Štvrtok, 4. marec, 2021Meniny má Kazimír

Brankár, ktorého upodozrievali z predávania zápasov, čelil výpadom parádnymi zákrokmi

Sportnet|Publikované 13. dec 2003 o 00:00

Staré Město Po ďalšom pol roku strávenom v najvyššej českej futbalovej súťaži sa kapitál Mareka Semana (na snímke v popredí s loptou) znovu

obohatil. Na rozdiel od minulého ročníka, ktorý bol jeho premiérovým v zahraničí a vyznačoval sa výkyvmi spôsobenými i zdravotnými problémami, sa tento bývalý hráč Tatrana Prešov ešte viac usadil v 1. FC Synot Staré Město. Na sklonku roka sa i jemu ľahšie dýcha a môže sebavedomejšie bilancovať. Opiera sa pritom hlavne o výsledky tímu, ktorý je po jesennej časti na sľubnom 7. mieste, pričom stráca na druhú Spartu Praha len štyri body.

"Som spokojný, lebo v silnej konkurencii na každom poste som sa dokázal presadiť a zo šestnástich zápasov som odohral deväť celých a v ďalších som striedal," vyšiel s farbou von východniar, no nemienil navodiť atmosféru absolútnej bezproblémovosti. Sám vie, ako obtiažne sa legionár presadzuje v nekompromisnom prostredí. Lenže on to nevníma ako príťaž, skôr ako popud k tomu, aby bol ešte užitočnejší pre klub. "U nás sa uznanlivo hovorí o hre i výsledkoch a to je i pre mňa najlepšie vysvedčenie," riekol borec, ktorému na budúci rok v lete končí zmluva, no v prípade záujmu bude uplatnená opcia. Tak ako pred rokom, i tentoraz bola jeseň v Synote trochu horúca, hlavne pre trénerov. Radek Rabušic, ktorý predtým nahradil Milana Bokšu, musel uvoľniť po pár kolách svoj post Karlovi Jarolímovi. "Keďže u nás finišovala výstavba nového štadióna, domáci azyl sme našli v Brne a Drnoviciach. Náš starý štadiónik, na ktorom sme predtým hrali, nevyhovoval už prijatým normám, čo nadobudli platnosť v Čechách. Preto prvú časť sme absolvovali domáce zápasy vlastne vonku a bodov nebolo toľko, aby to uspokojilo vedenie Synotu. Preto prišla zmena." Nový kouč to zobral rázne a prevetral myslenie zverencov. Tí prehrali len dva razy na Sparte a Slavii a stúpali v tabuľke. U Jarolíma sa zúročili skúsenosti z pôsobenia v zahraničí ( spolupracoval s Ivanom Hašekom vo francúzskom Štrasburgu), ktoré preniesol do tohto prostredia. Tak ako smola, ani šťastie nechodí osamote. Funkcionári prezieravo angažovali aj Nezmara z Liberca, ktorý sa prezentoval perfektným nosom na góly a stal sa najlepším zakončovateľom. Pritom bol v tíme len počas polovice programu. Jeden z elitných kanonierov súťaže vystužil útočnú silu. "Hlavne Jarolímov príchod znamenal novú motiváciu. Jeho meno znamená rešpekt, úctu, v českom futbale je to naozaj výrazná osobnosť. Ako hráč bol trieda, ako tréner dvojnásobne. Preto sme aj my nemohli poľaviť. Chceli sme sa pred ním vytiahnuť a ukázať, že niečo vieme."

Paradoxne Semanova pozícia pri Rabušicovi bola lepšia než po rošáde na lavičke: "Predtým som požíval väčšiu dôveru, za Jarolíma som menej hral. Čím to bolo, to naozaj neviem." Nový kouč po druhom vystúpení Synotu pod jeho vedením práve na Sparte zmenil zostavu. Mužstvu sa začalo dariť, vyhrávalo a Marek sa dostával na pľac len ako náhradník Presne v duchu osvedčeného hesla, že víťazná zostava sa nemení. "Zvládol som len dva duely v základnej jedenástke, odkedy bol pri kormidle v Tepliciach a naostatok v Blšanoch." Náš zástupca si pamätá, že niečo podobné sa mu prihodilo aj v minulom ročníku, keď sa tiež po zranení nemohol dostať do partie, ktorá išla na ihrisko od začiatku.

