História pretekov Okolo Slovenska si pamätá 332 etapových víťazov, množstvo úspešných trénerov či oddaných funkcionárov a novinárov.
Jeden muž je však unikát. Prešiel si všetkými vymenovanými pozíciami a ani v 87 rokoch sa neváha podeliť o svoje zážitky a skúsenosti.
Ako dieťa jazdil Karol Pátek na starých a ťažkých bicykloch značky Ukrajina, no postupne sa prepracoval až do národnej reprezentácie Československa.
"Cyklistike vďačím za mnoho, aj za to, že môj život má zmysel," povedal účastník MS 1971 a legenda najväčšieho cyklistického podujatia u nás.
Dojazd dobre poznal
V začiatkoch svojej kariéry obdivoval francúzskeho cyklistu Pierra Le Dona, ktorého sledoval, ako ovládol štvrtý ročník Okolo Slovenska.
Nasledujúcu edíciu vyhral jeho dobrý kamarát Walter Renner a v roku 1959 sa už aj samotný Pátek prvýkrát postavil na štart domácich pretekov.
"Jeden z cyklistov nemohol nastúpiť, a tak som bol povolaný ako náhradník. Vtedy bol štart v Banskej Bystrici. Pamätám si, že som mal vtedy jednoduchý až hanebný bicykel," hovorí pre Sportnet.
Najkrajšie spomienky má Pátek na záverečnú etapu roka 1965, ktorá vrcholila na už nejestvujúcom futbalovom štadióne Slovana Bratislava CHZJD.
"Tréner František Javorka nám, najmä Bratislavčanom povedal, že by sa patrilo vyhrať etapu. Tak som sa o to v Senci pokúsil," spomína si Pátek.
Na jeho nástup zareagovali Holanďan Deenen a Čech Pospíšil. Ako Bratislavčan však dobre poznal dojazd do cieľa, na atletickú dráhu prišiel ako prvý a aj pred zrakom svojho otca zvíťazil.
"Bolo to výnimočné víťazstvo. Otec bol v tom čase vážne chorý, ale nejako sa mu podarilo dostať sa na štadión. Keď som ho uvidel, rozbehol som sa k nemu – obaja sme mali slzy na krajíčku," vraví.
Pri deviatich účastiach na Okolo Slovenska to bolo napokon jeho jediné víťazstvo. Vzhľadom na skutočnosti však bolo o to vzácnejšie.
Neposlúchol, blokovali ho
Pri otázke o vrchole kariéry však Karol Pátek vyzdvihuje iný moment. V roku 1971 sa dostal do reprezentačného tímu Československa.
S Janom Smolíkom a ďalšími sa predstavil na MS družstiev vo švajčiarskom Mendrisiu a hoci z toho bolo len 13. miesto, bol to veľký zážitok.
Následne sa krátko venoval trénerskej práci. Zdeňka Benáčka doviedol k titulu majstra ČSSR v časovke jednotlivcov a zaujímavú príhodu má aj z Okolo Slovenska 1977, ktoré vrcholilo pod Tatrami.
"Pred poslednou klasickou etapou viedol Miroslav Sýkora z brnenskej Dukly. Očakával sa však útok Nemcov, a tak večer pred etapou zvolal tréner reprezentácie ČSSR Pavel Doležel taktickú poradu.
Všetci tréneri domácich družstiev dostali príkaz, aby jazdili v prospech Sýkoru. Na druhý deň sa dostal do sľubného úniku aj Pavol Gálik z Interu. Dostal som pokyn, aby som ho stiahol, no neposlúchol som.
Následne mechanické autá najmä českých družstiev blokovali ľavú stranu cesty, a tak som nemohol ísť za Gálikom a podať mu vodu. Rozhodcovia sa tvárili, že túto blokádu nevidia," rozpráva Pátek.
Únik sa napokon nevydaril a Gálik skončil celkovo piaty. Domov však mohol odchádzať spokojný, keďže počas 21. ročníka vyhral dve etapy.
Jeho výhodou bola stenografia
Karol Pátek bol tiež 12-krát členom organizačného výboru pretekov Okolo Slovenska a niekoľko ďalších ročníkov mapoval ako novinár.
