Brunclík: Kedysi sa hralo omnoho surovejšie ako teraz

KOŠICE. V Slovenskom technickom múzeu v Košiciach otvorili výstavu pri príležitosti 90. výročia organizovanej formy ľadového hokeja na Slovensku.

Jedinečnú výstavu pripravilo SOŠV – Slovenské olympijské a športové múzeum v spolupráci so Slovenským zväzom ľadového hokeja.

Záujemcovia si budú môcť pozrieť olympijské medaily, medaily z majstrovstiev sveta, významné trofeje z domácich i medzinárodných súťaží či športový výstroj osobností ľadového hokeja od najstarších čias po súčasnosť.

Výstava bude oficiálne prístupná verejnosti do konca júla.

Najhodnotnejšie sú olympijské medaily

Výstava má putovný charakter, po Košiciach sa predstaví aj v ďalších slovenských mestách – v Poprade, Nitre, Topoľčanoch, Liptovskom Mikuláši, Brezne, či Galante.

„Myslím si, že ide v poslednom období o najkomplexnejšiu prezentáciu histórie slovenského hokeja, ktorá je sprístupnená verejnosti, keďže Sieň slávy slovenského hokeja momentálne nefunguje. Na výstave sú zachytené najväčšie míľniky slovenského hokeja,“ povedala riaditeľka SOŠM Zuzana Letenayová.

Všetky predmety, ktoré sú vystavené v Slovenskom technickom múzeu v Košiciach, majú veľkú hodnotu.

„Medzi najhodnotnejšie patria tri olympijské medaily, ktoré sú vždy najviac cenené. Je tu medaila Františka Gregora z roku 1964, medaila Jozefa Golonku z roku 1968 a Dáriusa Rusnáka z roku 1984,“ uviedla Letenayová.

Vidieť ako sa výstroj postupne menila

Výstava je primárne určená pre priaznivcov hokeja, ktorí sa v rámci nej dozvedia množstvo zaujímavostí.

„Je to príbeh o slovenskom hokeji. Výstava je mimoriadne pekná, profesionálne spracovaná, graficky zaujímavá, inovatívna a kreatívna. Každý, kto je fanúšik hokeja, si tu niečo nájde a obzvlášť teraz, keď sa blížia majstrovstvá sveta, je tu výnimočná príležitosť si pripomenúť niečo z histórie tohto športu,“ skonštatoval námestník pre marketing a propagáciu Slovenského technického múzea Ján Melich.

Výstavu medzi prvými videl aj bývalý česko-slovenský reprezentant a neskôr tréner Bedřich Brunclík.

„Zaujalo ma to ako spomienka na dávne časy. Pripomenulo mi to, v akej hrdinskej a pionierskej dobe sme vlastne žili a vyrastali. Je vidieť, ako sa výstroj postupne menil. Spočiatku to nebolo veľmi bezpečné a bolo omnoho viac zranených hráčov,“ uviedol Brunclík.

„V tých časoch sa hralo omnoho tvrdšie a surovejšie ako teraz. Neskôr sa pravidlá upravili a v dnešnej dobe sa mi zdá, že sa píska až basketbalovo. Už pri menšom dotyku dochádza k vylúčeniu a pritom sú hráči teraz podstatne lepšie chránení.“