iné mužstvá, a to aj v súťaži, v ktorej „prusákovci“ štartujú.
O Damoklovom meči sa zvykne vravieť, že visí ako hrozba nad niekým alebo niečím. V prípade futbalu v mestečku pod zrúcaninami Šarišského hradu to už nie je len hrozba, meč sa pustil do práce.