Piaty ročník novodobej ženskej edície Tour de France priniesol dramatickú zápletku, keď o zisku žltého dresu definitívne rozhodlo až záverečné stúpanie.

Hoci Slovensko nemalo v pelotóne svoje zastúpenie, z auta tímu Canyon//SRAM sledoval súboj o celkové prvenstvo športový riaditeľ ADAM SZABÓ.

Jeho zverenka Kasia Niewiadomá Phinneyová tlačila na najväčšiu favoritku Demi Volleringovú, ale napokon nenadviazala na víťazný rok 2024.

"Zdravá rivalita ich motivuje. Obe vedia, že ak chcú byť úspešné na Tour de France aj budúci rok, musia prísť ešte o niečo lepšie pripravené," hovorí Szabó, ktorý v nemeckom tíme pracuje od roku 2022.

Líderkou vášho tímu je Poľka Kasia Niewiadomá Phinneyová. Ako sa vám pracuje s jednou z najvýraznejších postáv pelotónu?

Musím povedať, že veľmi dobre. Tým, že obaja pochádzame z "východného bloku", máme veľmi podobnú mentalitu, čo nám uľahčuje spoluprácu. 

Kasia je na seba veľmi prísna a cyklistike obetuje všetko. Je to obrovská bojovníčka a všetko, čo dosiahla, si tvrdo odpracovala. Bol by som rád, keby jej prístup slúžil ako pozitívny vzor pre mladšie generácie.

V kariére má aj pomerne veľkú smolu. Napríklad, na Strade Bianche bola až štyrikrát druhá. Je cyklistkou, ktorá tesné prehry hádže za hlavu alebo analyzuje, čo mohla urobiť lepšie?

Skôr to hádže za hlavu a nerada sa spätne pozerá na jednotlivé prehry. Navyše, každé druhé miesto má iný príbeh. Napríklad, tento rok na Amstel Gold Race zdolala v šprinte Demi Volleringovú, čo bolo skvelé.

Aj druhé miesto z tohtoročnej Tour de France brala ako malé víťazstvo, lebo Demi bola lepšia. Druhé miesta jej dodávajú motiváciu pracovať na sebe ešte tvrdšie, aby stále konkurovala svetovej špičke.

VIDEO: Radosť Adama Szabá po víťazstve na Tour de France 2024

Hoci jej sezóna nebola ideálna, aj kvôli pádu na Miláno – San Remo, opäť sa dokázala na Tour de France výborne pripraviť a piatykrát po sebe skončila na pódiu. Čím to je?

To je dobrá otázka. Ako Canyon//SRAM síce nemáme také financie ako tímy FDJ alebo UAE, ale, samozrejme, aj pre nás je Tour vrcholom roka, ktorému podriaďujeme tréningový plán a pretekový kalendár. 

Aj v úvode tohtoročnej Tour sme ukazovali dobrú výkonnosť, v kľúčových chvíľach sme nechýbali vpredu a po individuálnej časovke sme začali cítiť šancu na celkový úspech. Výkon Kasii nám dodal sebavedomie. 

O dva dni neskôr predviedla úžasný útok na Mont Ventoux a obliekla si žltý dres. Ako ste prežívali tieto chvíle v ikonickom stúpaní?

Spolu s kolegom sme boli v aute tesne za ňou. Kasia podľa plánu zaútočila v prudkej časti tohto stúpania, aj keď to bolo ešte ďaleko od cieľa. 

Tým, že ju poznám už päť rokov, vedel som, čo jej mám povedať. Cez vysielačku sme komunikovali čisto racionálne, bez emócií. Radili sme jej, aby využila divákov, držala sa v závetrí a šetrila cenné watty. 

Najprv sme sa sústredili na etapové víťazstvo, ale keď náskok narástol, začali sme počítať sekundy aj smerom k žltému dresu. To Kasii dodalo mentálnu silu v závere, ktorý bol už viac o hlave než o nohách. 

VIDEO: Zostrih zo 7. etapy Tour de France Femmes 2026

Patrí toto víťazstvo aj k vrcholom vašej kariéry? 

Určite áno. Beriem to ako rovnocenný úspech v porovnaní s celkovým víťazstvom spred dvoch rokov. Etapové víťazstvo na Tour mi v mojej kariére športového riaditeľa ako "skalp" doteraz chýbalo.

Som rád, že to tentokrát klaplo, ale u mňa je to druhoradé. Mojou prácou je viesť pretekárky k tomu, aby zo seba vydali to najlepšie, čo v nich je. 

Po ôsmej etape vznikla kontroverzia, keď Kasia Niewiadomá Phinneyová obvinila Céliu Geryovú z úmyselného blokovania. Aj ste to v tíme riešili alebo skôr išlo o emotívnu reakciu? 

