Nedeľa, 13. júna, 2021Meniny má Anton

Bronzový strelec Jozef Gönci je rád, že v Aténach zopakoval Atlantu

TASR|25. aug 2004 o 10:22

Bratislava 25. augusta (TASR) - V stredu ráno sa na Slovensko vrátil športový strelec Jozef Gönci, ktorý na Hrách XXVIII. olympiády v Aténach (13. - 29.

augusta) vybojoval vo vzduchovej puške 60 výstrelov bronzovú medailu a v ľubovoľnej malokalibrovke skončil na 4. mieste. Blízko k postupu do osemčlenného finále mal aj vo svojej najsilnejšej disciplíne ľubovoľná malokalibrovka 3 x 40 výstrelov, v ktorej obsadil 9. miesto.

"Som rád, že sa mi tak darilo. Byť dvakrát vo finále a raz na jeho prahu, to sú výsledky, ktoré idú do sveta. S bronzom i štvrtým miestom som mimoriadne spokojný. Aby som pravdu povedal, nečakal som, že sa nám v Aténach bude až tak dariť. Bola to mimoriadne náročná súťaž, dosť som sa na nej natrápil," povedal Gönci na margo výsledkov, ktoré pod Akropolou urobil. "Mne nejde o jubileá," okamžite reagoval na zmienku, že s jeho menom bude navždy spojená prvá slovenská medaila na OH od roku 1993 i jubilejná desiata. "V prvom rade chcem odviesť čo najlepší výsledok, ktorý by mi zaručil udržať kontakt s ostatným svetom," zdôraznil 30-ročný rodák z Košíc a pokračoval: "Aby som z toho mal dobrý pocit v prvom rade ja a aby ten výsledok, bol taký, ktorý by ma vnútorne uspokojil. Teraz to vyzerá tak, že sa nám darilo ešte viac ako sme čakali. Ale iba ja viem, čo som musel odrobiť za tie posledné štyri roky od Sydney, aby som bol opäť na stupni víťazov," vysvetľoval člen AŠK Dukla Banská Bystrica.

Ako Gönci ďalej uviedol, práve na tú tvrdú prácu a celú predolympijskú prípravu myslel, keď po prvej disciplíne stál na stupni víťazov a vychutnával si pocity šťastia z bronzovej olympijskej medaily. Keďže do Bratislavy priletel skoro ráno, ešte za horúca vysvetlil, prečo: "Tak my sme už v podstate o nejaké dva dni skôr chceli byť doma. Ale asi to nešlo, tak sme prišli teraz a takto," priznal úspešný slovenský olympionik. "V živote som nepristával na bratislavskom letisku o štvrtej ráno, ani o pol šiestej. Ale, keď si zoberiete, že niektorí z našej výpravy majú medzipristátie v Budapešti a odtiaľ autom domov, tak im to vôbec nezávidím. Som rád, že som doma, lebo ja nemám rád veľa kriku a zhonu okolo seba. Ja mám najradšej pokoj. Svoje prostredie, na ktoré som zvyknutý," dodal.

"Človeka veľmi sužujú aj tie horúčavy v Grécku. Celková atmosféra tam je stále vypätá. Pobyt v olympijskej dedine už bol taký monotónny. Aj strava už bola jednotvárna. My sme už mali po súťaži. Chceli sme vypnúť, lebo som absolvoval veľmi náročnú súťaž. Dala mi zabrať. Lenže v dedine to nejde, tam sú ešte stále tlaky, tam panuje pretekárska atmosféra, lebo súťaže pokračujú. Preto sme radšej prišli domov," prezradil Gönci dôvod, prečo sa zo svojej tretej olympiády v kariére tak ponáhľal.

Na bratislavskom Letisku Milana Rastislava Štefánika na neho čakala skupina priaznivcov. Medzi nimi nechýbala ani mama Anna Gönciová, ani priateľka Daniela Rojková: "Preteky som prežívala pri televízii a bola som veľmi napätá, lebo som Jozefovi veľmi priala dobrý výsledok. Boli to strašné nervy, ale som veľmi rada, že sa mu podarilo získať medailu. Že dokázal urobiť to, kvôli čomu tam išiel," tešila sa z priateľovho úspechu 20-ročná bratislavská volejbalistka.

"Ja ešte vôbec neviem, čo mu poviem, akými slovami ho privítam. Nad tým som ešte nerozmýšľala. Veľmi sa teším, že je už doma. Možno mi tie správne slová prídu na um až vo chvíli, keď ho uvidím vychádzať z dverí," povedala jeho priateľka Rojková. "Som strašne rada, že mu to vyšlo. Že dosiahol veľmi dobré výsledky. Pri televízore doma som s ním prežívala všetky tri jeho súťaže a musím vám povedať, že obdivujem svojho syna, že si vybral tak náročný šport," povedala Anna Gönciová. "Naozaj to myslím úprimne. Musím sa priznať, že ho veľmi obdivujem, že dokáže psychicky zniesť ten nápor na nervy, ktorý športová streľba na tej najvyššej úrovni predstavuje. Som nemierne šťastná, že je už doma. A hlavne, že je spokojný a šťastný. To ma tiež veľmi teší," zdôraznila mama Gönciová s veľkou kyticou v ruke.

"Od utorka rána som ešte nespal, lebo z olympijskej dediny sme dnes odchádzali o pol druhej v noci. Ale dalo sa to vydržať, lebo som vedel, že už prídem priamo domov," tvrdil s úsmevom najspoľahlivejší slovenský športový strelec v ére samostatnej Slovenskej republiky. "Som milo prekvapený, že tak veľa ľudí ma prišlo privítať. Nie som na to vôbec zvyknutý. Som rád, že si ľudia vážia výsledky, ktoré som na tejto olympiáde dosiahol," dodal držiteľ bronzových medailí z OH 1996 v Atlante a z OH 2004 v Aténach.

Súvisiace články