Cyklistické preteky Okolo Slovenska oslavujú sedemdesiatku. Jubilejný ročník (16. – 20. septembra) prvýkrát zavíta na Kráľovu hoľu, no tiež bude v znamení spomienok na sedem dekád úspešného podujatia.
Za ten čas sa na pretekoch zúčastnilo viacero majstrov sveta či olympijských víťazov, medzi ktorými sa dokázali presadiť aj domáci cyklisti.
Doposiaľ ôsmi sa stali víťazmi celkového poradia. Prvý bol v roku 1958 Walter Renner starší a v roku 2021 potešil tisíce fanúšikov Peter Sagan.
"Okolo Slovenska nie sú len cyklistické preteky. Je to aj spôsob, ako spropagovať našu krajinu," hovorí prezident SZC Peter Privara.
Urobiť z ničoho niečo veľké
Zakladateľom pretekov bol František Letovanec starší. Jeho syn František si na neho spomína ako na skvelého manažéra, ktorý sa s veľkým oduševnením púšťal do organizovania čohokoľvek.
Jeho cieľom bolo urobiť z ničoho niečo veľké a úžasné. Niet pochýb, že v prípade Okolo Slovenska sa to jemu a jeho nasledovníkom podarilo.
Letovanec bol v roku 1953 predsedom organizačného výboru pri jedinom štarte Pretekov mieru v Bratislave a inšpiráciu čerpal aj v susednom Rakúsku.
O rok neskôr už stál pri zrode podujatia, o ktoré bol veľký záujem. Zo 160 prihlásených cyklistov napokon organizátori vybrali 79.
Domácou hviezdou bol Vlastimil Ružička, ktorý zvádzal napínavé súboje s Karlom Neslom. Ten vyhral vôbec prvú etapu do Nitry, následne uspel aj v Lučenci a vo Svite a zároveň ovládol celkové poradie.
Aj Ružička vtedy vyhral tri etapy. Celkovo ich mal sedem, čo je druhý najvyšší počet (viac má iba František Trkal – 10, pozn.). Žltý dres však tretí najlepší slovenský cyklista 20. storočia nikdy nezískal.
Zlomový dar od strýka
Prvého domáceho víťaza sa preteky Okolo Slovenska dočkali v roku 1958, keď s viac ako 10-minútovým náskokom triumfoval Walter Renner.
Pôvodne sa venoval atletike, dokonca súťažil s legendárnym olympijským víťazom Emilom Zátopkom. Jeho športové smerovanie zmenil až dar od strýka, ktorý mu v povojnovom období kúpil bicykel.
Renner bol všestranný talent, ktorý sa napriek neskorým cyklistickým začiatkom vyprofiloval na kvalitného jazdca v kopcoch aj časovke.
"Boli sme kamaráti, dokonca sme boli v jednom tíme na majstrovstvách Československa družstiev. Zopár kilometrov pred cieľom sme boli už iba traja, pričom práve čas tretieho sa počítal.
Renner bol taký rýchly, že keď sme nevládali, chytili sme sa za jeho rezervnú galusku, ktorá sa vtedy nosila okolo krku cez ramená. V podstate nás ťahal," povedal pre Sportnet Karol Pátek.
Slová niekdajšieho cyklistu, trénera, funkcionára aj novinára potvrdil aj Walter Renner mladší. Jeho otec za víťazstvo na Okolo Slovenska dostal moped, no hneď ho predal s tým, že na bicykli je rýchlejší.
Nový formát nezaujal
O celkovom prvenstve rozhodol v etape do Tatranskej Lomnice. Krátko po štarte v Prešove zaútočil spolu s Eduardom Zelným, prešli Branisko aj tatranské kopce a v závere bol Renner rýchlejší.
Výnimočný bol aj tým, že dokázal prejsť takmer celú etapu bez vody. Preto si vyslúžil prezývku Sahara. "Na trati vtedy boli maximálne dva bufety, ale on vodu nepotreboval. Bežne takto išiel aj 150 km," spomína si Pátek.
Renner sa teda stal prvým slovenským víťazom a na istý čas sa zdalo, že bude aj posledný. Preteky Okolo Slovenska po siedmich ročníkoch dostali stopku a nahradilo ich podujatie Okolo ČSSR.
Podľa názoru predstaviteľov Československého cyklistického zväzu bolo potrebné, aby preteky prechádzali celým územím krajiny a nie len Slovenskom.
"Pravda je, že Česi nám tieto preteky závideli. Preto vzniklo Okolo ČSSR. Išiel som jeden ročník, ale väčšinu jazdcov to nebavilo. Ani zahraničná účasť nebola taká, akú si funkcionári želali.
Bolo výborné, že sa najmä vďaka Kamilovi Haťapkovi podarilo v roku 1964 obnoviť Okolo Slovenska, čo nebolo ľahké," zdôraznil Pátek.
Nedúfal, že môže vyhrať
Po rokoch 1961, 1962 a 1963 sa preteky vrátili k pôvodnému formátu, no len s piatimi etapami. Slávnostný štart bol rovnako ako cieľ v Bratislave.
Spočiatku to vyzeralo na suverénnu jazdu Čecha Jana Smolíka, ktorý vyhral prvé tri etapy. V polovici tej štvrtej do Banskej Bystrice však pre žalúdočné problémy a bolesť hlavy zosadol z bicykla. Nemohol pokračovať.
Z toho ťažil vtedy 25-ročný Matej Laczo. Často jazdil na konci balíka, neprekážalo mu, keď pršalo, bol výborným vrchárom a napokon aj druhým domácim držiteľom žltého dresu na Okolo Slovenska.
"Úprimne, keď som nastupoval na štart, ani som nepomyslel na to, že by som mohol tieto preteky vyhrať. Je to môj najväčší úspech," povedal.
Celkovým triumfom v roku 1964 sa však jeho príbeh na Okolo Slovenska neskončil. Neskôr bol vodičom, technickým riaditeľom aj zostavovateľom trate.
Bol aj úspešným tréner. Pod jeho vedením sa stal amatérskym vicemajstrom sveta Milan Dvorščík – víťaz domácej ankety Športovec roka 1994.
Laczo vyberal aj etapy na rok 1998, no tohto ročníka sa už nedožil. Zomrel vo veku 59 rokov. Organizátori na neho dodnes spomínajú aj tým, že prvý cyklista na najvyššom bode pretekov získava Cenu Mateja Lacza.
