Spočiatku sa chcel presadiť ako cyklista v akadémii Petra Sagana. Stal sa národným šampiónom na ceste aj na dráhe, no napriek tomu nevidel spôsob, ako sa týmto športom na Slovensku uživiť.

Tretry tak zavesil na klinec, ale zo sveta cyklistiky neodišiel. Presunul sa do pozície mechanika a po pôsobení pri slovenskej reprezentácii sa dostal do jedného z najlepších tímov na svete.

• Všetky informácie o Tour de France 2026
• Program a etapy Tour de France 2026
• Priebežné poradia jednotlivých dresov

V roku 2024 bol nominovaný na Tour de France a na najslávnejších pretekoch sveta sa staral o bicykle Jonasa Vingegaarda alebo Wouta van Aerta.

TOMÁŠ PERSON v rozhovore približuje zákulisie práce mechanika. Predstaví svoj deň na "Starej dáme" či si zaspomína na etapové víťazstvo Vingegaarda.

Vo vašej cyklistickej kariére ste reprezentovali žilinskú akadémiu Petra Sagana. Aké ste mali podmienky v klube svetového šampióna?

S príchodom Sagana sa zlepšilo najmä materiálne zabezpečenie. Mali sme k dispozícii oblečenie od značky Sportful, mechanické vozidlá aj bicykle.

Začali sme chodiť na kvalitnejšie preteky. Musím povedať, že v rámci Slovenska sme mali jedny z najlepších podmienok na rozvoj.

Aké úspechy sa vám podarilo dosiahnuť?

Moje úspechy neboli až také veľké. Za ten najväčší považujem štvrté miesto v poslednej etape pretekov Trophée Centre Morbihan v roku 2016, ktoré boli súčasťou juniorského Svetového pohára.

V tom istom roku som sa zúčastnil MS v cestnej cyklistike v Katare a na MSR v Žiline, ktoré boli tiež v roku 2015, som v pretekoch juniorov skončil tretí. Majstrom Slovenska som sa predtým stal ako kadet.

V dráhovej cyklistike som bol na majstrovstvách Európy aj viacerých medzinárodných pretekoch. Veľakrát som sa stal majstrom Slovenska.

Kedy padlo rozhodnutie, že sa už nebudete venovať aktívnej cyklistike?

Vekovo som posledný rok spadal do kategórie do 23 rokov. Prišiel čas, aby som sa rozhodol, či sa budem naplno venovať cyklistike, alebo pôjdem do školy a práce. Rozhodol som sa skončiť.

Nevidel som spôsob, ako sa cyklistikou uživiť na Slovensku. Nemal som motiváciu ani výkonnosť na to, aby som sa mohol posunúť ďalej.

Keď ste jazdili v kategórii do 23 rokov, dostávali ste peniaze?

Nie. Viac-menej to bolo na báze dobrovoľnosti. Kým som mal vášeň k cyklistike, tak som bicykloval, ale peniaze som dostal iba vtedy, keď som niečo vyhral.

Ako ste sa dostali na pozíciu mechanika vo World Tour tíme?

Nie je za tým žiaden príbeh, skôr išlo o zhodu náhod. Predtým som občas pomáhal ako mechanik v reprezentácii. Nerobil som mechanika sa plný úväzok. Pracoval som v cyklistických obchodoch a podobne.

Vtedy už pracoval pre Vismu Miklós Szabó a neskôr sa tam dostal aj Milan Lukáč, ktorého poznám dlhé roky. Ten mi dal kontakt na manažéra tímu.

Skúsil som im poslať životopis. Potom som prišiel na jeden testovací deň, kde ma vyskúšali a následne ma prijali. Najprv sme podpísali ročnú zmluvu a po jej uplynutí som pokračoval ďalej.

Dostávame sa práve k prebiehajúcej Tour de France. Ako sa rozhoduje o nominácii mechanikov a ktoré faktory sú rozhodujúce?

Vo Visme je osoba, ktorá robí celoročný plán pretekov pre realizačný tím. Tento plán sa robí už koncom predchádzajúcej sezóny, čiže niekedy v decembri. Na Tour idú vždy štyria až piati skúsenejší mechanici.

Okrem nich ide aj jeden nováčik alebo menej skúsený mechanik, ktorý je v tíme nový. Ten po minulé roky viac-menej pomáhal alebo umýval bicykle.

