Chára: Bolia ma ramená. Je to príjemná bolesť

Kapitán medveďov Zdeno Chára na sobotňajších oslavách Stanley Cupu v uliciach Bostonu.
Kapitán medveďov Zdeno Chára na sobotňajších oslavách Stanley Cupu v uliciach Bostonu. (Autor: SITA/AP)
Ondrej Gajdoš|19. jún 2011 o 19:05

ZDENO CHÁRA (34) zdvihol Stanley Cup prvý raz v stredu večer po víťaznom siedmom zápase finálovej série vo Vancouvri a odvtedy ho mal nad hlavou vari tisíckrát. Na sobotňajších oslavách v Bostone ho s tímom ukázal vyše jedenapolmiliónovému davu.

Slovenský kapitán tímu Boston Bruins

Zostalo vám po ťažkej sezóne ešte dosť síl na dvíhanie Stanley Cupu?

"Priznám sa, že po štyroch dňoch ma už trochu bolia ramená. Ale je to príjemná bolesť. Pohár má pätnásť a pol kila a zdvihnúť ho každú chvíľu nad hlavu - cítim to. Sobotňajšie oslavy v zaplnených uliciach Bostonu mi zostanú navždy v pamäti."

Čo vám prebleslo hlavou, keď vám trofej odovzdával komisár NHL Gary Bettman?

"Keď som k nemu korčuľoval, tak som si uvedomil, že sen sa stane skutočnosťou. A keď som ho mal nad hlavou, tak som vedel, že je to istota. Tešil som sa, že po 39-ročnom čakaní príde trofej do Bostonu."

Ako druhý dostal do rúk trofej veterán Mark Recchi. Prečo práve on?

"Pred siedmym finále mi povedal, že ak vyhráme, ukončí kariéru. Je úžasné, čo tento chlapík všetko dosiahol. Ako skúsený hokejista mi bol v tíme veľkou oporou, veľmi mi pomáhal. Zaslúžil si to."

Hovorí sa, že pred tretím stretnutím finálovej série ste mali v kabíne príhovor k mužstvu. Prezradíte, čo ste im povedali?

"V play off som ich mal viac, ale tento bol najdôležitejší v mojej kariére. Cítil som, že mužstvo to potrebuje. Prehrávali sme 0:2 na zápasy, po ďalšej prehre by sme sa už ťažko dostali na nohy. Robil som všetko, aby sme sme zo seba vydali maximum. Malo to účinok. Doma sme znížili a potom vyrovnali. V troch zo štyroch sérií sme obracali nepriaznivý stav a siedmy zápas sme zvládli. Náš tím mal obrovskú vnútornú silu. Vydržal fyzicky aj mentálne."

Kde sa vo vás nabrali líderské schopnosti?

"Prišli so skúsenosťami. Keď som prišiel do Bostonu pred piatimi rokmi, nemal som ich také ako teraz. Predtým som bol v Ottawe štyri sezóny asistentom. Učil som sa. Pomohli mi aj starší hráči, niektoré rozhodnutia sme robili spolu. Držal som sa zásady, že kapitán je pre mužstvo a nie aby mužstvo bolo pre kapitána."

Boston sa v októbri rozbehol do základnej časti v Prahe dvoma zápasmi s Phoenixom. Pomohol mužstvu pobyt v Európe?

"Rozhodne áno. Mali sme veľa času, zmenili sme rutinu z prípravy v Amerike. Všetci sme sa uvoľnili a urobili sme dobrú partiu. To je základ pre úspech v každom kolektívnom športe. Zdá sa mi, akoby sme boli v Prahe pred dvoma rokmi. Taká dlhá sezóna to bola."

Kedy ste v mladosti začali vnímať Stanley Cup?

"V televízii som na jar 1991 sledoval finále Pittsburgh - Minnesota. Jaromír Jágr ako mladík prispel k zisku trofeje. Pravdaže v tom čase Stanleyho pohár nebol pre mňa prioritou. Mal som v Trenčíne za cieľ prebojovať sa v mládežníckych kategóriách do prvého mužstva."

V Dukle ste museli prekonať rôzne prekážky. Mali ste niekedy chuť skončiť s hokejom?

"Mal. Bola tam jedna ťažká sezóna - tretí rok v staršom doraste - keď som si myslel, že by som sa mohol priblížiť k áčku Dukly. Namiesto toho ma preradili do B-tímu dorastu a potom na hosťovanie do Dubnice. Vtedy som uvažoval, že hokej nechám."

Čo vás pri ňom udržalo?

"Podpora mojej rodiny, najbližších kamarátov a aj ja som stále veril, že bude zo mňa dobrý hokejista."

Otec Zdeněk je doma spokojný, že ste splnili jeho tri želania - hetrik v NHL, Norrisovu trofej pre najlepšieho obrancu a Stanleyho pohár. Pamätáte sa, s čím vás ako osemnásťročného vyprevádzal do zámoria?

"Otec si to želal, ale podobné prianie som mal aj ja. Som rád, že som ich splnil. Otec mi dal športové základy, no veľkú úlohu v mojej kariére zohrala aj mama Veronika a celá rodina. Rodičom som vďačný, že mi dali všetko, čo mohli. Od osemnástich som sa vo svete staral o seba sám. A to, že ma naučili skromnosti, sa mi v živote zišlo."

Kým ste hrali v play off, na Slovensku prebehli majstrovstvá sveta. Stačili ste ich sledovať?

"Nemal som čas. Len som si prezrel výsledky. Bol som smutný, keď sa našim chlapcom nepodarilo postúpiť do play off."

Už viete kedy by v lete mohol prísť Stanley Cup na Slovensko?

"Netuším. Ale je dosť času, aby som si premyslel, aký by mal byť program. Mal som iné povinnosti, a tak ani neviem, kedy sa s rodinou vrátime do Trenčína."

Ste na vrchole svojej kariéry. Aké sú ďalšie ciele?

"Nevidím dôvod, aby som sa mal po Stanley Cupe uspokojiť. Budem pracovať tak tvrdo ako doteraz. Chcem sa stále zlepšovať. Najbližším cieľom by mohlo byť s Bostonom obhájenie titulu."

Súvisiaci obsah

Nachádzate sa tu:
Domov»Hokej»NHL»Chára: Bolia ma ramená. Je to príjemná bolesť