Nedeľa, 24. január, 2021Meniny má Timotej

Bobisti skúšajú majstra sveta vo vzpieraní. A zatiaľ sú spokojní

Milan Jagnešák pilotoval slovenské boby na olympijských hrách v Salt Lake City 2002 i v Turíne 2006. (Autor: FOTO – ARCHÍV TASR)
Sportnet|Publikované 8. jan 2009 o 21:30

Pilot slovenskej bobovej reprezentácie si natrhol sval, ale nepretrhne to jej prípravu na vancouverskú olympiádu. Jagnešák sa budúci týždeň vráti do toboganu.

BRATISLAVA. S natrhnutým zadným stehenným svalom sa bežne pauzuje dva mesiace. Oravci sú však tvrdá nátura. Pilot Milan Jagnešák sa mieni vrátiť do bobu už po necelých šiestich týždňoch.

Na Mikuláša sa mu šmykla pravá noha na štarte čertovsky zákerne vysneženého toboganu v nemeckom Winterbergu počas pretekov Európskeho pohára. Do bobu naskočil, ale už počas jazdy tušil, že je zle. V cieli mu z neho museli pomáhať.

Sme výborná partia

„Stále ešte chodím po lekároch, ale už sa to lepší, potvrdzujú to aj magnetické rezonancie,“ konštatuje dvojnásobný olympionik. „Dva týždne som si dvojhlavý sval opichával, teraz ho už naťahujem, rozcvičujem, rehabilitujem.“

Na prelome rokov si Jagnešák poželal veľa zdravia a trochu šťastia. „Nielen sebe, aj ostatným vo výbornej partii, ktorú sa podarilo dať dokopy. Všetci z nás túžia solídne reprezentovať na budúcoročnej olympiáde vo Vancouveri,“ poznamenal. „Keď vás však opustí zdravie, nepomôžu ani financie, ktoré krvopotne pozháňate.“
Jagnešákovci majú už budúci týždeň v pláne kemp v nemeckom Königsee. Ďalší víkend ich čakajú dvoje preteky Európskeho pohára vo švajčiarskom St. Moritzi. A odtiaľ zamieria na olympijskú dráhu v kanadskom Whistleri. „Idem trochu do rizika. Musím,“ tvrdí pilot nášho dvojbobu i štvorbobu.

„David Rollet mi do Moritzu donesie špeciálnu náplasť a na sval dostanem dlahu, ktorá mi umožní bezpečne odbehnúť tých pár metrov na štarte. Potrebujeme skončiť túto zimu v prvej päťdesiatke, aby sme sa v budúcej mohli kvalifikovať na olympijské hry aj z Európskeho pohára.“

Jagnešákov štvorbob momentálne figuruje vo svetovom rebríčku na 28. mieste a dvojbob o štyri miesta horšie. Nebyť zranenia, mohli byť o kúsok vyššie. Čo nebolo, ešte môže byť.

Tešovič bude veľmi dobrý

Na jeseň dostali bobisti posilu v osobe vzpieračského exmajstra sveta Martina Tešoviča. „V Königsee ho zasa vyskúšame aj vo štvorbobe. Vo Winterbergu sa mi v dvoch tréningových jazdách veľmi páčil,“ vraví Jagnešák. „Som presvedčený, že bude veľmi dobrý. Chalana to chytilo, stále mi vyvoláva. Na nadšení a prístupe hrozne záleží.“

Jagnešáka v tomto smere ťažko prekonať. Druhý deň po zranení síce nemohol bob roztláčať, sadol si doň, kým ešte stál, ale odpilotoval ho, aby ostatní neprišli o tréning a najlepší slovenský vzpierač histórie o prvé jazdy vo štvorsedadlovom bobe.

V dvojsedadlovom už Tešovič zažil za Jagnešákovým chrbtom aj súťažnú premiéru, hoci trochu smoliarsku, lebo našu dvojicu v novembrovom štvrtom kole Amerického pohára v Calgary po prvej jazde, v ktorej skončila šiesta, diskvalifikovali za nadváhu. Vzpieračského lídra to však nedeprimovalo. „Zlý začiatok, dobrý koniec,“ mykol plecom.

Boby ho chytili. „Práve čakám na Jagnešákov telefonát,“ priznal v utorok večer. „Potrebujem si svoj vzpieračský program zosúladiť s bobovým. A navyše aj so študijným.“

V poolympijskom roku si totiž plní aj iný odložený sen: na Žilinskej univerzite si dokončuje vysokoškolské vzdelanie.

Tešovič je podobná nátura ako Jagnešák: keď sa zahryzne, nepopustí. Na otázku, či by radšej jazdil v dvojsedadlových alebo štvorsedadlových boboch, odvetil: „Najradšej na oboch.“

Manažér Gönci má nohu v sadre

Boby majú svoje čaro. Nenadchli len vzpieračského, ale i streleckého lídra. Po tom, čo sa Jozef Gönci spustil v taxi-bobe dolu toboganom a zažil s bobistami aj atmosféru jedných pretekov, ponúkol sa slovenskému tímu pomôcť v oblasti manažmentu. V pravú chvíľu: keď sa Jagnešákova manželka, predošlá manažérka, ocitla na materskej dovolenke.

„Jožko nám hodil rukavicu – je to veľká vec, že nám chce pomôcť, a dosť si na tom zakladáme,“ pochvaľoval si Jagnešák. On je Gönciho pravou rukou v komisii športovcov Slovenského olympijského výboru a Gönci chcel byť Jagnešákovou pravou rukou v bobovej reprezentácii, ibaže osud chcel inak.

Gönci hodil rukavicu a zakrátko si zlomil nohu. „V decembri som bol na lyžiarskom sústredení v Dolomitoch, na kopci som padol, zle mi vystrelila lyža a už druhý týždeň mám členok v sadre,“ potvrdil nám zlú-nedobrú správu najlepší slovenský puškár.

„Práve sa radím s lekármi v banskobystrickej Dukle, čo so zimnou vzduchovkárskou sezónou a s jarnou časťou malokalibrovkovej, lebo ako naprotiveň je to pravá, kľačiačková noha. Všetko sa však uvidí, až keď mi o dva týždne dajú dolu sadru.“

„Počas rekonvalescencie sa v rámci možností pokúsim pomôcť aj bobistom, veď som im to sľúbil,“ ubezpečuje smoliar Gönci.

V Kanade s tromi trénermi

Na prelome januára a februára na olympijskom tobogane v kanadskom Whistleri budú slovenskí bobisti pod drobnohľadom dokonca troch zahraničných trénerov.

„Vancouverský kanál je veľmi rýchly a náročný. Má krátke nájazdy, ploché zákruty a vyžaduje od pilotov nesmierne rýchle, priam stotinové reakcie,“ tvrdí Milan Jagnešák.

„Preto okrem nášho českého trénera Pavla Puškára, štvornásobného olympionika, som sa dohodol na spolupráci aj s jedným kanadským a jedným ruským trénerom. Hoci mám už jedenásťročné skúsenosti, budeme spolu hľadať najvhodnejšie prejazdy tak, aby sme sa čo najlepšie pripravili na olympiádu, na ktorú – dúfam – sa prebojujeme.“

Autor: Sportnet

Súvisiace články

© Copyright 2021 | Športnet, s.r.o.