Tento rok išli na Tour štyria alebo piati mechanici, ktorí sú naozaj kvalitní. Do nominácie môžu zasiahnuť aj hlavný mechanik, športoví riaditelia a osoba, ktorá robí plán. Každý rok idú na Tour iní mechanici.

Pre cyklistov je Tour de France vrcholom sezóny. Sú tieto preteky najdôležitejšie aj pre mechanikov?

Sú to preteky, na ktorých sa musíme vysporiadať s väčším tlakom zo strany médií a zároveň cítime veľký tlak na to, aby boli výkony tímu čo najlepšie. Určite aj pre mechanikov je to vrchol sezóny.

Čo sa týka materiálu, na Tour zvyčajne pracujeme s novým materiálom alebo väčším množstvom, preto sú to náročnejšie preteky. Navyše, nastavenia jednotlivých bicyklov sa menia takmer po každej etape.

Boli ste ako mechanik aj na iných Grand Tour?

Vlani som bol na Gire, takže do zbierky mi chýba už len Vuelta. Bolo úžasné sledovať, ako v predposlednej etape získal Simon Yates ružový dres.

VIDEO: Zákulisie tímu po triumfe Simona Yatesa na Giro d'Italia 2025

Visma má svoj mládežnícky tím a tiež ženskú zostavu. Môžete byť povolaný aj na preteky, ktorých sa zúčastňujú tieto tímy?

Áno. Ako mechanici zastrešujeme všetky tri tímy. Preto sa náš program skladá z pretekov všetkých tímov. Neexistujú skupiny mechanikov, ktoré by cestovali iba s mužským, ženským alebo mládežníckym tímom.

Ako vyzerá bežný deň mechanika na Tour de France?

Po raňajkách ideme do kamiónu, kde začneme pripravovať bicykle na etapu. Nafúkame kolesá, skontrolujeme, či fungujú brzdy, preraďovanie a podobne.

Následne naložíme potrebné veci do mechanických áut, ktoré počas etapy idú za pretekármi. Dvaja mechanici idú do áut a zvyšok do kamióna.

Kamión nejde na štart etapy, ale mieri priamo do ďalšieho hotela. Mechanici, ktorí idú na etapu, vyrazia na štart v autách za autobusom s cyklistami.

V autobuse pretekári trávia čas pred štartom. Na miesto štartu prídeme hodinu až dve pred štartom, čiže sa dlho čaká. Tam im nachystáme bicykle aj trenažéry. Pitný režim zabezpečujú maséri.

Práca mechanika počas etapy nie je iba o bicykloch, robíme aj množstvo inej práce. Podávame fľašky, veci z batožinového priestoru alebo zapisujeme čísla pretekárov. Dá sa povedať, že asistujeme športovému riaditeľovi.

Najťažšia časť pracovného dňa sa začína po etape. Po jej skončení počkáme, kým všetci prídu do cieľa a naložíme bicykle. Jedno z áut môže ísť na hotel v predstihu. Tam umývame bicykle a sušíme ich.

Dvojčlenná skupina umýva bicykle, ďalšia štvorčlenná partia ich suší a upravuje ich nastavenie, ak je to potrebné. Zároveň kontrolujeme, či všetko funguje. Keď ide všetko podľa plánu, tak o desiatej oddychujeme.

Čo robia mechanici, ktorí sú v kamióne počas etapy? Je priestor sledovať etapu na televíznej obrazovke?

Ešte predtým, ako odídu z hotela, musia všetko pobaliť. Treba odpojiť vodu, elektrinu z kamióna a všetko poupratovať. Máme k dispozícii kamióny, ktorých bočné strany za rozťahujú, čiže aj to treba zbaliť.

Keď mechanici prídu do hotela v cieľovom meste alebo okolí, musia napojiť vodu a elektrinu a nachystať potrebné veci na umývanie. Niekedy už pripravujú kolesá a ďalší materiál na nasledujúcu etapu.

Mechanici v kamióne majú často viac práce, ako mechanici, ktorí sedia v mechanických vozidlách počas etapy. Musia nachystať všetko, aby sa druhá skupina mechanikov mohla pustiť do práce po skončení etapy.

Niekedy je toľko práce, že si stihnú pozrieť iba záverečné kilometre. Záleží aj od toho, aké dlhé je cestovanie na hotel. Niekedy je to štyri až päť hodín.

