Pogačar prekoná aj sedem titulov Armstronga, tvrdí expert. Na Tour si vybral svojho nástupcu

Viete, ako dlho trvá cesta z Barcelony do Paríža? V ponímaní Tour de France 21 dní, 3197 kilometrov a viac než 50-tisíc nastúpaných výškových metrov. 

Najrýchlejší na trase bol už piatykrát Tadej Pogačar, ktorý vyrovnal rekord v počte celkových triumfov. Slovinec od začiatku do konca dominoval v mnohých ohľadoch historickým pretekom.

Tour 2026 bola najrýchlejšia, najhorúcejšia aj nezvyčajne vyrovnaná. 

Sportnet vybral najzaujímavejšie momenty 113. ročníka slávnych pretekov. 

Dominancia Pogačara

„Tour de France 2026 bola ďalšou ukážkou jeho absolútnej nadvlády nad svetovou cyklistikou. Muž v žltom drese je najlepším jazdcom svojej generácie a s veľkou pravdepodobnosťou aj celej histórie," napísal o dominancii Tadeja Pogačara na Tour de France cyklistický expert Jacob Whitehead z The Athletic. 

Slovinský cyklista vyhral „Starú dámu" tretíkrát za sebou, od roku 2020 bol najhoršie druhý. Jeho prevahu v posledných rokoch dokázal narušiť iba Jonas Vingegaard (2022 a 2023). 

Pogačar si do Paríža doviezol náskok 6 minút a 26 sekúnd pred druhým Remcom Evenepoelom. Tour nevyhral nikdy s vyšším rozdielom. 

V tohtoročnej edícii dokázal vyhrať až päť etáp a trikrát bol druhý. Celkovo triumfoval na francúzskych cestách už 26-krát, čo je iba o deväť menej ako má rekordér Mark Cavendish. 

Až 17 dní (z 21) jazdil v žltom drese pre lídra poradia.

V 27 rokoch je najmladším päťnásobným víťazom Tour. Podľa Whiteheada raz zatieni štyroch velikánov cyklistiky, ktorí tiež vyhrali päťkrát a „je veľmi pravdepodobné, že Pogačar prekoná aj vymazaných sedem titulov Armstronga". 

O výhru ho neobrali ani toľko diskutované dopingové testy, ktoré musel absolvovať ráno o piatej pred štartom 15. etapy, a ani fakt, že jeho tím sa v poslednom týždni pre choroby a zranenia takmer celý rozpadol. 

„Päť víťazstiev je pre mňa niečo neuveriteľné. To by som sa neodvážil napísať ani do rozprávkovej knižky," vravel Pogačar, pričom na jednej knižke pre deti sa prednedávnom aj skutočne podieľal. 

„Som veľmi šťastný. Na Tour som štartoval po siedmy raz, vždy som skončil na pódiu a päťkrát som zvíťazil. Je to niečo výnimočné a teraz je čas si to užiť."

Nový Pogačar? 

Keď sa Pogačara pred koncom Tour reportér televíznej stanice TNT opýtal na jeho najobľúbenejšie momenty tohtoročných pretekov, nespomenul ani jedno zo svojich piatich etapových víťazstiev. 

Vybral si tímovú časovku, víťazstvo Isaaca Del Tora v 2. etape a tiež spoločný dojazd s Mexičanom na Alpe d'Huez v 20. etape.

Všetky tri tieto momenty majú jedno spoločné: Pogačara a Del Tora. 

22-ročný pretekár pri svojej premiére na Tour obsadil 3. miesto v celkovej klasifikácii a okrem toho získal aj biely dres pre najlepšieho pretekára do 25 rokov. 

Na úspechu má veľký podiel práve Pogačar. Hneď v úvode Tour mu pomohol k etapovému víťazstvu, dával na neho pozor, keď mal horšie dni a aj v 20. kráľovskej etape mu bol veľkou oporou.

Pri záverečnom stúpaní na Alpe d'Huez mu do poslednej chvíle pomáhal, aby v boji o pódium udržal náskok pred Francúzom Paulom Seixasom. 

„Možno veľa ľudí hovorí, že som Isaacovi pomohol k pódiu, no v prvom rade mi on spolu s tímom pomohli k žltému dresu. Pre mňa bolo dnes cťou pracovať posledné dve hodiny pre Isaaca," povedal Pogačar skromne. 

Od príchodu Mexičana do tímu UAE sa stali dobrými priateľmi a ich chémia pretrváva aj na ceste.

„Už nebudem pretekať príliš dlho,“ povedal Pogačar pre Eurosport v sobotu. „(Del Toro) má neuveriteľný potenciál aj talent stať sa mojím nástupcom.“

„Keď však budeš naozaj dobrý, rozdrvím ťa,“ dodal so smiechom Del Torovi.

Pád Vingegaarda (a ostatných)

Podľa vlastných slov prichádzal v životnej forme a po prvej etape sa obliekol aj do žltého dresu. Jediným vyzývateľom Pogačara v boji o žltý dres mal byť Jonas Vingegaard. 

