Piatok, 22. január, 2021Meniny má Zora

Matka dvoch detí zabehla maratón bosá

Naboso a s úsmevom. Lucia tvrdí, že naše chodidlá lepšie reagujú, keď beháme bez trampiek. (Autor: archív)
Sportnet|Publikované 8. okt 2016 o 22:00

Vyše dvadsať kilometrov zabehla pod dve hodiny.

KOŠICE. Na trati polmaratónu v rámci 93. Medzinárodného maratónu mieru v Košiciach sme obdivovali a v cieli zaregistrovali  prvú bosonohú pretekárku Luciu Hendrichovskú (Klub orientačného behu Metropol Košice) so štartovým číslom 2230, ktorá absolvovala  21,1 km trať v solídnom čase za 1:55:07 hod.

Medzi ženami sa stala na MMM v Košiciach jednou z priekopníčok - bežkýň bez obuvi. Medzi bosými maratóncami  nám utkvel v pamäti Abebe Bikila z Etiópie, ktorý bosý vyhral maratón  na olympiáde v roku 1960 v Ríme a o rok neskôr vyhral aj na MMM v Košiciach, ale už v maratónkach.

Po zdolaní 21,1 km trate Košického polmaratónu nám Hendrichovská odpovedala na niekoľko otázok ohľadom behu naboso.

Čo vás primälo behať naboso?

„Je to prostá vec, ktorá trápi mnoho bežcov. Bolesť kolena. Tá ma nasmerovala na cestu poznania, aké geniálne je naše chodidlo. Som presvedčená, že práve klasická športová obuv spôsobuje množstvo zdravotných problémov, mení spôsob ako stojíme, ako chodíme, beháme či vnímame terén."

Ako a kde ste sa pripravovali na košický polmaratón?

„Na prípravu nebol extra čas. Som mamou na plný úväzok a moja ročná Lujza má pred všetkým prednosť. Ale máme dohodu, že v nedeľu doobeda mám čas na seba a svoj beh radosti. Je to približne 10-14 km cez les, to aby telo nezabudlo, ako má prekladať nohy." 

Mali ste špeciálnu prípravu behu  naboso na 21,1 km dlhú trať v rámci MMM?

„Behu naboso sa venujem už vyše dvoch rokov. Tento rok som chodidlá trénovala na všetkých dostupných povrchoch, aby si zvykli na nové podnety. Nohy nie sú krehké, sú len citlivé, aby mozog mohol okamžite reagovať a včas upraviť svalové napätie, držanie tela, dĺžku kroku. Generálkou na košický polmaratón bol pre mňa 5. Night Run (2. septembra v Košiciach na 10 km trati), ktorý som  absolvovala naboso."

Boli ste pripravená aj na črepiny zo skla na trati?

„Črepín zo skla ani hrdzavých klincov, či iných nepríjemností sa netreba báť. Sú to zvyčajne zbytočné obavy, a majú ich hlavne ľudia, ktorí sa nikdy nezobuli. Bosonohí vedia, že nie je také jednoduché porezať si pri behu chodidlá."

Aké pocity ste mali počas behu a postihla vás nejaká kríza?

Hoci sa celý polmaratónsky okruh MMM beží na drsnom asfalte, bežalo sa mi dobre. Posledné dva kilometre som už mala unavené chodidlá, ale viac ma spomaľoval hlad ako tvrdý terén! Krízu som teda mala, ale takú hladovkovú.  Pred štartom už v sektore B som ešte dojčila dcérku a odovzdala som ju do bezpečných rúk len pár sekúnd pred behom. Na 16. km mi začala dochádzať energia a slnko zo mňa vytiahlo posledné zvyšky síl. Počas krízy ma zachránil hroznový cukor, ktorý som si len tak z roztopašnosti zbalila ráno do vrecka. Posledné kúsky som potom použila na posledných troch kilometroch."

Prejavil sa odbehnutý polmaratón negatívne na vašich chodidlách?

„Chodidlá odviedli perfektnú prácu, spoľahlivo fungovali celý čas bez toho, aby ma otravovala nejaká nepríjemná bolesť. Láskavo som im poďakovala za ich skvelý výkon."

Kto sa staral počas pretekov o vašu  dcéru?

„Tato Kamil. Mal ju uviazanú v šatke. Mimochodom v nedeľu sa začal medzinárodný týždeň nosenia detí, takto sme ho aj my podporili. Spolu s mojím synom Samkom ma povzbudzovali na trati a občerstvili sladkými pusinkami."

Koľko polmaratónov ste doteraz absolvovala a v akej obuvi?

„Tento bol môj tretí, pričom  všetky som zabehla v rámci MMM v Košiciach. Prvý polmaratón som zabehla v maratónkach s nepríjemnými bolesťami kolena. Druhý som bežala v špeciálnych sandáloch a tohto roku prvýkrát bosá."

Zúčastníte sa i ďalších bežeckých pretekov na boso?

„Samozrejme áno, nielen behám, ale aj žijem bez topánok. Tento rok som začala aj s bosonohou turistikou. Ak to počasie nedovoľuje, tak nosím 'bosonohé' Luna sandále."

Autor: Sportnet

Súvisiace články

© Copyright 2021 | Športnet, s.r.o.