Keď je niektorý z bicyklov poškodený, cez noc musíme postaviť nový. Ak by sme to nestihli, cyklista musí ísť na rezervnom. Na pretekoch máme k dispozícii materiál, s ktorým môžeme postaviť niekoľko bicyklov pre každého.

Čo o cyklistovi musíte ako mechanik vedieť, aby ste mu prispôsobili bicykel tak, aby mu čo najlepšie sedel?

K dispozícii máme detailné údaje telesných proporcií každého cyklistu, čiže vieme mu bicykel postaviť tak, aby mu presne sedel. Taktiež potrebujeme vedieť, aký typ sedla preferuje a ďalšie informácie.

To, či je cyklista vrchár, časovkár, klasikár alebo šprintér, nie je pri skladaní bicykla dôležité. Nastavenie bicykla závisí najmä od profilu etapy. Pri horských etapách záleží aj od toho, či sú kopce prudké, alebo tiahlejšie.

Dostávate ako mechanik po skončení etapy, alebo pretekov spätnú väzbu zo strany cyklistov na vašu prácu?

Áno. Po každej etape športový riaditeľ diskutuje s pretekármi. Vtedy povedia, čo bolo zlé na bicykloch, ak dôjde k nejakému problému. Zároveň sa rozprávame s cyklistami o nastavení bicyklov na ďalšiu etapu.

Už pred pretekmi majú mechanici plán na každú etapu. Tento plán zahŕňa typ kolies, rozpätie prehadzovačky a podobne. Po každej etape o tom diskutujeme s cyklistami a zisťujeme, či s tým súhlasia, alebo nie.

Má mechanik na Tour priestor na to, aby si oddýchol od práce?

Áno, ale je ho veľmi málo. Keď zabezpečujeme zázemie v hoteli, tak si môžeme nájsť hodinu alebo dve na to, aby som si šiel zabehať alebo na bicykel. Ale nestáva sa, že by sme mali celý deň pre seba.

Ako trávi mechanik voľný deň na Grand Tour?

Prácou. (smiech) Podľa mňa sú voľné dni na trojtýždňových pretekoch pre mechanikov ešte horšie, ako dni, kedy sa preteká.

Bicykle pripravujeme ako počas súťažného dňa. Všetky bicykle vrátane rezervných sa umývajú a kontrolujú. Pozeráme sa na každú súčiastku.

Pomáha vám pri práci mechanika aj to, že ste boli aktívnym cyklistom? Viete lepšie pochopiť, čo od vás pretekári chcú?

Na základe osobných skúseností si myslím, že áno. Keď sa niečo pokazí, viem lepšie pochopiť, ako k tomu došlo a prečo sa to stalo.

Môže mechanik na pretekoch pomôcť cyklistovi z iného tímu? Tento rok jeden z vašich kolegov pomohol Isaacovi Del Torovi.

Často sa to nestáva, ale keď je to v danej situácii potrebné, môže. Osobne sa mi to ešte nestalo. Nedá sa povedať, že by sme ratovali iných cyklistov pri pádoch. Každý tím ratuje svojich a k tomu pomáhajú aj zdravotníci.

Majú hviezdni cyklisti ako Jonas Vingegaard alebo Wout van Aert špeciálne požiadavky k nastaveniu bicykla?

Nepovedal by som, že majú špeciálne požiadavky. Jonas ide na bicykli, ktorý dostane. Wout je väčší detailista. Ihneď cíti, keď sa mu nepozdáva tlak v kolesách alebo niečo s bicyklom nie je v poriadku.

Ako si spomínate na etapové víťazstvo Vingegaarda z roku 2024?

Veľmi dobre si na to pamätám. Vtedy som patril medzi mechanikov, ktorí zabezpečovali zázemie v hoteli. Všetci sme etapu pozerali v kamióne. Radovali sme sa, pretože to bol rok, keď mal Jonas ťažký pád. Veľmi nás to potešilo.

VIDEO: Etapové víťazstvo Jonasa Vingegaarda na Tour de France 2024

Je príprava mechanika na Tour v niečom odlišná, ako na iné preteky?

Nie, vnímame to ako ďalšie preteky. Na každé preteky sa pripravujeme veľmi svedomito. Samozrejme, po logistickej stránke, je to náročnejšie podujatie.

Súťažia mechanici aj medzi sebou, aby boli nominovaní na Tour?

