Štvrtok, 28. január, 2021Meniny má Alfonz

Čoraz útrpnejšia cesta do siene slávy

Sportnet|Publikované 5. okt 2005 o 22:00

Poprad - Triumfálna jazda slovenskej reprezentantky Jany Purdjakovej (na snímke uprostred) na kulturistickom pódiu nemá obdobu. Počas uplynulých

majstrovstiev sveta získala už štvrtú zlatú medailu do 57 kilogramov, pričom v Santa Susanne to bolo jej tretie víťazstvo po sebe na tomto podujatí. Pomaly sa Španieli môžu chystať, že jej postavia sochu a keby aj IFBB mala Sieň slávy ako hokejisti, rodáčka z Popradu by v nej figurovala ako prvá. Nijaká amatérska kulturistka nedosiahla to, čo ona. Vlani, keď dovŕšila zlatý hetrik, dosiahla métu, akú nikto predtým nezdolal. Naoko je všetko jednoduché a krásne, laik by si pomyslel, že jej kovy padajú samé do lona. No naša protagonistka sama najlepšie vie, že rok čo rok sa úspechy rodia ťažšie.

"Prvé dva tituly som získala suverénne, no zvyšné dva sa zrodili len tesne. Tentoraz som dominovala iba s jednobodovým náskokom, vlani to boli dva body v môj prospech." Janka očakávala útok niektorých súperiek, no z čista-jasna sa objavila iba Poľka Piznelová, ktorá jej dýchala na krk. "Vrátila sa po dvojročnej prestávke, čakala som, že jej comeback bude už skôr. Potrápila ma a bolo to naozaj o vlások. Porazila som ju voľnou zostavou. Tá rozhodla v môj prospech." Strieborná kulturistka nezosúladila natoľko pohyb s eleganciou, Purdjaková bola ženskejšia, jej prejav impozantnejší. Pre zaujímavosť - z minulého roku strieborná Ruska bola až siedma, čo len dokumentuje enormný nárast kvality súťažného poľa. "Keby som prišla v takej forme ako vlani, tak by som mohla byť rada, ak by sa mi ušiel aspoň tretí stupienok." Slovenku najviac ohrozovali Poľky, lebo aj bronzová bola z tejto krajiny. Dobre tušila, že musí popracovať na chrbte a svalstve nôh, celkove ale dominuje v symetrii. Jej prenasledovateľka mala síce mohutný zvršok, ramená, ale nohy boli chudšie a pôsobilo to dosť komicky. Na tento hendikep doplatila.

Jeden bod nič neznamená. "Myslela som si, že mám vyšší náskok, ale keď som sa pozrela do výsledkových listín, zostala som prekvapená, aká to bola tesnotka." V semifinále mali obe kandidátky na zlato známku 8. Vo finále to bolo dramatické: Piznelová v svalovom rozvoji dostala osmičku, Jana deviatku (čím vyššie číslo, tým horšie), no vo voľnej zostave víťazka dostala známku 7 a súperka 9. Prvý raz sa súťažilo podľa nových pravidiel , keď výsledky dosiahnuté v semifinále sa prd rozhodujúcim zápolením anulujú. Hoci trošku na ne šomrala, pomohli jej. Keby aj v nedeľu mali obe súťažiace rovnakú známku, ušlo by sa im ex aequo zlato. "Tuším sa to už raz stalo."

Súperka sa nemohla sťažovať na to, že by jej nepriali rozhodcovia, lebo ako Slovensko , tak aj Poľsko malo zástupcu medzi arbitrami. Hoci vtedy ešte trojnásobná šampiónka sveta mala meno, predsa si nemyslí, že by jej to automaticky dláždilo cestičku na Olymp. "Práveže mám dojem, ako keby boli niektorí možno radšej, keby ma niekto vystriedal." To ju núti hľadať stále nové obzory v príprave a v získavaní kvality svalstva. "Stále sa očakáva, že niečím prekvapím, lenže rivalky sa na mňa sústavne chystajú. Stále musím niečo vymyslieť." Nesmiernou devízou však pre líderku pelotónu je, že je mladá a 29 rokov (Poľka je o osem rokov staršia) poskytuje netušené možnosti do budúcnosti, lebo v tomto športe je zrelosť pretavená do tvrdosti svalstva nesmiernou zbraňou. "Už teraz cítim, že ľahšie prerysujem svalstvo než inokedy. Určite sa chcem ešte viac zamerať na šírku chrbta, som inšpirovaná týmto vystúpením."

Vraj už druhý raz pri nej stálo šťastie, ale bez toho to nejde. No nehodlá sa spoliehať iba na to. Čo jej dopriala žičlivosť vyššej moci v jej kategórii, to zase ubrala v hodnotení všetkých kategórií. "Absolútna víťazka som nebola ani raz a verila som, že by mi to konečne mohlo vyjsť. No ušlo mi to o bod, rozhodcovia sa rozhodli pre dievčinu do 52 kg," pripomenula osobnosť ženskej kulturistiky, ktorá sa najviac tešila po skončení MS na odpočinok. Pomaly ale už cvičí a budúci mesiac sa pustí do poriadnej prípravy.

Hodí rukavicu ťažším

Budúce MS sa uskutočnia znovu v Santa Susanne, ale iba v dvoch kategóriách. Do 57 kg nebude, pretekárky sa predstavia do 55 a nad 55 kg. "Idem do tej ťažšej, hoci som pôvodne uvažovala o päťdesiatpäťke. Zhadzovať by som však nechcela, mohlo by to mať zlý dopad na formu." Janku inšpirovalo i to, že doma na nominačnej súťaži porazila ďalšou reprezentantku Auréliu Grožajovú, ktorá má o niekoľko kilogramov viac a na uplynulých MS bola bronzová. "Iba pričinením zostavy, lebo po svalovej stránke bola prvá-druhá. Takže si chcem trúfnuť aj na tieto konkurentky. Môžem sa porovnávať s ňou, preto sa domnievam, že mám šancu byť úspešná. Nehovorím, že to bude titul, ale na medailu si trúfnem. Je to pre mňa výzva, hoci očakávam ešte ťažší boj o pozície," priznala Jana Purdjaková, ktorá stále tvrdošijne odmieta prestup k profesionálkam, hoci jej tréner a priateľ Ľuboš Čapka ju na to nahovára a tvrdí, že posledná súťaž bude medzi profíčkami. "Nechávam to otvorené, pravdu povediac momentálne sa mi do toho nechce. Pár rokov treba ešte rozhodnutie nechať dozrieť."

(zuk)

Autor: Sportnet

Súvisiace články

© Copyright 2021 | Športnet, s.r.o.