Pred 50 rokmi získala československá futbalová reprezentácia titul majstrov Európy.
Bol to najväčší tímový športový úspech spoločného štátu Čechov a Slovákov. Čo predchádzalo tomuto výnimočnému výsledku a aký vzbudil vo svete ohlas?
Zaujímavé informácie zo zákulisia turnaja priniesol tento týždeň srbský denník Politika, dobové fotografie a ohlasy svetových médií zasa vyšli krátko po triumfe v publikácii Pohár je náš!
Vstupenky do fabrík a pre vojakov
Finálový turnaj majstrovstiev Európy sa hral prvý raz v socialistickej krajine - vo vtedajšej Juhoslávii. Hostili ho Záhreb a Belehrad. Naposledy sa na ňom predstavili štyri mužstvá, o štyri roky neskôr ich už bolo osem.
Z kvalifikácie postúpilo najskôr osem tímov do štvrťfinále, ktoré sa hralo systémom doma-vonku.
Československo vyhralo kvalifikačnú skupinu v konkurencii Anglicka, Portugalska a Cypru a vo štvrťfinále vyradilo po výsledkoch 2:0 a 2:2 Sovietsky zväz.
Semifinálové dvojice vzišli zo štvrťfinálového pavúka. Československo sa 16. júna stretlo v Záhrebe s Holandskom a domáca Juhoslávia 17. júna v Belehrade so Západným Nemeckom (NSR).
Československá reprezentácia ladila formu pred odchodom na turnaj vo Vysokých Tatrách. V sezóne 1975/76 vyhral domácu ligu Baník Ostrava, ale najviac hráčov v nominácii trénerov Václava Ježka a Jozefa Vengloša bolo zo Slovana Bratislava.
Podľa denníka Politika prišlo z Československa do Záhrebu na semifinále len približne 350 fanúšikov a z Holandska asi 2 000.
Mnohí z nich si pýtali autogram od trénera Václava Ježka, ktorý v Holandsku predtým úspešne pôsobil.
Mestská odborová rada v Záhrebe vyzvala vedenia miestnych fabrík a závodov, aby nakúpili vstupenky pre svojich pracovníkov, a Juhoslovanskú ľudovú armádu, aby umožnila najlepším vojakom účasť na otváracom zápase šampionátu.
Holanďania chceli dážď, pršalo
Tréner Ježek najskôr nechcel prezradiť, v akej zostave nastúpi jeho mužstvo proti Holanďanom, ale potom súhlasil, že ju nadiktuje záhrebskému korešpondentovi denníka Politika Zijadovi Kršlakovi pod podmienkou, že ju neprezradí druhej strane. Dokonca odišiel do rohu hotela Esplanade, aby ho pri tom nepočuli holandskí novinári.
Holandský tréner George Knobel vyslovil pred zápasom špeciálne prianie. „Jediné, čo si ešte želám, je dážď. Na mokrom teréne hráme tradične dobre,“ citovali ho dobové juhoslovanské noviny.
V ten večer skutočne lialo, ale Holanďania už dávno nehrali tak zle - tvrdil korešpondent novín Politika.
Slávny Johan Cruijff akoby ani nebol na ihrisku, viac sa hádal s rozhodcom ako sústredil na hru. Československo vyhralo 3:1 (1:0, 1:1) po predĺžení a postúpilo do finále.
Bola to senzácia senzácií, pretože sa očakávalo, že Holanďania prišli do Juhoslávie oplatiť Nemcom prehru vo finále majstrovstiev sveta v Mníchove o dva roky skôr.
V druhom semifinále Juhoslovanom nestačilo proti NSR ani vedenie 2:0. Nemci vyrovnali a dvoma gólmi v predĺžení rozhodli o víťazstve 4:2.
Hoeneß nad a Panenka premenil
Podobný scenár sa opakoval aj vo finále. Československo viedlo v 25. minúte už 2:0 po góloch Jána Švehlíka a Karola Dobiaša.
Lenže v 28. minúte najlepší strelec finálového turnaja Dieter Müller znížil. Skóre 2:1 vydržalo až do posledných sekúnd riadneho hracieho času.
Nemci ešte zahrávali rohový kop (hoci nemali, ale protesty československých hráčov boli márne) a Bonhofov center padol presne na hlavu Hölzenbeina, ktorý vyhral vzdušný súboj s brankárom Viktorom.