Po Ostrave, Olomouci a Sparte má Staré Město najproduktívnejšiu ofenzívu s 24 gólmi. Moderný útočný futbal sa odráža od rozostavenia 3-5-2. Dobývanie brány súpera je príznačné doma i vonku. Dopredu vyrážajú viacerí hráči, nie je to opatrný, alibistický štýl, ale premyslené ťaženie. Charakteristický je neustály presing po celej hracej ploche. "Lodivod nám sústavne zdôrazňuje, aby sme po strate lopty napádali súpera už pred jeho pokutovým územím. Otravovanie protihráča je síce náročné, ale účinné, viackrát takto získame výhodu." Prím udávajú viacerí jednotlivci. Medzi nimi starý známy Macedónec Šumulikovski, ktorý koketoval s odchodom, no nakoniec zostal (povráva sa, že posilní ruský Petrohrad). Zo zostavy vypadol nečakane Kowalík, ktorý predtým napínal siete. Mala sa mu končiť zmluva a manažment si ho mienil udržať ďalej. Odmietol to a tak dostal zákaz činnosti, nemohol ani trénovať. Nebol voľný hráč, no neumožnili mu nastupovať na zápasy. "Odohral len jedno-či dve stretnutia, odvtedy trénuje individuálne. Ani nemám informácie, čo s ním je. Zrejme čaká na vypršania kontraktu, aby sa pobral do cudziny za lacnejší peniaz. Počul som niečo o Rakúsku. V prvej časti jesene nám jeho zásahy značne chýbali. Až príchodom Nezmara sa podarilo zmazať túto absenciu." Ku koncu minulého ročníka sa v Synote zrodila menšia aféra, keď brankár Drobisz, ktorého si všetci pochvaľovali a bol suverénnym lídrom, sa dostal do podozrenia z predávania zápasov. Najprv hrozilo, že si to odskáče, no predsa zostal. "Vysvetlilo sa to, nenašlo sa nič také, čo by ho kompromitovalo a tak sa vrátil do brány. Podával obdivuhodné výkony, nedal sa vykoľajiť, zase nás mnohokrát podržal. Určite to ale nebolo jednoduché, všeličo si vypočul i od fanúšikov. Akonáhle sa prišlo na to, že je čistý, každý musel uznať, že médiá i niektorí funkcionári to poriadne prehnali. Parádne zákroky v bráne boli najlepšou odpoveďou na to, kto má pravdu on alebo tí, čo ho upodozrievali."

Staré Město zamestnáva viacerých Slovákov (Kostka, Horváth, Seman Homér s Gerichom odišli skôr). "Najviac sa presadzoval Rasťo Kostka, pokiaľ nebol zranený." Prívetivý moravský klub nie je síce taký lukratívny ako niektoré iné české celky, no futbalu sa tu darí. Marek známy z Prešova ako univerzálny hráč, čo mohol aj o polnoci obsadiť post krajného záložníka i obrancu, najprv pendloval na Morave medzi týmito formáciami. Jarolím ho nadobro prerobil na pravého stredopoliara. "Možno sa tak rozhodol preto, že ma ešte pred angažovaním videl behať v zálohe, tak si zrejme povedal, že to bude pre mňa najlepšie riešenie. O tom sa s ním nediskutuje. Nesťažujem sa, je mi to jedno. Takto sa aspoň nemusím vracať príliš dozadu. Pre mňa je rozhodujúce, aby som hral. Spravidla som alternoval s Petrželom, ktorý prišiel vedno s Nezmarom," pripomenul náš legionár, ktorému sa nepodarilo skórovať, hoci nejaké šance zmárnil. "Najradšej spomínam na duel v Tepliciach, kde sme remizovali až v nadstavenom čase."

Určite najväčšou udalosťou minulých mesiacov v Synote bolo otvorenie nového parádneho štadióna s kapacitou desaťtisíc miest (všetky sú kryté a na sedenie). Odvtedy bolo stále vypredané a fanúšikovia chodili v hojnom počte povzbudzovať aj von. Pôvodný stánok bol v Starom Měste, nový je situovaný v centre Uherského Hradišťa. "Tento objekt sme pokrstili prípravným zápasom s Borussiou Mönchengladbach. Bol to sviatok, na ktorý sa dlho čakalo, ale stál za to. Vôbec riešenie hracej plochy a tribún je v štýle Angličanov, diváci nám dýchajú na chrbát. Perfektné je i vybavenie, rehabilitačná linka, posilňovňa. Nechýba nič, čo tam má byť a čo patrí k svetovému štandardu. Po Sparte je to, a nielen podľa mňa, najkrajší štadión v Čechách."

Poldruha roka je dostatočne dlho na to, aby sa východniarovi usadila v mysli zmes postrehov, čo získal pozorovaním a priamou účasťou v dianí. Nazdáva sa, že úroveň súťaže išla hore, veď stačí si pripomenúť výsledky českej reprezentácie či Sparty Prahy alebo Teplíc. "Tunajší futbal je naozaj lepší a kvalitnejší než na Slovensku." A on osobne ako sa v ňom cíti? "Po prvom roku som sa už aklimatizoval. Najprv bolo náročné pre mňa vyrovnať sa s požiadavkami, ktoré boli na mňa kladené. Teraz som už v pohode." V Tatrane ho poznali fanúšikovia j ako búrliváka, ktorý sa vedel poriadne rozčertiť hlavne na rozhodcov. Neraz za to pykal, vyfasoval žlté aj červené karty. Rečnenie bola jeho slabôstka. Odkedy prestúpil, je už iný. "Zmenil som sa, dávam si na neposlušný jazyk pozor. Dôkaz? Za jeseň som dostal iba tri žlté karty. Nebolo to však za slovné výpady. Určite som ale nepoľavil z nasadenia, idem do každého súboja nekompromisne. Celkove v lige sa hrá na doraz a treba sa šmýkať po zadku."

Vtedy, keď majitelia Synotu vstúpili aj do trenčianskeho futbalu, hovorilo sa i o tom, že niektorí hráči prejdú pod hrad Matúša Čáka. "Neobával som sa ani tejto výmeny, lebo ambície manažmentu sú vysoké všade, kde sa angažujú. Veď po prvej pasáži, ktorá nebola vydarená, prišiel za nami majiteľ klubu a povedal, že ho nebaví vidieť tím na trinástom mieste. Bez okolkov predostrel svoju predstavu skončiť do piatej priečky. Ako ho poznáme, uspokojilo by ho, aby sme sa dostali do Pohára UEFA," pripomenul Marek Seman.

Súvisiace články