Bolo to v zápale súboja o žltý dres, takže Kasii nemožno nič vyčítať. Na druhej strane, na sociálnych sieťach to bolo viac nafúknuté, než by to malo byť. Pekné to od Célie určite nebolo, legálne áno.

Sú nejaké nepísané pravidlá, obzvlášť voči líderke, ktorá nosí žltý dres. Predstavte si, že by sa to stalo medzi Jonasom Vingegaardom a Tadejom Pogačarom. Bolo to kontroverzné, ale aj médiami nafúknuté. 

Pred poslednou etapou bol rozdiel ôsmich sekúnd. Prezraďte, ako ste premýšľali. Mali ste rôzne typy stratégií alebo ste sa sústredili najmä na záverečný kopec, kde ste to chceli zlomiť?

Posledná etapa bola zaujímavá, no tiež náročná na plánovanie. Museli sme rátať aj so záujmami ostatných, napríklad tím UAE L'IMAD chcel získať pódium s Elisou Longovou Borghiniovou na úkor Marlen Reusserovej.

Počítali sme s touto možnosťou a nechceli sme to nechať na posledný okruh. Na každý okruh sme mali jasný plán. Zoe Bäckstedtová skvele odtiahla druhé kolo, dokonca predčila naše očakávania.

Avšak, striasla aj Reusserovú, ktorá ešte aj následne spadla. Tým pádom už tím UAE nemusel dynamicky útočiť, čo nám nezahralo do kariet. Namiesto snáh o únik či o unavenie Volleringovej sa nešlo vysoké tempo.

Naša taktika teda nevyšla a zostalo to všetko na posledný kopec, kde to Kasia asi dvakrát skúsila. Ako som však už povedal, Demi bola silnejšia. 

Ako vnímate rivalitu medzi Demi a Kasiou? V novodobej histórii Tour boli vždy na pódiu, pričom tri z piatich ročníkov vyhrali. 

Kasia v jednom rozhovore povedala, že keby nebolo Demi, tak by ani ona nebola schopná podávať takéto výkony. Zdravá rivalita ich navzájom motivuje. 

Obe vedia, že ak chcú byť úspešné na Tour aj budúci rok, musia prísť ešte o niečo lepšie pripravené ako teraz, a teda vložiť do tréningov viac úsilia. 

Ako ste sa dostali k práci športového riaditeľa v profesionálnej cyklistike? Na Slovensku nejde o bežné povolanie.  

Moja cesta sa začala štúdiom na FTVŠ v Bratislave v odbore trénerstvo. Spočiatku u nás nebol jasný rozdiel medzi trénerom a športovým riaditeľom, no postupne som sa začal profilovať práve na túto pozíciu.

Športový riaditeľ a tréner sú dve diametrálne odlišné práce. Prešiel som si rôznymi zahraničnými angažmánmi, prácou pre Slovenský zväz cyklistiky a od sezóny 2022 pôsobím v tíme Canyon//SRAM.

Bol pre vás inšpiráciou Ján Valach, ktorý pracoval s Petrom Saganom?

Určite áno. Ján Valach mi v mojich začiatkoch dal veľmi cenné rady. Keď som pôsobil ako reprezentačný tréner juniorov, on bol v Dukle Trenčín a ukázal mi celé to zákulisie práce športového riaditeľa. 

Vtedy som pochopil kľúčové rozdiely medzi prácou trénera a športového riaditeľa. Pomáhal mi aj Martin Riška, ktorý v tom čase pôsobil v Dohňanoch.

Ako by ste porovnali prostredie mužskej a ženskej cyklistiky?

Na úrovni World Tour nemám s mužmi osobnú skúsenosť, ale dovolím si tvrdiť, že dnes je už ženská cyklistika na rovnakej úrovni profesionalizácie. 

Ako vnímate súčasné slovenské talenty, najmä Viktóriu Chladoňovú?

Je skvelé, keď sa Slováci presadzujú v profi cyklistike, podobne ako to bolo počas éry Petra Sagana, ktorá pozdvihla úroveň slovenskej cyklistiky.

Viktórii veľmi fandím. Poznáme sa síce len tak z videnia, na pretekoch sa pozdravíme a pôsobí na mňa ako veľmi pokorná a milá pretekárka. Jej úspechy budú nielen pre našu cyklistiku veľkým prínosom.

Máte vo svojej práci ešte nejaký nesplnený sen?

Raz sa mi, respektíve nám, už podarilo s Kasiou vyhrať Tour de France. Vtedy to bolo trochu nečakané, dokonca som tam pôvodne ani nemal ísť. Bol to však zážitok, ktorý by som si rád zopakoval. 

A možno ešte takým cieľom smerom do budúcna je vyskúšať si prácu športového riaditeľa v mužskom pelotóne a mať teda priame porovnanie s tým ženským.