Štvrtok, 21. január, 2021Meniny má Vincent

Chlapci zo zlatého štvorkajaku vedeli v máji, kto bude prvý, do úsmevu im však skočili i tenistky

Sportnet|Publikované 27. dec 2002 o 23:00

Bratislava - Nevídanou bilanciou v roku 2002 sa môžu pochváliť chlapci z komárňanského štvorkajaku. Rýchlostní kanoisti v zostave Richard Riszdorfer,

Michal Riszdorfer, Erik Vlček, Juraj Bača, ktorých trénuje Tibor Soós a v reprezentácii Pavel Blaho zbierali v tomto roku jedno zlato za druhým. Náš zlatý štvorkajak totiž na majstrovstvách sveta v španielskej Seville zvíťazil na tratiach 500 i 1000 m. Zopakoval tak skvelý úspech z majstrovstiev Európy v Szegede, kde takisto ako v Seville dokázal zvíťaziť na 1000 i 500 m. Je to vôbec po prvý raz v histórii, čo na jedných majstrovstvách sveta dokázala zvíťaziť tá istá posádka na obidvoch tratiach. Navyše, popri štyroch prvenstvách dosiahol na 500 m najrýchlejší čas v histórii. Nebyť jednej výmeny, do ich skvelého prehľadu výsledkov by sme pokojne mohli zavŕšiť zisk oboch zlatých medailí na akademických MS v talianskom Bari. J. Baču však na tomto podujatí nahradil Juraj Tarr. V minulých ročníkoch ankety o najlepšieho športovca Slovenska, v prípade tohto kvarteta, o najúspešnejší športový kolektív, by preň nebol problém umiestniť sa s náskokom na 1. mieste. Napriek parádnej bilancii sa zlatému štvorkajaku nepodarilo obhájiť prvenstvo z vlaňajška, naopak, napriek lepším výsledkom z toho bolo len 3. miesto.

Zrejme ste si nevybrali najlepší rok na zisk štyroch zlatých medailí... "Asi áno. Keď v máji zvíťazili hokejisti v Göteborgu už sme tušili, že to budeme mať veľmi ťažké, aby sme obhájili prvenstvo. Predsa len hokej je na Slovensku oveľa populárnejší šport, ktorý osloví oveľa viac ľudí a tým pádom i novinárov. Predpokladali sme, že nezvíťazíme. Mysleli sme si, že skončíme druhí, nie tretí. Tenistky nás však na Fed Cupe prekvapili. Aj preto sme radi, že sme tretí za takýmito športami," zasmial sa nepísaný hovorca zlatého štvorkajaku Michal Riszdorfer, najstarší zo štvorice komárňanských kanoistov. "Možno už teraz budú k nám do Komárna chodiť trénovať i naši maďarskí súperi, lebo máme vybudované nové stredisko a už po nás pokukujú."

Hoci Michal Riszdorfer, ktorý sedí v kajaku druhý, za bratom Richardom, je najstarší spomedzi štvorice, odmieta tvrdenia, že má i rozhodujúce slovo. "To má tréner Soós. Pochopiteľne, že s ním všetky veci konzultujeme. Samozrejme, patrím medzi skúsenejších kanoistov, lebo už mám odpretekaných viac sezón, než brat či Erik Vlčej, ale vždy sa snažíme nájsť kompromis, či už na trati, alebo mimo nej, aby to všetkým vyhovovalo. V pretekoch vieme najviac pomôcť Ďuro Bača a ja." Vyšportovaní chlapci fungujú spolu druhý rok a ich výborné výsledky sa podpísali pod to, že z konkurentov sa zrazu stali spolubojovníci. Richard Riszdorfer sa s Erikom Vlčejom stali juniorskými majstrami sveta v K2, Michal Riszdorfer s Jurajom Bačom sa zasa stali seniorskými majstrami sveta v K2. Obe lode sa potom tak výkonnostne vyrovnali, že bojovali v kvalifikáciách o prvé priečky a vtedy si povedali, že keď sú už tak vyrovnaní, mali by to spolu skúsiť v spoločnej lodi - v štvorkajaku. "S týmto nápadom prišiel tréner Tibor Soós. Skúsili sme to vyšlo to. Prvý rok sme sa síce stali majstrami Európy, ale na majstrovstvách sveta v Poznani sme mali zdravotné problémy a skončili sme až tretí na trati 500 metrov. Nik nečakal, že na budúci rok vyhráme všetky preteky, na ktorých budeme štartovať. Aj nás to trochu prekvapilo, keď sme na ME získali prvenstvá na 500 i 1000 m. Bola to fantastická radosť. Dva mesiace na to sme potvrdili tento výsledok i na majstrovstvách sveta," neskrýval potešenie v hlase M. Riszdorfer, keď si spomenul na krásne okamihy zo Sevilly. Slovensko totiž v rýchlostnej kanoistike ešte nikdy nezískalo na jedných MS dve zlaté medaily.

Ak sú menšie športové kolektívy spolu po celý čas, zvykne sa po orčitom období prejaviť i tzv. ponorková choroba. Viacerí športovci ju odmietajú, že im niečo také nehrozí, M. Riszdorfer však neskrýval, že si niekedy idú navzájom na nervy a z času na čas sa objaví i nejaká hádka. "Jasné, že ´ponorka´ funguje. Veď, ak ste s niekým zatvorený šesť či osem týždňov, tak je to úplne normálne. Potom sa už aj na maličkostiach pohádame. Preto sme však dobrý kolektív, že si to vždy povieme, vydiskutujeme a život ide ďalej." Je jasné, že ak športovci chcú niečo dosiahnuť a preraziť vo svete, musia tomu podriadiť všetko. Na podobné spoločenské akcie, ktoré v týchto dňoch absovujú, majú naozaj čas len na konci roka. Aj ich priateľky si ich veľa neužijú, vedia však, že najplodnejšie obdobie športovca na výrazné úspechy je veľmi krátke. "Priateľky to ťažko berú, lebo väčšinou sme mimo domova. Navyše tento rok sme si dali smelé ciele. Viac sme už vyhrať nemohli." M. Riszdorfer bez rozmýšľania zdupľoval, že to bol pre posádku najúspešnejší rok. Našlo by sa však i nejaké sklamanie v roku 2002? "Menším sklamaním je asi len to, že sme skončili tretí v tejto ankete." Michal Riszdorfer si však predsa len v tomto roku zaknihoval jedno prvenstvo v ankete. Stal sa totiž najlepším športovcom Slovenského zväzu rýchlostnej kanoistiky. Na vyhlásení sa však vôbec necítil ako nováčik, lebo toto ocenenie si už vybojoval po siedmy raz v kariére vybojoval.

Autor: Sportnet

Súvisiace články

© Copyright 2021 | Športnet, s.r.o.