Lenže už v 6. etape, prvej horskej, sa ukázalo, že Slovinec nemal tento rok súpera. 

Počas stúpania na Col du Tourmalet sa odpútal od všetkých súperov a v cieli získal na Vingegaarda takmer trojminútový náskok. 

Pred štartom 15. etapy zobudili dopingoví kontrolóri dánskeho cyklistu ešte o tri hodiny skôr ako Pogačara (2:00 ráno) a o niekoľko hodín neskôr Vingegaard spadol, zlomil si kľúčnu kosť a z Tour predčasne odstúpil ešte v druhom týždni. 

VIDEO: Pád Jonasa Vingegaarda na Tour de France 2026

Vingegaard nebol jediný, kto musel z Tour odstúpiť pre zranenie. Rovnaká katastrofa postihla aj Nemca Floriana Lipowitza počas individuálnej časovky v 16. etape. 

V 19. etape rezonovala aj nehoda Einera Rubia. Kolumbijčan nabúral zozadu do sprievodného vozidla tímu UAE Emirates, ktoré muselo prudko zabrzdiť, keď pod jeho koleso spadol z davu jeden z fanúšikov.

Rubio tvárou prerazil zadné sklo auta a s krvavými zraneniami putoval okamžite do nemocnice. Rany mu museli zašívať približne 20 stehmi. 

Kráľ šprintov nevyhral zelený dres

Až trikrát sa z víťazstva na Tour de France 2026 radoval belgický šprintér Tim Merlier. Skúsený pretekár triumfoval v hromadných dojazdoch v siedmej, ôsmej a dvanástej etape. 

Napriek zmene pravidiel, podľa ktorých získali nalepší šprintéri v cieli rovinatých etáp v bodovacej súťaži viac bodov ako v minulosti (70 namiesto 50), sa Merlier nezapojil medzi favoritov na zisk zeleného dresu a v horskej 15. etape odstúpil. 

Líder bodovacej súťaže bol Mads Pedersen, ktorý vyhral 4. etapu, no body zbieral prevažne na šprintérskych prémiách, vrátane tých, ktoré boli uprostred kopcovitých či horských etáp. 

Až v poslednom týždni sa do súboja o dres, ktorý až 7-krát získal Peter Sagan, zapojil čistokrvný šprintér Jasper Philipsen. Náskok Dána v závere ale už nedokázal stiahnuť. 

„Je to nádherný pocit. Splnil som si jeden z veľkých cieľov svojej kariéry," vravel pred príchodom do Paríža Pedersen. Majster sveta z 2019 získal zelený dres premiérovo v kariére. 

Nezlomný Carapaz

Do predposlednej etapy nebolo jasné ani to, kto získa bodkovaný dres pre najlepšieho vrchára. Na záver Tour si na neho urobil zálusk Richard Carapaz. 

Do hry sa zapojil po výhre vo štvrtkovej 18. etape, keď zaútočil z úniku na poslednom stúpaní dňa. Body zbieral aj v piatok, no tam ho o víťazstvo pripravil Pogačar a Ekvádorčan skončil tretí. 

Skvelú formu v treťom týždni zavŕšil druhou etapovou výhrou v kráľovskej etape s koncom na Alpe d'Huez. 

Jeho najväčším súperom o bodkovaný dres bol práve Pogačar, no pre neho to nebol cieľ. Carapaz nakoniec vyhral klasifikáciu vrchárov o 56 bodov. 

VIDEO: Zostrihy 20. etapy na Tour de France 2026

„Myslím si, že si ten dres zaslúžim, pretože som na tejto Tour de France bojoval zo všetkých síl. Bola to moja vysnívaná Tour de France," povedal skúsený jazdec.

Ako čerešnička na torte

Keď sa reportér Eurosportu pýtal Mathieua van der Poela na poslednú etapu Tour, holandský pretekár povedal, že vyhrať v Paríži je jedným z jeho snov. 

O niekoľko hodín neskôr sa sen stal realitou. 

Po útoku Pogačara v predposlednom stúpaní na Montmartre sa Van der Poel udržal. 

Pri poslednom prejazde dláždeného kopca si role vymenili a spoločne prišli v úniku až na cieľovú rovinku, pričom pelotón bol na dosah. 

„Bolo to ako sledovať detskú cyklistiku, ale na najvyššej možnej úrovni. Každý sa snažil útočiť, každý sa snažil niečo urobiť," hodnotil expert televízie TNT Adam Blythe. 

Van der Poel našiel v sebe ešte niečo navyše, zbavil sa Pogačara a dokázal finišovať aj pred prichádzajúcim balíkom šprintérov. 

V cieli lapal po dychu, opieral sa o zábrany a potreboval niekoľko minút na zotavenie. Neskôr priznal, že toto víťazstvo radí veľmi vysoko najmä preto, ako ho dosiahol.

„Bolo to ako čerešnička na torte," dodal k poslednej etape expert Matt Stephens, ktorý rovnako ako Blythe, označil záverečný diel tohtoročnej Tour za najlepší okamih pretekov. 

Konečné celkové poradie