Nie. Plán mechanikov je predstavený niekoľko mesiacov dopredu a nikto o tom nediskutuje. Môžeme povedať, že by sme chceli ísť na dané preteky.

Zodpovedná osoba to môže vziať do úvahy, ale tiež nemusí. Ak preferujeme nejaké preteky, tím sa nám zvyčajne snaží vyjsť v ústrety.

Máte nejaké obľúbené preteky?

Nemám preferované preteky, kde by som chcel ísť. Veľmi sa mi páčilo vlaňajšie Giro d'Italia, tak by som si to možno zopakoval. Určite by som prijal možnosť byť súčasťou Vismy na Okolo Slovenska.

Záleží výška mzdy mechanika od toho, ako sa darí tímu na pretekoch, na ktorých pracuje?

Nie. Odmeny za úspechy sa delia medzi všetkých členov tímu, bez ohľadu na to, či boli na pretekoch, alebo nie. Môžem povedať, že väčšia časť odmien ide medzi cyklistov a menšia časť ide medzi zvyšok tímu.

Dá sa povedať, že keď sa darí tímu, tak sa to trochu odrazí aj na výplate.

Je aj medzi mechanikmi zvykom, že prestupujú do konkurenčných tímov, podobne ako cyklisti?

Áno. Som tretí rok v tíme a každý rok niekto odišiel. Aj mechanici chcú zmenu alebo inde dostanú lepšie podmienky. Je to prirodzené. Ja som zatiaľ nedostal ponuku z iného tímu. Ani sa o to nesnažím. Vo Visme som spokojný.

VIDEO: Peter Velits hodnotí druhý týždeň Tour de France 2026

Okrem vás sú v tíme aj ďalší slovenskí mechanici Matej Červenka, Robert Malík, Miklós Szabó a cyklistka Viktória Chladoňová. Keď vám okolnosti dovolia, trávite viac času s krajanmi?

Je veľmi zriedkavé, že sa na pretekoch stretnem s iným Slovákom vo Visme. V tíme je množstvo ľudí a ten program je veľmi rozličný.

Často sa nestretávame, ale sú to veľmi príjemné chvíle, keď sa stretneme na pretekoch alebo na základni v Holandsku. Rozhovory sú v kamarátskom duchu, keďže sa poznáme už z minulosti.

Vaša práca je aj časovo veľmi náročná. Koľko času trávite s rodinou?

Keď idem na Grand Tour, tak mesiac nie som doma. Dá sa však s tým žiť. Približne šesť až sedem mesiacov ročne som odcestovaný. Určite to nie je práca pre niekoho, kto chce pracovať päť dní v týždni po osem hodín.

Po skončení sezóny máme približne mesiac voľnejší režim. Potom sa začína príprava na novú sezónu. Stretneme sa na základni v Holandsku, skladáme nové bicykle a v decembri sa už konajú tréningové kempy.

Ako dlho trvá poskladanie jedného cestného bicykla pre profesionála?

Je to individuálne, ale približne za tri alebo štyri hodiny vieme poskladať bicykel. Pri časovkárskom bicykli je samotný rám viac-menej totožný, ako pri cestnom.

Rozdielny je ten kokpit pre cyklistu, ale nie je to veľmi zložité oproti cestnému bicyklu. Nastaviť časovkársky bicykel trvá dlhšie, aby to vyhovovalo nielen jazdcovi, ale aj normám, ktoré udáva Medzinárodná cyklistika únia.

V tíme máme vyčlenenú skupinu mechanikov, ktorá sa stará o časovkárske bicykle. Zároveň sledujú zmeny v pravidlách a normách, ak nastanú.

Počas pretekov sa stáva, že prídu komisári z UCI a skontrolujú bicykle, či sa v nich nenachádza nejaký motor. Ako takáto kontrola prebieha?

Stáva sa to takmer pred každou etapou alebo pretekmi. Komisári kontrolujú náhodne. Pred štartom prídu k autobusu a skontrolujú každý bicykel tabletom, či sa v ňom nenachádza nejaké elektromagnetické pole.

Kontrolujú najmä bicykle, na ktorých budú cyklisti štartovať. Niekedy kontrolujú aj rezervy. Kontroly prebiehajú na veľkých, aj na menších pretekoch.

Máte nejakú vtipnú historku alebo príhodu, ktorá sa vám prihodila?

Teraz mi nenapadá nič, čo by bolo vtipné, a zároveň zverejniteľné. (smiech)