Utorok, 26. január, 2021Meniny má Tamara

Cudzinec s nošou impulzov

Sportnet|Publikované 25. mar 2010 o 23:00

Treba sa odpichnúť od toho, že v Kanade je viac krytých štadiónov ako u nás registrovaných hráčov. No iba v kvantitatívnej presilovke netreba zase vidieť zázračnú paličku, po mávnutí ktorej sa rodia úspechy.

Glen Hanlon, ktorý sa ujal kormidla pri slovenskej hokejovej reprezentácii, našiel podobné parametre ako u nás už predtým v Bielorusku. Lenže pre nás šieste či ôsme miesto na MS je skôr sklamaním ako úspechom. On to však vie. Mnohí experti hovoria, že vie skĺbiť prvky zámorského hokeja s európskou kombinačnou vyšperkovanosťou.

Nie je mu čo závidieť. Nielen preto, že najprv sa musí aspoň priblížiť k tomu, čo na "svete" a ZOH dosiahol jeho predchodca Ján Filc. Bude musieť hlavne prežuť slovenskú mentalitu a stotožniť sa s ňou. Možno to bude mať v niečom i ľahšie ako ktorýkoľvek slovenský kouč. Už len preto, že je nezaťažený vzťahmi aj spormi. Možno konečne budú slová štátneho lodivoda akceptované v hnutí, v kluboch a človeka v tejto funkcii budú viac rešpektovať. Hanlon sa ale bude musieť vyrovnať so všetkými vývrtkami samoľúbosti či prízemnosti u hráčov, funkcionárov a ostatných trénerov. Lenže všetko osobné by malo ísť bokom, ide predsa o slovenský hokej a jeho smerovanie. Zámorský kormidelník sa nechal už počuť, že sa chce podieľať tiež na zavádzaní systémových vecí pri výchove mládeže a do kontinuity v nadväznosti na reprezentáciu. To razil tiež Filc, ale určite v jeho vnútri zostalo mnoho škrabancov po trecích plochách. Apel by mal byť taký, že nie škodoradosť a vyčkávanie na chyby, ale úprimnosť a pomoc pri hľadaní spoločnej reči posunie tento šport u nás ďalej a tak čiastočne zaplníme priepasť, ktorá vznikla pri formovaní adeptov národiaku z mladej generácie. Chce staviť na kreatívnosť, vyburcovanie nadšenia u potencionálnych adeptov cenného dresu. Mieni ich zdravo poblázniť, nadchnúť a potom naučiť hernej disciplíne.

Pár týždňov pred MS urobiť takúto zmenu je dosť riskantné, ale skeptici tvrdia, že už včera bolo neskoro a podobný krok mal prísť skôr. So zahraničnými trénermi už majú skúsenosť aj iné kolektívne športy u nás, prečo by to nemohol byť hokej. Fanúšikovi je koniec koncov jedno, kto bude koučovať, zaujímajú ho výsledky a to, či takýto človek pomáha slovenskému hokeju alebo sa na ňom iba priživuje a neobohacuje ho. Nedomnievame sa, že Hanlon bude chcieť od základov prerobiť doterajší hokejový štýl (veď aj naši legionári zostali sami sebou, len si pribalili do arzenálu tie prvky, ktoré sa v NHL či iných súťažiach vyžadujú), ale ho chce urobiť pružnejším, elastickejším, otvorenejším pre prijímanie moderny.

Šupler, Golonka, Šterbák, Hossa ani Filc nemali taký časový priestor na prácu ako on. Ale ako Filc nenaplnil pôvodný časový horizont kontraktu, tak to nemusí platiť ani v jeho prípade. Známa pravda: Neúspechy, ale i úspechy sa pod Tatrami neodpúšťajú. Možno ešte nejaký čas potrvá, kým sa "urazení" (viacerým nešlo do hlavy, prečo sme museli siahnuť po zahraničnom lodivodovi, keď doma sú podľa nich a vrátane nich viacerí disponovaní na túto rolu) stotožnia s avizovanými vetrami. Treba veriť, že tento svetobežník priučí niečomu zaujímavému zverencov, ale aj kolegov - slovenských trénerov. Nie je predsa podstatné oháňať sa vlasteneckým srdcom, ale profesionalitou, schopnosťou vyrobiť z hokejovej vody kvalitné športové víno. Mal by byť takou autoritou pre hráčov, akú sme potrebovali. Lenže tiež narazí na realitu, že staršia úspešná generácia už vytiahla päty zo štátnej šatne a zodpovedajúcich nástupcov dajako nevidno. Hanlon neverí na zázraky, ale pokiaľ prijal ponuku, tak je presvedčený, že so Slovákmi za štyri roky čosi veľkolepé i dokáže. Držme si navzájom palce.

Autor: Sportnet

Súvisiace články

© Copyright 2021 | Športnet, s.r.o.