Blšák, vojny a chaos. Alebo futbal

Kto bol aspoň raz na starom košickom blšáku, vie, čo to je neporiadok. Pre tých, ktorí nemali to šťastie spoznať ho, prekladáme do zrozumiteľnej reči, že blšák je trhovisko so starými, používanými, opotrebovanými vecami.

Bol tam každý, kto sa potreboval zbaviť nepotrebností od starých bagančí cez povojnový rádioprijímač, šperky z čias Márie Terézie, šaty po nebožtíkoch až po krivé, hrdzavé klince.

Ani vo sne by vám nenapadlo, čo tu všetko môžete objaviť a čo všetko bolo v ponuke a aj sa kupovalo.
A ten neporiadok?

Nuž, kto z trhovníkov si zabezpečil miesto pri dlhých stoloch, rozložil si tovar na ne, ale aj pod ne a pred ne.

Komu sa „pľac“ neušiel, našiel si ho na priestranstve, len pod ponúkané vzácnosti podhodil celtu, starú deku alebo nič. Všetko bez ladu a bez skladu. A aj sa tak trhovalo.

Akiste už všetci milovníci športu tušia, že mierime k futbalu, ktorého kolotoč v krajine pod Tatrami sa v týchto dňoch rozbieha naplno.

Rozbieha a núti k zamysleniu. Tak poďme po poriadku.

Od leta do zimy a potom od skorej jari až do leta bojujú futbalisti o každý bod, aby si, povedzme, zabezpečili postup do vyššej súťaže.

Ak sa podarí, dobre. Ak sa nepodarí, až také zlé to nemusí byť. Treba čakať, lebo ešte prichádza čas licitácií a ponúk.

Komusi padne sponzor. Niekto nemá peniaze, niekto zasa ihrisko, ďalší možno ani hráčov. No najhoršie je, ak nemá pochopenie pre svoju činnosť zo strany otcov a matiek obcí, ktoré reprezentuje.

Do poslednej chvíle sa oplatí čakať.

Do poslednej chvíle sa záležitosti menia.